Knihu o Dzurindovi si môžete objednať na mailovej adrese dzurinda.kniha@gmail.com

Uplynulý týždeň v našej politike bol v znamení orgií populizmu. Igor Matovič prišiel s návrhom na päťsto eur pre každého, kto príde voliť. Jeho kreativita týmto návrhom neskončila. Aby sa to rátalo, prišiel aj so zavedením poslaneckého nevoľníctva. Chce zredukovať platy poslancov na tretinu a potom im ďalšie neobmedzené sumy platiť zo straníckej kasy. Niečo tak šialené už donútilo aj Čaputovú, aby zareagovala. Vyzvala príčetné politické strany, zrejme sa domnieva, že také v parlamente sú, aby zastavili túto Matovičovu legislatívnu smršť. Lebo ak nie, pohrozila menovaním úradníckej vlády. Zároveň však dala najavo, že úradnícku vládu by menovala len veľmi nerada a bude robiť všetko pre to, aby k takémuto kroku nemusela pristúpiť. Zaujímavá je reakcia strany SaS: Sulík si myslí, že treba nechať Matoviča naplno ukázať, aký je šialenec a potom hádam vo voľbách prepadne. Inak povedané, čím viac šialenstiev napácha, tým väčšia šanca, že nadobro skončí.

Každopádne, klub strany SaS je rozdelený a možno už v utorok sa uvidí, či nakoniec voľby presunú na júnový termín, alebo nás nechajú trápiť sa až do konca septembra.

No a ako perličku si skúsme okomentovať dôvodovú správu k zákonu o päťsto eurách pre každého, kto sa zúčastní volieb. To je naozaj čítanie hodné pacienta doktora Chocholouška.

Dôvodová správa má dve strany, pričom každý jeden odsek je havária sama osebe. Oplatí sa prečítať celú, tu na ukážku len najväčšie perly. Matovič v úvode opakuje, ako od jari 2020 kríza za krízou oslabovala jeho vládu. Nezostáva však len pri tom, ale dopĺňa, že „hysterická štvanica opozície, ale aj vnútorná opozícia zo strany bývalého koaličného partnera, opakované protivládne kroky prezidentky, a najmä sústredený lynč niektorých vládnych politikov zo strany zaujatých či úplatných novinárov“ viedli k tomu, že Slovensko stojí pred predčasnými voľbami. Samozrejme, jeho zásluha na páde vlády je nulová. To sa len „všetky temné sily“ spikli proti nemu.

Vzápätí vyťahuje Adolfa Hitlera a tridsiate roky, pretože ľudia si v čase kríz radi vyberajú „skratkovité ľúbivé riešenia“. Obáva sa, že k voľbám príde historicky najmenej voličov, pričom „reálne hrozí, že milión demokraticky cítiacich voličov zostane frustrovaných doma a v rozhodujúcej chvíli nechá rozhodnutie o osude Slovenska v rukách tri roky huckaných ľudí“. Preto ich chce nalákať na peniaze. Toto je naozaj výtrysk zúfalstva ťažko osobnostne poškodeného človeka.

Ak by niekoho motivovalo nezdanených päťsto eur za hlas, je predpoklad, že vo zvýšenej miere to budú ľudia, ktorí sa o politiku nezaujímajú, nemajú dosť informácií, a preto sú náchylnejší voliť horšie možnosti. No a pri zvýšenej volebnej účasti by sa jeho dnešných šesť percent mohlo scvrknúť kľudne aj na polovicu. Matovičovo presvedčenie, že občania by volili práve OĽANO po jeho trojročnom katastrofálnom výkone, je krajne absurdné. Matovič však vďaka tejto megatrápnosti implicitne očakáva, že budú voliť radšej jeho, no zároveň ešte aj navrhuje opatrenie, ktoré by veľmi pravdepodobne pomohlo viac tým, majú jeho vlády už plné zuby.

Neskutočný je aj argument, že by to síce všetko stálo veľa peňazí, ale Smer nakradol tridsať miliárd eur (tvrdí Matovič), a preto jeho nápad predstavuje dobrú investíciu s rýchlou návratnosťou. Naozaj to tam takto je. Politik, ktorý tvrdí, že chce zachrániť demokratický charakter štátu, otvorene priznáva, že jeho cieľom je, aby ten istý štát v slobodných voľbách sťažil niektorým stranám šancu na úspech.