Bratislava 4. mája (TASR) – Zvýšené finančné náklady spôsobené rastom cien by mohlo dôchodcom čiastočne kompenzovať vyplatenie 13. dôchodku už v júli tohto roka. Vyplýva to z novely zákona o 13. dôchodku, o ktorej v stredu ráno rokovali poslanci Národnej rady (NR) SR v rámci pokračovania 65. schôdze. Pôvodne sa hovorilo o vyplatení polovičnej sumy, poslanci návrh upravili na vyplatenie dôchodku v celej výške.
Plénum rokuje o ďalších návrhoch zákonov. Medzi nimi je napríklad novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne ministerstva spravodlivosti. Sprístupňovanie informácií prostredníctvom infozákona na účely opakovaného použitia má byť podľa návrhu bezplatné.
V stredu čaká poslancov hlasovanie o žiadosti prokuratúry o súhlas s vydaním poslanca Roberta Fica (Smer-SD) do väzby. Hlasovať majú o 17.00 h.
Bratislava 4. mája (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR si vo štvrtok pred hlasovaním pripomenuli 103. výročie úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika. Zaznela štátna hymna.
Štefánik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenských dejín, bol to významný diplomat, politik, štátnik, vojak a tiež vedec, astronóm a cestovateľ. Bol jedným zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Zomrel 4. mája 1919 pri tragickej leteckej nehode pri pristávaní neďaleko Bratislavy. Spolu s talianskymi letcami je pochovaný na mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z roku 1993 je 4. máj – výročie úmrtia Štefánika – pamätným dňom.
Sprístupňovanie informácií prostredníctvom infozákona na účely opakovaného použitia má byť bezplatné. Vyplýva to z novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Súčasťou zmien je transpozícia európskych smerníc.
V rámci aplikovania smernice EÚ o opakovanom použití informácií verejného sektora sa navrhuje tiež rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky a rozšírenie vecnej pôsobnosti na „osobitné“ kategórie informácií. Napríklad na informácie s vysokou hodnotou či výskumné údaje ako špecifickú kategóriu informácií vznikajúcich v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov. Rozšíriť by sa mal aj zákaz tzv. výhradných dohôd.
Výnimku z povinnosti aplikácie bezplatného opakovaného použitia informácií majú mať subjekty verejného sektora vytvárajúce príjmy, ktorými pokrývajú podstatnú časť nákladov súvisiacich s výkonom svojich úloh. Tiež múzeá, galérie, knižnice a verejné podniky.
Ministerstvo spravodlivosti avizovalo, že má predložiť aj časť novely reflektujúcu na požiadavky programového vyhlásenia vlády. Rozdelenie novely na dva materiály rezort zdôvodňuje vysokým počtom pripomienok v tzv. národnej časti a z dôvodu urgentnej potreby vykonať transpozíciu európskej smernice v čo možno najkratšom čase.
„Vzhľadom na transpozičný deficit sa predkladaným návrhom zákona pokračuje v legislatívnom procese iba s transpozičnou časťou. Novelizačné body týkajúce sa národného režimu budú po uskutočnení všetkých rozporových konaní pokračovať ako samostatný materiál,“ spresnilo ministerstvo.
Na Slovensko by mohlo prísť ďalších 900 vojakov členských štátov NATO, konkrétne z Česka, Nemecka, USA a Slovinska. Celkovo tak má v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny Aliancie v SR pôsobiť do 3000 vojakov. Zvýšenie mandátových počtov, ktoré určujú maximálny počet vojakov, v stredu odsúhlasili poslanci Národnej rady (NR) SR.
„Spôsobilosti zahraničných ozbrojených síl doplnia schopnosti a kapacity Ozbrojených síl SR a prispejú k zvýšeniu úrovne odstrašenia od prípadného ozbrojeného útoku,“ deklarovalo ministerstvo obrany v predloženom materiáli.
Počet českých vojakov sa má zvýšiť o 100. Z Nemecka by mohlo prísť o 500 príslušníkov viac, zo Spojených štátov o 200. Slovinsko by mohlo poslať o 100 vojakov viac.
Na území Iraku a Kuvajtu bude po novom pôsobiť do 51 príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR. Z toho počet vojakov v misii NATO v Iraku sa zvýši zo súčasných 35 na 46 vojakov, čo umožní doplnenie nových spôsobilostí. Pôsobenie najviac päť vojakov v rámci spolupráce s USA sa má rozšíriť aj na americké vojenské základne v Kuvajte. Dvoch príslušníkov Vojenskej polície plánuje SR stiahnuť.
Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany SR, ktorý v stredu odsúhlasila Národná rada (NR) SR.
Aktualizácia reflektuje na zmeny bezpečnostného prostredia od roku 2018, revíziu operačného plánu pre Misiu NATO v Iraku (NATO Mission Iraq – NMI), ako aj na ukončenie pôsobenia výcvikového tímu Vojenskej polície v rámci spolupráce s Talianskou republikou.
Do piatich príslušníkov OS SR bude pôsobiť v národnom podpornom prvku (NSE) vo veliteľstve v Bagdade až do ukončenia misie. Ich hlavnou úlohou bude zabezpečenie národného velenia a riadenia, logistická a operačná podpora, administratívne, personálne a finančno-ekonomické zabezpečenie príslušníkov OS SR v NMI.
Najviac traja slovenskí vojaci budú tento rok vyslaní na pôsobenie v module riadenia letovej prevádzky (Air Traffic Controller Module) a ďalší traja do meteorologického modulu (Meteorological Module). Zdravotnícke služby má poskytovať do päť príslušníkov OS SR. V roku 2022 ich majú vyslať do poľného zdravotníckeho zariadenia Role1 alebo Role2, prípadne oboch. Počet rotácií bude závisieť od požiadaviek misie a možností OS SR.
Zachová sa príspevok do päť slovenských vojakov na plnenie úlohy v rámci spolupráce so Spojenými štátmi americkými, avšak ich pôsobenie sa rozšíri na americké vojenské základne na území Kuvajtského štátu. Návrh podľa MO SR vychádza z požiadavky velenia operácie Operation Inherent Resolve (OIR), ako aj zo skúseností z roku 2020, keď z dôvodu zhoršenia bezpečnostnej situácie v Iraku boli vyslaní príslušníci OS SR dočasne premiestnení do Kuvajtu.
Slovenská republika sa do misie v Iraku zapojila na základe rozhodnutia parlamentu v roku 2018. Členovia NATO vo februári 2020 súhlasili s rozšírením misie o nové úlohy so zachovaním jej nebojového charakteru a rozšírením geografického záberu misie na celé územie Iraku. Misia je postupne zvyšovaná približne z 500 príslušníkov na približne 4000 príslušníkov. NMI zároveň preberie niektoré výcvikové aktivity Globálnej koalície proti Islamskému štátu.
Poslanci budú o možnosti skoršieho konania volieb do orgánov samosprávnych krajov a samospráv obcí rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní. Návrh z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR má umožniť, aby sa mohli voľby konať v posledných 21 dňoch volebného obdobia orgánov samospráv, namiesto súčasných 14. Voľby určené na sobotu by sa tak mohli konať 22. októbra a nie v období krátko pred Sviatkom všetkých svätých, ako to vychádza podľa súčasnej legislatívy.
„Predĺžením lehoty na uskutočnenie volieb do orgánov samospráv obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov v rámci volebného obdobia a bez jeho narušenia sa vytvárajú predpoklady na širší časový priestor na určenie vhodného termínu konania príslušných volieb najmä s ohľadom na zvyklosti obyvateľstva v súvislosti s dňami pracovného pokoja a so štátnymi sviatkami,“ píše sa v predloženom návrhu.
Novelou sa má upraviť aj zákon o politických stranách a politických hnutiach. Zmeny sa majú týkať sankcií pre kandidátov koalícií strán a hnutí pri voľbách do NR SR a do Európskeho parlamentu. Nemajú sa vzťahovať na blížiace sa spojené voľby do orgánov územnej samosprávy.
Skúška odbornej spôsobilosti pre ľudí pôsobiacich v oblasti súkromnej bezpečnosti by po novom mohla pozostávať iba zo skúšobného testu vykonávaného elektronickou formou. V súčasnosti je potrebný písomný test a ústna skúška. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
„Zavedením elektronického skúšobného testu už nebude takáto skúška naďalej vykonávaná pred trojčlennou komisiou, ale len za účasti jednej osoby, a to zástupcu ministerstva, ktorý bude zároveň úspešným uchádzačom vydávať preukazy odbornej spôsobilosti,“ priblížili predkladatelia.
V súvislosti s akreditovanou osobou, okrem iných legislatívnych úprav, má prísť k zjednoteniu evidencie osôb prihlásených na odbornú prípravu, záznamníkov vydávaných osobám prihláseným na odbornú prípravu a evidencie záznamníkov do novovytvorenej evidencie osôb a priebehu odbornej prípravy.
Do 11 príslušníkov Vojenskej polície bude pôsobiť na nemeckej fregate v rámci stálej námornej skupiny NATO SNMG1 (Standing NATO Maritime Group 1). Nasadení by mali byť od mája na obdobie šiestich mesiacov. Ide o reakciu Aliancie na vojnu na Ukrajine. Návrh Ministerstva obrany (MO) SR v stredu odsúhlasila Národná rada (NR) SR.
„Nemecká fregata Mecklenburg-Vorpommern v reakcii na situáciu na Ukrajine bude súčasťou stálej námornej skupiny NATO SNMG1 s nasadením v operačnom priestore SNMG1. Predmetná fregata mala byť pôvodne nasadená do operácie EUNAVFOR MED Irini, na ktorú mali byť nasadení aj 11 príslušníci Vojenskej polície SR na plnenie úloh zásahového tímu,“ uviedol rezort obrany.
Vysvetlil, že útok na Ukrajinu zvýšil pocit urgentnosti prípravy obranných a odstrašujúcich spôsobilostí NATO, a to aj v Baltickom mori, kde operuje stála námorná skupina Aliancie. Stále námorné sily sú pod kontrolou Spojeneckého námorného veliteľstva NATO (AMC). Pozostávajú zo stálej námornej skupiny NATO a zo stálej námornej protimínovej skupiny NATO. SNMG1 pozostáva zo štyroch až šiestich torpédoborcov a fregát z rôznych členských krajín NATO a jej úlohou je poskytnúť NATO schopnosť okamžitej operačnej reakcie.
Súkromné spoločnosti by po novom nemali zatajovať výsledky prieskumu, ktorý potvrdzuje kontamináciu pôdy a vôd. Verejne prístupné by mali byť záverečné správy financované z verejných zdrojov, záverečné správy z geologického prieskumu životného prostredia či zo sanácie geologického prostredia a environmentálnej záťaže. Vyplýva to z novely zákona o geologických prácach, ktorú vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR presunuli do druhého čítania.
„Cieľom návrhu zákona je zároveň sprístupniť dostupné údaje o pravdepodobných environmentálnych záťažiach,“ uvádza sa v predložených materiáloch. Novela má tiež zvýšiť informovanosť obcí a miest. Zaviesť by sa mala povinnosť oboznámiť objednávateľa záverečnej správy z geologického prieskumu alebo zo sanácie environmentálnej záťaže s rizikom pre zdravie a životné prostredie v ich katastrálnom území. Objednávateľ by mohol podľa materiálu písomne poveriť zhotoviteľa geologických prác.
Doterajšia úprava umožňovala informácie z „utajených“ záverečných správ poskytovať iba ústredným orgánom štátnej správy, ak ich nevyhnutne potrebovali na plnenie úloh vo verejnom záujme, priblížil envirorezort.
Najmenej 70 percent hmotnosti nie nebezpečného stavebného a demolačného odpadu by sa malo opätovne použiť alebo zrecyklovať. K dispozícii by malo byť aj iné zhodnotenie materiálu, pri ktorom sa ako náhrada používa odpad. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Stavebné odpady a odpady z demolácií dlhodobo predstavujú najväčší prúd odpadov. „Zároveň sú špecifické svojím vysokým potenciálom opätovného použitia a recyklácie vrátane nahradzovania veľkého množstva primárnych surovín, čo môže mať významné výhody z hľadiska udržateľného rozvoja a kvality života,“ poukazuje envirorezort.
Firmám sa podľa materiálu môžu zvýšiť náklady na vyššie spracovanie stavebného odpadu a skladovacie kapacity. Znížiť sa im majú náklady na nákup niektorých nových stavebných materiálov, ktoré budú nahrádzať recyklát, tvrdí envirorezort.
Návrhom zákona by sa mala zaviesť najmä povinná selektívna demolácia vrátane systému kontroly pred demoláciou a po demolácii. Úroveň recyklácie, ako aj ďalšieho využitia stavebného a demolačného odpadu je monitorovaná prostredníctvom Regionálneho informačného systému o odpadoch (RISO). Novela sa má dotknúť aj zlepšenia systému zberu dát v oblasti a následného zjednodušovania pravidiel používania stavebného odpadu.
Prijatie reformy nakladania so stavebným odpadom je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, uvádza ministerstvo životného prostredia. Presné postupy nakladania so stavebnými materiálmi určí vyhláška ministerstva.
Sankcie za výrazné prekročenie rýchlosti či za telefonovanie za volantom sa majú sprísniť. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Medzi porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom sa má zaradiť držanie a obsluhovanie telefónu bez systému „voľné ruky“ počas vedenia vozidla. Zvýšiť sa majú horné hranice pokút v blokovom (zo 100 na 150 eur) i riadnom správnom konaní (z 200 na 300 eur). Zároveň bude možné za tento priestupok uložiť zákaz činnosti a porušenie sa bude rátať medzi tri závažné priestupky počas 12 mesiacov, priblížil rezort vnútra.
Prísnejšie sankcie sa majú týkať aj vodičov, ktorí budú opakovane výrazne prekračovať rýchlosť. A to v obci minimálne o 50 kilometrov za hodinu a mimo obce o najmenej 60 kilometrov za hodinu. Takéto prekročenie rýchlosti sa má tiež zaradiť medzi porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
Znamená to, že sa bude rátať medzi tri závažné priestupky počas 12 mesiacov, keď sa už vodič musí podrobiť opatreniam ako napríklad doškoľovací kurz v autoškole, preskúšanie odbornej spôsobilosti či preskúmanie zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti. Výška pokuty sa v tomto prípade nemení. V blokovom konaní je najprísnejšia peňažná pokuta za rýchlosť od 250 do 800 eur, pri riadnom konaní je to od 500 do 1000 eur.
Legislatíva tiež predpokladá, že by mohli vodičské preukazy C a CE získavať už vodiči vo veku 18 rokov namiesto súčasných 21. Pri vozidlách skupín D a DE by sa mal minimálny vek znížiť z 24 na 21 rokov. Podmienkou má byť absolvovanie kurzu základnej kvalifikácie. Slovenská legislatíva sa tak má zosúladiť so smernicou Európskej únie.
„Vodičské oprávnenie skupiny D a DE, ktoré bolo udelené po dovŕšení veku 21 rokov a jeho držiteľ získal len zrýchlenú základnú kvalifikáciu, bude do dovŕšenia veku 23 rokov oprávňovať len na vedenie vozidiel pravidelnej autobusovej dopravy na autobusovej linke, ktorá nepresahuje 50 kilometrov,“ uviedol rezort vnútra v materiáli.
Príslušníci ozbrojeného bezpečnostného zboru, ozbrojeného zboru, Hasičského a záchranného zboru alebo profesionálni vojaci, ktorí získajú vodičský preukaz na skupiny C a D v skoršom veku, ako je základný minimálny vek, by ich mali môcť využívať iba na území Slovenskej republiky.
Vodičské oprávnenie skupiny B by sa mohlo rozšíriť na vozidlá s pohonom na alternatívne palivá do 4250 kilogramov.
