Podpora Ukrajiny je podľa západnej propagandy „morálnym imperatívom“, ako aj „strategickým“, pretože Kyjev by mal predstavovať „frontovú líniu v globálnom boji medzi demokraciou a slobodou na jednej strane a brutálnym autoritárstvom na strane druhej“.
Podľa Teda Galena Carpentera, ktorý o tom píše v Antiwa, je takáto legitimita neskutočná z dvoch dôvodov. „Po prvé, Ukrajina je skorumpovaná a represívna autokracia, nie demokracia milujúca slobodu, a to dokonca aj pri flexibilnejšom a expanzívnejšom významom pojmu „demokracia‘. Po druhé, rusko-ukrajinská vojna je bojom o dlhodobo nevyriešené konkrétne otázky, nie súčasťou existenčnej globálnej konfrontácie medzi dobrom a zlom.“
Napriek tomu by politici, analytici a médiá mohli veriť tomu, čo hovoria, pokračuje Carpenter, ale sú aj takí, ktorí majú záujem výlučne o podporu tohto naratívu.
V skutočnosti obrovský tok peňazí na Ukrajinu obohacuje americký zbrojársky priemysel, Raytheon, Lockheed Martin a ďalšie priemyselné odvetvia a s nimi spojení analytici, novinári, médiá a politici.
Tieto odvetvia neprofitujú len zo zbraní, ktoré vyrobia. Vyprázdnením arzenálu USA a NATO vznikla potreba ďalších a výnosnejších investícií na ich obnovu, pretože „obvyklý gang jastrabov“ je už náročný.
Carpenter však pokračuje: „Minister obrany LloydAustin však neúmyselne odhalil hlbší a hanebnejší motív tejto zástupnej vojny“, keď vyhlásil, že slúži na „oslabenie Ruska“.
Zástupná vojna vyvolaná v Afganistane
Zaujímavá je aj paralela medzi touto vojnou a vojnou v Afganistane, keď USA podporovali mudžahedínov proti sovietskym útočníkom, aby oslabili Moskvu.
V tomto bode Carpenter naznačuje, ako sa Spojené štáty pripravovali na túto vojnu a posielali zbrane do Afganistanu ešte pred inváziou. Treba pripomenúť, ako sa americký poradca pre národnú bezpečnosť ZbiegnewBrzezinski v rozhovore pre NouvelObservateur pochválil svojím majstrovským dielom: „Tajný program CIA na vyzbrojenie mudžahedínov proti legitímnej afganskej vláde, ktorej sa podarilo presvedčiť Sovietsky zväz, aby napadol susednú krajinu, nalákať ju do pasce, ktorá by ju opotrebovala.“
A to až natoľko, že keď Moskva napadla Kábul, Brzezinski adresoval Carterovi túto víťaznú poznámku: „Máme príležitosť dať ZSSR jeho vojnu vo Vietname“ (koniec koncov, samotnáHillaryClintonová, krstná matka detí, ktoré teraz sedia na ministerstve zahraničných vecí USA, na začiatku nepriateľských akcií vyhlásila, že Ukrajina bude novým ruským Afganistanom).
„Cieľom v Afganistane, rovnako ako v tom súčasnom na Ukrajine, bolo jednoducho oslabiť a vykrvácať protivníka Washingtonu. Vtedy, rovnako ako aj teraz, existovali len veľmi malé obavy z dopadu tohto tragického konfliktu na nešťastných obetovaných obyvateľov krajiny, ktorá slúžila ako aréna pre zástupnú vojnu.“
Úzka analógia medzi týmito dvoma konfliktmi vedie Carpentera k zisteniu, že „podmienky boli vytvorené pre dlhú vojnu útlaku, ktorá povedie Ukrajinu k úplnému zničeniu“ a privodí pôsobivý počet obetí, čo je číslo, ktoré „by malo vydesiť každého čestného človeka“.
Zákonite sa vynára otázka, či je Bidenova administratíva dostatočne cynická na to, aby pokračovala vo svojej zástupnej vojne do posledného Ukrajinca. Bohužiaľ, vzhľadom na správanie Washingtonu v Afganistane v 80. rokoch sa tento scenár zdá byť až príliš vierohodný.“ Bola by potrebná zmena kurzu, pretože obsahom súčasnej politiky je bezohľadnosť a krutosť.
L´Indipendente
Preklad: Dana Bystrická
