Stáva sa už tradíciou, že oslavy výročia novembrovej revolúcie sú v znamení protestov proti súčasnej vláde. Na tento dátum si symbolicky zvolila svoj snem aj opozičná strana Smer. Posolstvo jej snemu by sme mohli zhrnúť do troch bodov:
• Smer má ambíciu vyhrať nasledujúce voľby.
• Smer chce koalične vládnuť so stranou Hlas – sociálna demokracia.
• Smer znova iniciuje referendum o predčasných voľbách.
Ak ho bude prezidentka znova sabotovať, či obštruovať, bude strana Smer organizovať každý týždeň protesty pred Prezidentským palácom. Okrem toho pod Bratislavským hradom mala míting aj opozičná strana Ľudová strana Naše Slovensko. Táto strana je už ale z hľadiska budúcnosti neperspektívna, Marian Kotleba urobil so stranou to, čo urobila Veronika Remišová so ZA ĽUDÍ.
V tento deň mala svoj míting aj strana Republika. Ten začal na Šafárikovom námestí a trval asi hodinu a pol. Okrem politikov z Republiky na ňom vystúpil aj bývalý disident Ján Čarnogurský, ktorý vo svojom prejave tvrdo kritizoval sankcie Európskej únie voči Lukašenkovmu režimu v Bielorusku. S Republikou teba rátať, je vysoko pravdepodobné, že vo voľbách dajú viac ako päť percent. Zdá sa, že Republika bude plniť úlohu figového listu pre Borisa Kollára. Ak Hlas, Smer a Republika dajú spolu 76 hlasov a viac, príde jeho chvíľa, aby sa mohol obetovať.
Oslavy tohtoročného 32. výročia 17. novembra 1989 sa niesli v znamení odporu voči súčasnej vláde. Koalícia je veľmi frustrovaná z toho, že opozícia si začína privlastňovať tento sviatok, a zároveň poukazuje aj na paralely medzi súčasným režimom a autokratickým spôsobom vládnutia pred Novembrom 1989. Každým dňom sa ukazuje, že súčasná garnitúra riadenie štátu nezvláda a je preto logické, že takéto symbolické dátumy kritikom vlády konvenujú a vytvárajú novú tradíciu. Zároveň nastavujú aktuálnej moci zrkadlo a pohľad doň nie je pre súčasnú vládu vôbec príjemný.
Čo potešilo?
Ukazuje sa, že Igorko nepozná brata. Skutočnosť, že svojmu prvému hulvátovi, ktorý už roky predvádza extrémne úkony rektálneho alpinizmu, Jarkovi Naďovi, zobral 200 miliónov eur, poteší. Uvidíme, čo tento hulvát par excellence na to. Len úslužne sklopí uší a ďalej bude pokračovať v hlbokom úklone pred svojím bossom? Inak, veľmi ma pobavilo, že si Matovič neodpustil poznámku, že niekto, rozumej Čaputová, Pellegrini a asi aj Fico sa kasali, že 2 % HDP na obranu musia ísť, pretože je to náš spojenecký záväzok, ale Matovič akoby zabudol, že najhlasnejšie to vykrikoval práve jeho Jarko. Tak a ten teraz dostal poriadne po čumáku. Milionárska daň poteší, aj keď 0,1 % zo sumy nad milión je skôr karikatúrou. Z milióna to bude akurát tak 1000 eur. To si naši boháči ani nevšimnú, ale už sa teším, ako bude Richard Sulík skákať dva metre do výšky s argumentom trestania úspešných. Aj keď pri takej smiešnej sume by si mohol šetriť sily na vážnejšie spory.
Ďalšia perlička – prepustia 2 % štátnych úradníkov. Ešte stále dokáže prekvapiť, s akou ľahkosťou Matovič hovorí o tom, že 8800 ľudí skončí na dlažbe. No pekné! Tí ľudia majú rodiny, známych, ten dopad na spoločnosť sa bude multiplikovať… Už dnes má vláda viac než 80-percetnú nedôveryhodnosť. Po tomto Matovičovom prešľape, verím, že pokoria hranicu 90 percent. No a nakoniec Matovič zoberie aj samosprávam akýchsi 200 miliónov eur. To je naozaj dar z neba pre opozíciu. Rok pred komunálnymi a regionálnymi voľbami takto brutálne pustiť žilou samospráve, to je naozaj politický majsterštuk. Verím, že Erika Jurinová v Žiline a Jozef Viskupič v Trnave už svojmu úradu dávajú bye, bye: „Bolo to pekné, ale vďaka Igorovi nadobro končíme, rovnako ako všetci nominanti koalície.“
