Pokus o otvorenie septembrovej schôdze skončil pre menšinovú koalíciu fiaskom. Jasne sa ukázalo, že premiér Heger si väčšinu nezabezpečil, že nemá plán a že ani netuší, ako ďalej vládnuť. Zrejme sa spoliehal na prísľub Sulíka, že prvú schôdzu v septembri ešte otvorí, ba dokonca, že pošle do druhého čítania aj tie zákony, za ktoré ministri jeho strany zahlasovali ešte ako členovia vlády. No do začatia schôdze nielen odídencov zo SaS, ale aj mnoho ďalších členov tejto strany sprevádzala nekončiaca spŕška ponižovaní, urážok a invektív zo strany Matoviča. No a Heger, nazvať ho premiérom je naozaj nepatričné, sa na to všetko len prihlúplo usmieval. Výsledok už teda poznáme.
Otázka znie, čo ďalej. Paradoxné pritom je, že odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá, dokonca triviálna. Sú ňou predčasné voľby. No a problém je v tom, že Sulík to ešte stále nepochopil. Skúsme si teda namodelovať jeho predstavu, ako riešiť túto krízu. Sulík si stále myslí, že je možná akási variácia toho, čo sa stalo v minulom roku okolo Veľkej noci. Extrémne rozhádaná koalícia vtedy našla modus vivendi: vláda prešla rekonštrukciou a Heger si s Matovičom vymenili kreslá. V týchto dňoch sa však zdá, že Sulík prepadá nerealistickej ilúzii, že ak poslanci OĽANO zistia, že strana SaS to s opozíciou myslí vážne, tak sa zľaknú a povalia Matoviča. On sa potom po prípadnom nedobrovoľnom odchode Matoviča vráti a všetko bude fungovať, ako by sa nič nestalo až do termínu riadnych volieb. Je až nepredstaviteľné, že človek, ktorý je v politike už viac než trinásť rokov, rozmýšľa tak plocho, triviálne a nerealisticky. Nič také sa nestane.
Napriek tomu sa Sulík vybral na nesplniteľnú misiu. Bizarne sa pokúša získať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej by koaliční poslanci odvolávali Matoviča. Ba dokonca priamo v klube OĽANO. Na prvý pohľad je to krajne absurdné, druhý pohľad istú mieru racionality dáva . Totiž na povestnom teambuildingu tesne pred koncom leta sa poslanci OĽANO mali v uzavretej whatsappovej skupine vyjadriť, či by mal Matovič odísť a zachrániť tak koalíciu, alebo nie. No a div sa svete, nebolo to úplne jednoznačné. Trojica predstaviteľov OĽANO – poslanci Stančík, Čekovský a minister Budaj boli za jeho odstúpenie. Poznajúc extrémnu pomstychtivosť Matoviča im musí byť jasné, že sa stali politickými mŕtvolami. Stavať na tom, však nemôže. Podcenil ich zbabelosť a absenciu akejkoľvek osobnosti . Uvidíme, či tak urobí a ako to nakoniec dopadne.
Sulík má tak približne dva mesiace na to, aby pochopil, že odvolanie Matoviča bez vyvolania predčasných volieb nie je žiadne riešenie. Šancu na precitnutie stále má. Boris Kollár predložil na rokovanie septembrovej schôdze ústavný zákon, ktorý umožní predčasné voľby. Magické na tom všetkom je, že na posunutie tohto zákona stačí jednoduchá väčšina, ktorú dnes opozícia s podporou predkladateľa, teda strany SME RODINA má. No a potom stačí, aby koncom októbra či začiatkom novembra, keď rozvrat menšinovej vlády bude úplne zrejmý, sulíkovci pridali svoje hlasy pod tento zákon, čím by získal pohodlnú ústavnú väčšinu približne deväťdesiatpäť hlasov. Hrôza bez konca by sa skončila a karty by sa rozdali nanovo.
