Cez víkend agentúra Focus zverejnila prieskum dôveryhodnosti, respektíve nedôveryhodnosti jednotlivých členov vlády. Možno sucho konštatovať: žiadne zásadné prekvapenia, len potvrdenie dlhodobého trendu.
Aj naďalej si post absolútne najnedôveryhodnejšieho člena vlády udržiava líder najväčšej vládnej strany OĽANO a minister financií Igor Matovič. Nedôveryhodnosť vo výške 85-tich percent je úkaz, aký sa doteraz nikdy na Slovensku nevyskytoval. Je to samozrejme dedičstvo jeho deštruktívnej povahy, všeobecne známej nekompetentnosti, nielen jeho osobnej, ale aj ako lídra strany, ktorý vlastne do vlády nominoval náhodne vybraných ľudí a tí dosiaľ zaujali len svojim amatérizmom, nekompetentnosťou a aroganciou.
Čestné druhé mesto v nedôveryhodnosti si udržiava podpredsedníčka vlády a ministerka investícií Veronika Remišová. Aj tá vyšla z hnutia OĽANO a v mnohom, predovšetkým v nekompetentnosti si nezadá so svojimi kolegami, ktorí tiež pôvodne vzišli z OĽANO. Je to v mnohých ohľadoch dokonalý klon Igora Matoviča, ktorý si však tesne pred voľbami osvojil exprezident Andrej Kiska. Paradoxom však je, že Remišovej 75-percentná nedôveryhodnosť sa utvrdzuje napriek alebo skôr vďaka jej extrémne častej frekvencii v hlavných diskusných formátoch, ktoré televízie vysielajú v priebehu víkendu. Zdá sa, že každé jej vystúpenie len ďalej potvrdí, či utvrdí voličov v ich presvedčení o jej nekompetentnosti. Ak by jej subjekt mal mať čo len najmenšiu šancu atakovať hranicu zvoliteľnosti do parlamentu, asi by stálo za to ju stiahnuť z obrazoviek. Keďže žiadna nádej na to, aby jej subjekt ZA ĽUDÍ prekročil 5-percentnú hranicu nie je, tak na tom už vlastne ani nezáleží.
To, že sa na tretie miesto v nedôveryhodnosti dostal minister obrany Jaroslav Naď, asi neprekvapilo. Svojou aroganciou voči svojim politickým oponentom bol známy vždy, v čase schvaľovania zmluvy DCA však jeho arogancia vygradovala aj voči občanom, ktorí protestovali proti tejto zmluve. Jeho nadávky do opíc či dezolátov sa už stali legendárne, aj preto jeho ne/čestné tretie miesto nemohlo nikoho prekvapiť.
Hranicu 70-percentnej nedôveryhodnosti ešte prekračuje aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Jej politické pôsobenie po strate politickej podpory pôvodnej strany ZA ĽUDÍ a šéfa OĽANO Igora Matoviča je katastrofálne. Kolíkovej reforma súdnej mapy je v štádiu klinickej smrti a neschopnosť dotiahnuť reformu správneho súdnictva už rezultovala do poslednej výstrahy či červenej farby zo strany Európskej únie, ktorá uvoľnenie astronomickej sumy takmer 500 miliónov eur podmieňuje práve prijatím tejto reformy, ktorá však beznádejne mešká.
Naopak, na čele rebríčka dôveryhodnosti len ľahko prekračujúcej úroveň 30-tich percent sa drží minister životného prostredia Ján Budaj. Asi mu pomohlo úspešne pretlačenie kontroverznej reformy národných parkov, ktorá dokonca prešla bez podpory koaličného partnera SME RODINA, aj keď, paradoxne, len vďaka fatálnemu a absurdnému zlyhaniu jeho bývalého ministerského kolegu Jána Mičovského, ktorý napriek tomu, že celý čas vystupoval proti Budajovej reforme, ju svojou účasťou na hlasovaní de facto umožnil prijať.
Druhým najdôveryhodnejším členom vlády je premiér Eduard Heger, ktorý je známy predovšetkým tým, že nikomu nevadí, od nikoho nič nevyžaduje a v podstate o ničom nerozhoduje. V tejto vláde v podstate stačí, ak nikomu nevadíte. Absolútna absencia politického líderstva či len náznak akejkoľvek autority, zdá sa, v slovenských pomeroch nevadí.
Tretím najdôveryhodnejším ministrom vlády je minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Je to trochu ústup z výslnia, keďže klesol z prvého miesta na tretie. Iste je to dôsledok nutnosti zavádzať nepríjemné protiepidemiologické opatrenia plus do istej miery zmenšená intenzita konfliktu s lídrom OĽANO Matovičom. To je ďalší paradox pomerov v slovenskej politike. Sympatie verejnosti sa ľahšie získajú nie prácou pre občanov, ale na ich rast stačí to, že ste v konflikte s najnenávidenejšou osobou v slovenskej politike.
Štvrté miesto v popularite obsadil minister hospodárstva Richard Sulík a prvú päticu možno trochu prekvapivo uzatvára minister školstva Branislav Gröhling. Richard Sulík si v rámci koalície udržiava celkom slušnú podporu vďaka racionálnemu vystupovaniu a vďaka tomu, že veľmi asertívne, ale zároveň dôrazne blokuje najabsurdnejšie nápady lídra koalície Igora Matoviča. Každý ďalší spor, v ktorom udrží na rozdiel od ministra financií nervy na uzde, rezultuje do nárastu jeho sympatií.
Piate miesto Branislava Gröhlinga trocha prekvapuje hlavne v súvislosti s práve prejednávanou novelou kontroverzného vysokoškolského zákona. Je jasné, že Branislav Gröhling ako usvedčený plagiátor nemôže požívať v akademických kruhoch žiadnu vážnosť, na druhej strane sa však zdá, že spor s akademickou obcou je príliš úzky a na celkovom obraze ministra sa to nijako zásadne neprejavilo.
Prieskum obľúbenosti, respektíve neobľúbenosti členov vlády len ďalej potvrdil dlhodobý trend. Verejnosť vníma súčasnú vládu ako značne nekompetentnú a nedôveryhodnú. Pokles jej autority je dlhodobý a kontinuálny. Je preto veľmi pravdepodobné, že vysvedčenie, ktoré tejto vláde vystavia voliči v roku 2024, bude veľmi trpké.
Zdroj: cz.sputniknews.com
