Utorková neúčasť tarabovcov na hlasovaní o nedôvere Matovičovi sa dá zhodnotiť jednoznačne. Podržali ho. A tu začína interpretačný problém. Sú tarabovci v koalícii, alebo sú ešte stále v opozícii. Ich ďalšie hlasovania dymovú clonu okolo ich pôsobenia ešte zvýšili. Bolo viacero aj kontroverzných zákonov, s ktorými pomohli koalícii, ale niektoré veci zase zastavili. Napríklad prvé hlasovanie o bianko šeku pre Matoviča podporili, neprešlo však o jeden hlas, údajne pre zlyhanie hlasovacieho zariadenia Petra Pčolinského, pri reparáte tohto hlasovania však podporili obštrukciu. Taraba sa vydáva za veľkého stratéga, ktorému prioritne ide o vyvolanie predčasných volieb, ale je treba konštatovať, že nebyť politicky extrémne natvrdlého Sulíka, jeho lovenie v kalných vodách by rozhodne nebolo také jednoduché.
Je jasné, že zásadným cieľom opozície je sformovať väčšinu, ktorá by nasmerovala Slovensko k predčasným voľbám. Zatiaľ však to však Boris Kolár hrá na obe strany. Na jednej strane, ak by fungovala 76-ka, kľudne by ostal do konca volebného obdobia, ak nie je pripravený aj na predčasné voľby. Tá potrebná 76-ka je ohrozovaná politickými molekulami v koalícii. Ostatný smiešny a trápny pokus urobila Budajova deviatka: Kristián Čekovský, Róbert Halák, Monika Kozelová, Anna Mierna, Anna Remiášová, Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová a Vladimír Zajačik, ktorá vyzvala Matoviča, aby ďalej nenadával novinárom a aby hľadal podporu menšinovej vlády v strane SAS. Obe požiadavky sú krajne absurdne, naučiť slušne sa správať Matoviča je nonsens a chcieť po strane SaS, aby tolerovala výčiny koaličnej svorky, je tiež podobná absurdita. Iba totálni politickí analfabeti mohli niečo tak absurdné myslieť vážne, navyše to chceli dosiahnuť trápnym politickým gestom: tým, že sa nezúčastnia na odvolávaní Matoviča. To naozaj? To je vrchol politickej trápnosti. Z tejto platformy politických kvarkov Matovičovi naozaj nič nehrozí.
Na a super farizej Šeliga sa zase vyznamenal. Keď opozícia nemienila dať bianko šek Matovičovi na to, aby bez rozmyslu porozhadzoval 1,5 miliardy eur, tak začal na ňu pišťať, že sa má hanbiť. Od človeka, ktorý ani netuší, čo je to hanba, je to viac ako trápne. Majster vytyčovania a následného mazania červených čiar je doslova chodiaca karikatúra, ktorá už dávno, a teraz už aj definitívne stratila akúkoľvek vážnosť.
Vráťme sa však k Borisovi Kollárovi, za ktorého špinavú prácu robí Taraba. Ten napríklad rokuje s novými ministrom spravodlivosti Karasom o znížení trestov za korupciu a za zneužívanie postavenia verejnými činiteľmi. To je naozaj absurdita a to hneď vo viacerých ohľadoch: s ministrom rokuje nominálne opozičný poslanec s cieľom presadiť reformu trestných kódexov, ktorá je v príkrom rozpore s programom „najantikorupčnejšej“ vlády. Ak by to presadzoval priamo Kollár, ktorý má na prijatí niečoho takého eminentný záujem, bola by to donebavolajúca absurdita, ak to však vyjednáva Taraba, vytvára tak dymovú clonu, pod ktorú sa zmestí všeličo. No a niečo také má celkom veľkú šancu prejsť vďaka hlasom opozície a SME RODINA.
Čakajú nás náročné týždne, ktoré môžu skončiť zabetónovaním súčasnej koalícii, alebo osvietením Sulíka, ktorý nielen verbálne, ale aj reálnymi činmi dokáže, že konečne pochopil, aká je politická realita a podporí konanie predčasných volieb.