Snaha premiéra Hegera o riešenie koaličnej krízy bola totálne fiasko. Heger sa stáva kvintesenciou trápnosti, politickej nemohúcnosti a úbohosti. Jeho riešenie – zmena pravidiel koaličnej rady – mohlo byť bonusom, ak by sa vyriešila tá najzásadnejšia otázka – odchod zjavne psychicky narušeného člena vlády. Heger miesto toho predložil päť návrhov, ktoré v skutočnosti nič neriešia. To, že by sa Sulík a Matovič nezúčastňovali koaličných rád, by znamenalo len to, že koaličné rady by stratili akýkoľvek zmysel. Návrh, že ak nejaký člen vlády urazí iného člena vlády, tak ten sa musí porúčať, je ako riešenie z materskej škôlky, zrejme to je mentálna úroveň, na ktorú sa dostal Heger, rozhodcom totiž bude komisia, kde bude mať väčšinu OĽANO, ZA ĽUDÍ a SME RODINA. No a ako perfídnosť par excellence je, že za ak za istých okolností, bude pri hlasovaní v koaličnej rade rovnosť hlasov, tak posledný hlas má SaS, to je naozaj ako u blbých. Strana SaS sa z definícia nikdy k polovici nemôže ani dostať. Aj krížová kontrola, teda výmena štátnych tajomníkov je o ničom. O Hegerových tliachaninách naozaj nemá zmysel hovoriť. Ale ak by znova natáčali Kukučínovu adaptáciu Neprebudeného, nikto by to nezahral lepšie ako Heger, resp. on to nemusí hrať, on je esenciou hlavného hrdinu.
Zlyhanie žurnalistickej svorky To, čo predviedla úderka OĽANO na tlačovej besede, bolo dokonalou ukážkou zlyhania žurnalistickej svorky. O koncentrovaných lžiach ešetebáckeho kádra Budaja nemá význam hovoriť, človek, ktorý dobrovoľne a s plným vedomím si dôsledkov podpísal viazací akt s ŠTB a donášal na svojich blízkych, je také bahno, že za celé obdobie od roku 1990 po ňom nikto ani neštekol. Až ho pre jeho nebotyčné podlosti prichýlil najväčší politický pária Matovič. Krátke intermezzo mal aj v SDK, ale tam ho nikto nikdy neposunul ani na trochu dôležitejšiu funkciu. Žurnalisti však fatálne zlyhali, keď Matovič už po ixtýkrát poslal otázku, že či existuje nejaká krajiny, lebo on štát neuznáva, kde by 6-percentná strana ultimatívne požadovala odchod šéfa 25-percentnej strany. Nuž áno, existuje – Slovensko v roku 2018, keď 6-percentná strana Most požadovala odchod Fica, teda šéfa strany, ktorý mala vyše 28 percent. A aj to dosiahla. V celej tej presstituujúcej svorke sa nenašiel jediný novinár, ktorý by mu to chrstol do tváre. No a vrchol perfídnosti a politickej perverzity Matoviča prišiel vtedy, keď začal hovoriť o páde Radičovej vlády, ktorú rukou spoločnou a nerozdielnou potopil ako nikým a ničím neviazaný nezaradený poslanec, len aby urobil Radičovej zle. Dnes za túto z hľadiska pravice hrubú politickú chybu, ktorú urobil dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku, len pre ten pocit, že niekomu uškodí, krajne perfídne obviňuje len Sulíka. A nenájde sa jeden jediný žurnalista, ktorý by mu to chrstol do tváre.
Aké však je riešenie krízy? Odvolanie Matoviča hneď začiatkom septembra je problematické, okrem iného aj preto, že Kuffovci by ho podržali – vraj aby nepomohli Sulíkovi. Asi je naozaj lepšie počkať a nechať Hegerovu vládu fungovať v agónii, nebudú jej prechádzať takmer žiadne zákony, nedokáže nikoho zvoliť do funkcií, ktoré obsadzuje parlament. Možno bude problém aj s otvorením schôdze.
No a potom príde zákon roka – rozpočet. To bude konečná pre rodinný balíček, keďže Sulík určite nepodporí vyhodenie 1,2 miliardy do vzduchu na chorý a zvrhlý nápad istého psychopata. Čo je však oveľa horšie, ak budeme v rozpočtovom provizóriu, neprijmú sa kompenzačné opatrenia reagujúce na nárast cien elektriny a plynu, čo môže viesť a asi aj bude ku kolapsu celých odvetví, samospráv, škôl, zdravotníckych zariadení a celý štát bude kolabovať kvôli extrémnemu narcizmu a šialene vyšinutému egu jedného psychicky narušeného indivídua.
No a práve vtedy asi naozaj dozreje čas na jeho odvolanie. Zároveň vtedy už bude asi aj Sulík uzrozumený s tým, aby podporil ústavný zákon o predčasných voľbách, ktorý predloží Kollár už v septembri. V októbri či novembri takmer iste nastane situácia, keď hrôza a rozvrat bez konca donúti ústavnú väčšinu parlamentu k tomu, aby prijala takýto zákon a zachránila tak Slovensko pred najhoršou a najnekompetentnejšou vládou v jeho dejinách.
