Ak chceme pochopiť, prečo Matovič tak uvzato bojuje za svoje predstavy o rodinnej politike, je to len výsledok jeho chorej predstavy, že všetky katastrofy, ktoré Slovensku spôsobil – extrémne nekompetentné panoptikum v parlamente a ťažkých a totálne neschopných korupčníkov vo vláde ako Mikulec, dokáže podľa neho prekryť a vyžehliť efektívna prorodinná politika. Nič také sa samozrejme nestane, ale pri jeho manickom nastavení je zjavné, že to ani nikdy nepochopí. Ako extrémne neoriginálny politik si myslí, že ak sa inšpiruje či, lepšie povedané krajne neodborne odkopíruje Orbánovu či Kaczynského rodinnú politiku, tak všetko čo na Slovákoch dosiaľ napáchal mu bude odpustené. Odhliadnuc od skutočnosti, že Orbánovi či Kaczynskému nesiaha ani po členky, iste to tak nebude. Poďme však ku koreňom jeho obsesie.
Tá začala jeho „daňovou revolúciou“, ktorá sa však po opadnutí jeho manickej fázy skončila tam, kde mala vždy byť – na smetisku projektov tejto koalície. Vtedy mali jeho bludy zaplatiť masaker na živnostníkoch, dnes to ma byť samospráva. Vtedy to neprešlo, treba dúfať, že aj dnes to skončí podobne. Aj to k tomu smerovalo, ale v poslednej chvíli priskočili kotlebovci. Prečo to urobili, naozaj neviem, ale verím, že sa to raz a možno už čoskoro dozvieme. Vo svetle týchto udalostí sa však aj vyčíňanie dídžeja Mizíka, ktorý púšťal sirény v parlamente, čím prerušil rokovanie o zmluve DCA a čím ju aj zachránil, dáva zmysel. Ak by sa totiž hlasovalo podľa plánu, zmluva by neprešla. DJ Mizík to však zabezpečil tak, že sa o nej hlasovalo, až keď bola jasná väčšina. A vieme, aj aká bola cena za takúto službičku: Kotleba nakoniec miesto 4 rokov a 4 mesiacov dostal len 6-mesačnú podmienku. Je veľmi pravdepodobné, že aj teraz pôjde o podobný politický kšeft.
Táto situácia zároveň ukázala, ako úbohá a obskúrna figúrka je Heger. Je naozaj smiešne, ak ho niektorí žurnalisti vyzývajú, nech urobí poriadok s Matovičom. V Sobotných dialógoch verejne zvestoval, že on je vlastne len také nič a nad sebou má až štyroch šéfov. Áno, aj Veroničku, ktorú neberie vážne už absolútne nikto. No a ďalšia perla z jeho úst na seba nenechala dlho čakať. Vraj učiteľom stúpnu platy, ale len, ak sú aj rodičmi školopovinných detí. Aké úbohé. Celý Edko. No a nakoniec ešte jedna perfídnosť z dielne Igora Matoviča. On sám, teda „jeho veličenstvo“ je ochotné navýšiť platy učiteľom, ale len v prípade, ak SaS napľuje na svoje zásady a poprie všetko, čo doteraz hlásala a zahlasuje za zvýšenie daní. Esenciálna podlosť. Celý Matovič.
Exminister vnútra Vladimír Palko mal svetlú chvíľu a v rúchu kajúcnika sa nepriamo zastal Harabina v tom zmysle, že poukázal na to, aké sú pokrytecké médiá, ale aj celá naša spoločnosť, keď za podporu jednej vojny, ideme niekoho trestne stíhať, ale za podporu inej vojny, bez mandátu OSN, teda rovnako nelegitímnej, ako je dnes na Ukrajine, sme nielenže nikoho nestíhali, ale schvaľovanie tohto vojnového dobrodružstva či dokonca zločinu patrí priam k dobrým mravom. Ba čo viac, položil aj otázku, ako je možné, že 200-tisíc civilných obetí v Iraku nikoho nevyrušovalo a my dnes vieme takmer o každej obeti na Ukrajine. Výstižné bolo aj porovnanie Mariupolu s Mosulom či Kirkukom. Aj neskoré pokánie je pokánie, kiež by ich bolo časom viac.
