KultúraVeľký kormidelník, zakladateľ modernej Číny či diktátor? Čo o...

Veľký kormidelník, zakladateľ modernej Číny či diktátor? Čo o ňom písali Krejčí, Škvrnda či Blaha?

-

Veľký kormidelník, zakladateľ modernej Číny či diktátor? Čo o ňom písali Krejčí, Škvrnda či Blaha?

Výročie jednej z najvplyvnejších, ale aj kontroverzných osobností sveta, ktorú v 60. rokoch uznávali aj západní intelektuáli a umelci. 26. decembra 1893 sa narodil človek, ktorý významným spôsobom zasiahol do dejín 20. storočia – predseda Komunistickej strany Číny a líder Čínskej ľudovej republiky Mao Ce-tung (* 26. december 1893 – † 9. september 1976). V Číne je považovaný za hrdinu, ale označovaný je aj za jedného z najhorších diktátorov, ktorý ma svedomí obrovské množstvo obetí. Jeho vplyv (predovšetkým téza kultúrnej revolúcie naprieč inštitúciami), bol až tak silný, že sa v 60. rokoch na neho odvolávala radikálna vetva západniarskych ľavičiarov hlásiacich sa k maoizmu. K Maovi sa hlásili okolo revolučného roku 1968 na západe, predovšetkým v Amerike a to najmä po smrti Martina Luthera King Jr. Maova Červená kniha sa objavovila tiež na pochodoch študentov v Paríži či na albume britskej rockovej skupiny Matching Mole.

ŽIVOT REVOLUCIONÁRA

Narodil sa do bohatej rodiny v provincii Chu-nan a už od detstva prejavoval veľkú túžbu po vzdelávaní. Vyštudoval v Pekingu a vyučoval žurnalistiku. V čase Maovej mladosti bolo v Číne chaotické bezvládie a neistota. Začal študovať západný marxizmus a v roku 1921 sa zapojil do budovania Komunistickej strany Číny. V 20. rokoch organizoval roľníkov a zúčastnil sa tiež neúspešného povstania. Po obkľúčení a usadení v soviete Ťiang-si sa dal na tzv. Dlhý pochod, počas ktorého sa preslávil ako vodca revolúcie. V polovičke 30. rokov založil vlastný filozoficko-politický smer (maoizmus). V roku 1949 a mu podarilo zvíťaziť v občianskej vojne a 1. októbra 1949 založil modernú Čínsku ľudovú republiku. Sovietsky štýl mu však nevyhovoval (v roku 1959 dokonca rozviazal diplomatické styky so ZSSR v predstave, že hrozí jadrová vojna a dal sa na zbrojenie, ktoré zruinovalo hospodárstvo) a preto sa rozhodol pre radikálny pokus o zrealizovanie komunizmu, tzv. Veľký skok vpred. Mao sa pokúsil o radikálnu industrializáciu krajiny s cieľom vybudovania komunizmu.

František Škvrnda toto obdobie hodnotí nasledovne:

V roku 1958 vedenie KSČ vyhlásilo politiku tzv. troch červených zástav – generálnu líniu výstavby socializmu, Veľký skok a ľudové komúny. Na rozdiel od prvej päťročnice neexistoval plán, boli vytýčené len základné strategické princípy, pri realizácii ktorých sa príliš experimentovalo. V prvom roku Veľkého skoku síce došlo k určitým úspechom ale neskôr sa ukázalo, že precenenie vlastných možností, avanturizmus a evidentné chyby doplnené aj o následky veľkých prírodných pohrôm (suchá a záplavy) spôsobili značné zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie, ktoré sa naplno prejavilo v roku 1961.“

KULTÚRNA REVOLÚCIA

Mao teda vďaka radikálnemu pokusu o komunizmus – Veľkému skoku – chtiac či nechtiac spôsobil hladomor. Zlyhanie Veľkého skoku ťažko znášal. V 60. rokoch organizoval tzv. Kultúrnu revolúciu. „Na jeseň 1965 sa vyhrotil zápas o politické smerovanie Číny. Pekinské vedenie KSČ odstavilo Maa od praktickej moci a tak väčšinu roka 1965 sa zdržiaval v Šanghaji, kde sa obklopil ultraľavicovými prívržencami. Za ich podpory Mao oficiálne vyhlásil „Veľkú proletársku kultúrnu revolúciu“ v auguste 1966, ktorou sa pokúsil opäť zmeniť pomery v krajine. „Revolúcia“ skončila až po smrti Maa v septembri 1976,“ píše Škvrnda.

Mao chcel podľa oficiálneho zámeru kultúrnej revolúcie vymiesť kapitalizmus a zaviesť masovú demokraciu. Kampaň bola spustená v roku 1966 a bola zameraná na boj proti „prežitkom“ starého myslenia, kultúry, obyčajom a návykom. A napokon jej súčasťou bol aj boj vnútrostranícky boj. Maovi sa celá akcia úplne vymkla z rúk…

Mao do revolúcie zapojil najmä mladých ľudí, ktorí vytvárali tzv. Červené gardy. Následkom tohto radikálne modernistického experimentu (v zmysle radikálneho boja proti tradícii) boli politické čistky, teror, ale aj likvidácia kultúrnych pamiatok na jednej strane, a na strane druhej vznik nového revolučného umenia. Mladí fanatici boli mimoriadne krutí až začali bojovať medzi sebou. Napokon poriadok obnovila až armáda a Červené gardy poslali na vidiek. V tomto období sa tiež spopularizovala tzv. Červená kniha pozostávajúca z Maových výrokov.

Ľuboš Blaha ju hodnotí nasledovne:

„Prvýkrát som si prečítal Maovu slávnu „Malú červenú knižku“, ktorá zaplavila Čínu v čase kultúrnej revolúcie. Jeho chápanie marxizmu-leninizmu je ťažko voluntaristické, dôraz kládol na spontaneitu más, kritizoval stranícku byrokraciu a stalinizmus, obhajoval roľnícky populizmus a utopický komunizmus. Z hľadiska dejín filozofie rozhodne stojí za štúdium, hoci s Marxom veľa spoločných čŕt nenachádzam. Viac mi to pripomína blanquizmus či bakuninizmus.“

Dôsledkami vyčínania Červených gard boli chaose, obete na životoch, ale aj overovanie a prehodnocovanie celej Veľkej kultúrnej revolúcie. Číňania sa s dôsledkami revolúcie vysporiadali sami. Obete boli rehabilitované a Komunistická strana Číny vydala nasledujúce stanovisko (preklad do češtiny):

V tomto období došlo ke zneužití některých chyb Mao Ce-tunga z posledních jeho let Maovou manželkou Ťiang Čching a jeho blízkým spolupracovníkem Lin Piaoem. Bez vědomí Mao Ce-tunga tato ultralevičácká kontrarevoluční klika rozpoutala aktivity, které znamenaly pro zemi a její obyvatele největší ztráty od založení ČLR. Přes tyto hrubé chyby, které Mao Ce-tung udělal za „kulturní revoluce,“ jeho celoživotní zásluhy o čínskou revoluci zdaleka převyšují jeho omyly.

Futurológ a filozof Ladislav Hohoš píše nasledovné:

Dve ópiové vojny (1842 a 1860) mali za následok okrem kolonizácie Hongkongu Britmi za následok veľké poníženie a utrpenie, podobne ako neskôr japonský pokus o kolonizáciu; druhú čínsko-japonská vojnu (1937) niektorí historici považujú za počiatok druhej svetovej vojny. Číňania získali národné sebauvedomenie a pochopili, že ak sa majú úspešne brániť, musia svoju krajinu modernizovať na západný spôsob. To sa počas vedenia Mao Ce-tunga podarilo len čiastočne, ekonomicky nebola Čína príliš úspešná, ale kampaňou šialenej kultúrnej revolúcie boli rozbité tisícročné feudálne štruktúry. Ekonomicko-technologickú modernizáciu začala Čína úspešne uskutočňovať na kapitalistický spôsob pod vedením Teng Siao-pchinga od roku 1978 ako politiku štyroch modernizácií.

POPULÁRNY NA ZÁPADE

Na transparentoch dominovali nápisy s menami Marx, Mao, Marcuse…“
– Luciana Castellina, Remembering 1968

Mao zomrel v roku 1976 a jeho ostatky sú dodnes umiestnená na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, kde je tiež obria Maova fotografia. Maov radikalizmus nadchol ľavicové hnutia na západe najmä v 60. rokoch. V roku 1968 odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy a svojim pochodom inštitúciami inšpiroval tiež nemeckých, francúzskych a amerických ľavičiarov.

Ako uvádza aj anglická Wikipedia, spomedzi mnohých maoistických princípov skupina ctižiadostivých amerických revolucionárov sympatizovala s myšlienkou zdĺhavej ľudovej vojny, ktorá by občanom umožnila bojovať proti utláčateľskej povahe globálneho kapitalizmu.

Odkaz na maoistov nachádzame aj v piesni The Beatles, Revolution:

But if you go carrying pictures of Chairman Mao
You ain’t going to make it with anyone anyhow

Počas 60. rokov 20. storočia narastajúca nespokojnosť s rasovým útlakom a sociálno-ekonomickým vykorisťovaním zrodila dve najväčšie, oficiálne organizované maoistické skupiny: Revolučnú komunistickú stranu a Októbrovú ligu. Sympatie k maoizmu utíchli až v 80. rokoch. K maoizmu sa hlásil tiež významný francúzskych filozof Alain Badiou a Maova Červená kniha sa objavila tiež na obale britskej skupiny Matching Mole. S Maom sa stretli aj Richard Nixon či Henri Kissinger.

85% ČÍŇANOV HO OCEŇUJE… AKO HO HODNOTIŤ?

Oskar Krejčí o Maovi napísal:

Mainstreamové západní pojetí čínské revoluce počítá, kolik mrtvých nástup komunistů stál a Mao Ce-tunga řadí mezi největší diktátory 20. století. Tento problém má dva obecné rozměry. Především v zemi zmítané občanskou válkou a ničenou zahraničními intervencemi nelze zvítězit bez násilí. Nová Čína nevznikla tak, že její pravidla ze dne na den nahradila pravidla staré Číny. Nová Čína se zrodila ze sto let narůstajícího chaosu. Chaosu pohrdajícího pravidly, kdy se miliony individuálních lidských osudů nenávratně změnily ve statistickou položku suše informující o počtu mrtvých, raněných a znásilněných. A zadruhé, snad každou skutečnou revoluci doprovázejí excesy. Zdá se, že přijmout představu nutnosti revoluce znamená akceptovat i fakt, že ji excesy budou doprovázet – a doufat, že je vítězové alespoň částečně napraví.

Hodnotenie tejto osobnosti necháme na čitateľa a rozhodne nie je jednoduché. Až 85% Číňanov je presvedčených že jeho zásluhy prevažujú nad jeho chybami. Chcel Mao spôsobiť hladomor v zemi za ktorej blahobyt sám bojoval? Bola kultúrna revolúcia priamo Maovou zodpovednosťou alebo dôsledkom sfanatizovaných ultra-ľavičiarov? Je Mao absolútne odsúdeniahodný alebo ho hodnotíme iba západniarskou optikou? No a napokon, nebola to práve západná radikálne osvietenská a anti-tradicionalistická filozofia, ktorá túto osobnosť inšpirovala k tak radikálnym krokom? No a napokon, prečo si s Maom podávali ruku osobnosti západných mocností? Ako vnímať Maove pôsobenie optikou Sovietskeho zväzu? Bola by dnes moderná Čína tam kde je, keby nebolo pôsobenia tohto revolucionára?

Peter Greguš pre Nové slovo napísal:

„Kým Sovietsky zväz ešte v minulosti zmizol z mapy sveta, Čínska ľudová republika je najvýznamnejšou zo štyroch krajín, kde je pri moci komunistická strana. Patrí medzi rešpektované veľmoci. Jej vzťahy s USA sa takmer znormalizovali a v ekonomike zaznamenáva mimoriadny rast. Je tu však veľa iných problémov. Delegácie navštevujúce Čínu, pokiaľ si na to trúfnu, nastoľujú otázku dodržiavania ľudských práv v tejto krajine.Nech by však bola cesta, ktorú Čína nastúpila pred 55 rokmi, akokoľvek spochybňovaná, naďalej v nej pokračuje a v súčasnosti nikto ani len neuvažuje, že by v tomto smere došlo k zmenám.“

Môže revolucionár za dôsledky revolúcie, ktorá sa vymkne spod kontroly? V každom prípade jedno je isté. Z radikálne ľavicových experimentoval sa Čína poučila a militantný maoizmus sa na západe neujal.

No a na záver, na odľahčenie, vtipný komentár Ľuboša Blahu z návštevy Číny:

„Prvýkrát som ochutnal obľúbené jedlo Mao Ce-tunga, špeciálne som si ho vypýtal. Hm. Nič mastnejšie som v živote nejedol. V Číne o Maovi tvrdia, že 70% jeho myšlienok bolo správnych a 30% chybných. Osobne by som jeho obľúbené jedlo zaradil do druhej kategórie. Ale ak máte radi tučné, odporúčam.“

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás