Na prahu nového roka 2023 sme sa ocitli v stave, keď sa najnepopulárnejšia vláda v dejinách Slovenskej republiky ocitla bez dôvery. Logickým dôsledkom tohto stavu by teda mala byť snaha dohodnúť sa na termíne predčasných volieb, prípadne ešte dohoda na veľmi obmedzenom mandáte vlády bez dôvery, ktorá by našu spoločnosť k predčasným voľbám doviedla. Niečo také by bolo samozrejmé v normálnych krajinách, nie však na Slovensku. Premiér Heger hovorí a koná, akoby nič nepochopil. Jeho vláde naozaj parlament vyslovil nedôveru, jeho vláda je už dlho hlboko nelegitímna, má zásadne obmedzené kompetencie a od prezidentky má jasné zadanie: do konca januára prísť s dohodou na predčasných voľbách v prvom polroku tohto roka.
Jediným formálnym krokom, ktorý sa od vyslovenia nedôvery vláde udial, bola skutočnosť, že prezidentka na návrh premiéra Hegera odobrala dočasné poverenie na riadenie ministerstva financií predsedovi OĽANO Matovičovi. Táto udalosť sa stala deň po tom, ako parlament prijal rozpočet na rok 2023, ktorý sa však ani trocha neponášal na ten, ktorý pripravil minister financií. Jediné, čo v ňom ostalo, je astronomický deficit, ktorý Matovič ako minister financií stihol zdvojnásobiť v priebehu dvoch rokov. Presnejšie povedané, keď Heger a Matovič preberali niečo pred vyše dvoma rokmi vládu, dlh nášho štátu mal sotva polovicu výšky, akú má dnes. To sa nepodarí hocikomu, na to treba naozaj talent. Poďme však k politickému riešeniu našej krízy.
Po „optickom“ odstavení najväčšieho problému súčasnej koalície, teda Matoviča z vlády, na chvíľu prevládol v Sulíkovi nereálny pocit, že problémy súčasnej vlády sú už v zásade vyriešené a strana SaS po nejakých ďalších personálnych úpravách vo vláde – odchod ministra vnútra Mikulca a po zmene nejakých vládnych priorít – bude ochotná tolerovať druhú Hegerovu vládu až do konca jeho volebného obdobia. Takáto, až absurdne naivná predstava však neprežila dlho. Sulík paradoxne s touto predstavou narazil priamo vo vlastnom poslaneckom klube, kde dobrá polovica jeho členov takýto model pokračovania vládnej koalície odmietla. Sulík teda otočil a začal opatrne pripúšťať to, čo je jasné každému čo len trochu súdnemu človeku.
Bez predčasných volieb to nepôjde, ide teda o to, na akom termíne sa dokáže nájsť dohoda. Posledné predvianočné vyjadrenia boli v tom zmysle, že septembrový termín by mohol byť síce nikým nepreferovaný, ale predsa len ako tak schodný kompromis. Zdá sa však, že medzi tým rokovania ďalej prebiehajú, keďže predseda parlamentu Boris Kollár po novoročnej omší naznačil, že termín predčasných volieb by mohol byť už aj niekedy okolo 24. júna.
Zdá sa, že pomaly, ale iste už väčšina politického spektra začína chápať, čo je poznaná nevyhnutnosť. Bohužiaľ, takéto precitnutia sú v slovenskej politike relatívne zriedkavé. K predčasným voľbám predsa len totiž vedie kľukatá cesta. Proces rozpustenia parlamentu je relatívne komplikovaný, resp. politicky ťažko priechodný, kdeže na takýto akt si musí deväťdesiat poslancov skrátiť svoj mandát. Ak si zároveň uvedomíme, že pre absolútnu väčšinu z nich to je mandát prvý a posledný, dosiahnutie niečoho takého nie je vôbec jednoduché.
Faktom ostáva, že na „samorozpustenie“ parlamentu dnes nie je ústavne konformná legislatíva. To vo svojom povestnom, i keď nanajvýš aktivistickom rozhodnutí konštatoval aj Ústavný súd, keď sa vyjadroval k možnosti vyvolať referendum o predčasných voľbách. Podľa sudcov Ústavného súdu sa má teda prijať zákon, ktorý by presne definoval procedúru „samorozpustenia“.
Ako sa ukázalo, napísať taký zákon nie je až taký problém, v súčasnosti sú totiž v parlamente obdobné zákony dokonca dva. Jeden z pera poslancov SME RODINA a ten druhý Tarabov, čo je problém a veľká je politická priechodnosť. Tarabov z princípu odmieta podporiť stranu SaS a poslanecký návrh Hajšelovej a Svrčeka (SME RODINA) zase má šancu prejsť len silne „kontaminovaný“ pozmeňovacím návrhom Márie Kolíkovej. Ak by Kolíkovej pozmeňovák prešiel, znamenalo by to, že v budúcnosti bude referendum o skrátení volebného obdobia z princípu vylúčené a tento stav bude dokonca fixovaný ústavným zákonom. Je jasné, že za takýchto okolností je podpora takéhoto paškvilu neprijateľná pre SMER, HLAS, REPUBLIKU či ĽS NS.
Viac vo videu:
