Bratislava 29. decembra (TASR) – Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zamietol sťažnosť obvineného guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a bývalého ministra financií Petra Kažimíra voči obvineniu za trestný čin podplácania. ÚŠP o tom informuje na sociálnej sieti.

Úrad špeciálnej prokuratúry na čele s Lipšicom uvádza nasledujúce:

Špeciálny prokurátor dňa 20. 12. 2021 zamietol sťažnosť obvineného Ing. P. K. proti uzneseniu o vznesení obvinenia za trestný čin podplácania, ktoré vydal prokurátor ÚŠP. V odôvodnení svojho uznesenia sa podrobne zaoberal vyhodnotením dôkaznej situácie, pričom v závere okrem iného uviedol:

„V závere sa v krátkosti pozastavím nad súčasnou snahou spochybňovať inštitút spolupracujúcej osoby.

Je celkom jednoznačné, že niektoré formy trestnej činnosti (najmä organizovaný zločin a korupciu) nie je možné odhaľovať bez spolupráce osôb, ktoré sa na tejto trestnej činnosti podieľali. Vyplýva to zo samotnej povahy korupčnej a organizovanej trestnej činnosti, ktorá sa nepácha na verejných fórach v prítomnosti niekoľkých nezainteresovaných a bezúhonných svedkov. Pri klasickej korupčnej transakcii je prítomná len osoba, ktorá úplatok dáva, a osoba, ktorá úplatok prijíma. Odovzdanie a prijatie úplatku rovnako nebýva potvrdzované kvitanciou s potvrdením účelu plnenia, pečiatkou a podpisom.

Je samozrejmé, ako som už uviedol vyššie, že výpoveď spolupracujúcej osoby musí byť dôkladne preverovaná. Avšak téza, že ani výpoveď priameho svedka, ktorý nemá žiadnu malígnu motiváciu krivo vypovedať, a jeho výpoveď je potvrdzovaná ďalšími (nepriamymi) dôkazmi nepostačuje na vznesenie obvinenia, je neudržateľná. Je naviac v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj nedávnymi rozhodnutiami generálného prokurátora Slovenskej republiky v konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.

V tejto súvislosti poukazujem napríklad na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v trestnej veci Róberta Okoličányho a spol. zo dňa 11. 4. 2018 (sp. zn. 4 To 1/2017), v ktorom bolo rozhodnutie o vine založené na výpovedi jednej spolupracujúcej osoby. V tejto veci preto Najvyšší súd Slovenskej republiky výslovne uviedol, že: „V zásade neplatí ani téza, že na základe výpovede svedka „kajúcnika“ nemôže byť uznaná vina, resp. môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami alebo inými dôkazmi“. Podotýkam, že v danej veci je výpoveď svedka Ing. F. I. potvrdzovaná (nepriamo) výpoveďou svedkyne Ing. L. W., ako aj listinnými dôkazmi. Rovnako opakovane zdôrazňujem, že v trestnej veci R. Okoličány a spol. išlo o právoplatné odsúdenie, nie o prvotné štádium trestného stíhania.

K rovnakému záveru prišli nedávne rozhodnutia generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, napr. trestná vec obv. Ing. P. Ž. (sp. zn. XXX), trestná vec obv. Ing. F. I. (sp. zn. XXX), či trestná vec obv. P. V. (sp. zn. XXX). Napríklad v trestnej veci obv. Ing. P. Ž. prišiel generálny prokurátor Slovenskej republiky k záveru, že jedna priama usvedčujúca výpoveď, čiastočne verifikovaná nepriamymi dôkazmi, je postačujúca na vznesenie obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Opačný postup by totiž bol v rozpore s platnou judikatúrou (R 19/2016), teda ak by bolo vedené trestné stíhanie vo veci so špecifikovaným a nezameniteľne známym páchateľom.

Last but not least – snaha ostatného roka vytvoriť nejaké „dôkazné minimum“, v podobe počtu výpovedí spolupracujúcich osôb, ktoré postačujú na vznesenie obvinenia za korupčný trestný čin, je absurdná. Pripomína to dôkazné bremeno, ktoré je nevyhnutné uniesť v niektorých islamských krajinách pre uznanie viny za znásilnenie – teda existenciu štyroch priamych (očitých) svedkov mužského pohlavia. Samozrejme, uvedené dôkazné pravidlo v islamských krajinách je prejavom ponižujúceho postavenia žien v týchto spoločnostiach, a je zavedené na ochranu mužov, ktorí sa dopúšťajú sexuálneho násilia voči ženám. Snaha vytvoriť podobné „procesné pravidlo“ v kontexte spolupracujúcich osôb je rovnako motivovaná obdobným cieľom – chrániť osoby páchajúce korupčnú trestnú činnosť na najvyšších miestach spoločnosti a tak im fakticky zabezpečiť beztrestnosť.“

Ako vidíte Špeciálna prokuratúra chráni a obhajuje svojich kajúcnikov, nakoľko vládna koalícia by si určite veľmi rada predstavila na mieste guvernéra NBS svojho človeka.