BOJUJEME ZA SÚČASNOSŤ, ALE NEZABÚDAME ANI NA MINULOSŤ

24. septembra 1930 zomrel významný slovenský sociálno-demokratický politik, signatár Martinskej deklarácie, Emanuel Lehocký. Bol predsedom Výkonného výboru Slovenskej sociálnodemokratickej strany, ktorú spoluzakladal už v roku 1905. Svojou činnosťou sa podieľal na založení Československej republiky, bol členom revolučného Národného zhromaždenia a pôsobil tiež ako riaditeľ Robotníckej sociálnej poisťovne. Po vzniku Československa sa stal členom Ústredného výboru a predsedom Slovenského výkonného výboru Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej. Zaslúžil sa tiež o zriadenie a založenie Slovenských robotníckych novín, mesačníku Napred a Robotníckych novín, ktoré tematizovali sociálne problémy pracujúcich.

Emanuel Lehocký aktívne bojoval za práva pracujúcich, za zlepšovanie ich sociálnych podmienok, za volebné právo žien. Rovnako bojoval aj za kultúrne a jazykové práva Slovákov, uznanie svojbytnosti a zriaďovanie škôl. V časoch monarchie Lehocký riskoval zdravie, kariéru a bol schopný sa obetovať za práva pracujúcich ľudí. Za svoju činnosť bol dokonca väznený a pokutovaný. Možno aj to sa podpísalo pod jeho skorú smrť, lebo sa dožil iba 54 rokov. Minulý rok sme si ako strana SMER-SD uctili E. Lehockého zreštaurovaním jeho pamätníka na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.

Ak používame podnázov slovenská sociálna demokracia, osobnosti ako E. Lehocký, ale aj A. Dubček, ku ktorého storočnici sme včera prijali v parlamente vyhlásenie na pripomenutie si jeho zásluh o sociálny štát, sú nám vzorom v tom, že dokázali na jednej strane presadzovať idey sociálne, na strane druhej idey národné. A hoci dnes bojujeme v dôsledku prehlbujúcej sa krízy za dôležité tzv. chlebové témy, nezabúdame ani na našu históriu.

Juraj Blanár