Dneska by mal narodeniny Friedrich Engels, systematizátor marxistickej filozofie; nemecký sociológ, filozof, ekonóm, žurnalista a továrnik; spolupracovník K. Marxa, vydavateľ Marxovho Kapitálu.
Pripájame niekoľko zaujímavých citátov:
Zrušte konkurenciu a nahraďte ju združením.
Otrok sa predáva raz a navždy; proletár sa musí predávať denne a hodinovo.
Otrok je mimo konkurencie; proletár je v nej a zažíva všetky jej rozmary.
Proletariát je tá trieda v spoločnosti, ktorá žije úplne z predaja svojej práce a nezískava zisk z akéhokoľvek druhu kapitálu; život a smrť, existencia závisí len od dopytu po práci – a teda z meniaceho sa stavu podnikania, z rozmarov bezuzdnej konkurencie…. Ako si myslíte, že má dôjsť k prechodu od súčasnej situácie k spoločenstvu majetku? Prvou základnou podmienkou zavedenia spoločenského majetku je politické oslobodenie proletariátu demokratickou ústavou.
Veľa ľudí odmieta dobrú myšlienku len preto, že nie je od nich.“
Osobnosť človeka je charakterizovaná nielen tým, čo robí, ale i tým, ako to robí.
Je láska radosť milencov z totožnosti, alebo z rozdielnosti?
Práca je zdrojom všetkého bohatstva, hovoria politickí ekonómovia. Je ním -vedľa prírody, ktorá jej dodáva materiál, ktorý premieňa na bohatstvo. Ale je ešte nekonečne viac ako to. Je prvou základnou podmienkou všetkého ľudského života, a síce do takej miery, že v určitom zmysle musíme povedať: stvorila samotného človeka.
…už teraz je vo veľkých mestách dostatok obytných budov, aby sa ihneď odpomohlo skutočnej bytovej núdzi pri rozumnom využití týchto budov.
Prostitúcia degraduje medzi ženami len tie nešťastné, ktoré jej podľahnú a aj tie zďaleka nie do tej miery, ako sa to obyčajne verí. Naproti tomu ponižuje charakter celého mužského sveta.
Tradícia je veľká brzdiaca sila, je to zotrvačná sila dejín. Ale je iba pasívna, a preto musí podľahnúť.
Každý hľadá u druhého vlastnú podstatu.
Tomáš Garrigue Masaryk o Engelsovi napísal:
„Socializmus to je nový názor na svět. …Ďelníci jsou vzdělaní a touží po vyšší vzdělanosti. Popularisuje se umění. Omyl je, že to naše buržoasie nevidí, jak ten prostý proletář, jde k výšinám nových názoru, věd a mravu. Tak jako Marx, i Engels byl filosof. Pochopili, že utlačeným a vyděděným stane se po právu, jestliže nynější společenská organisace ve svých osnovných ideách se přemění. …I v tom, v čem Engels se mýlil, mýlil se člověk poctivý a neobyčejný; pro lidstvo nemají význam pouze názory naprosto správné, nýbrž i částečně správné, a dokonce i pochybené mu prospívají, jestliže vytryskly z hloubi duše, bažící po pravdě a usilující o pokrok člověčenstva. A právě tu Engels je vzorem pracovníka, ano dělníka–myslitele.“