Zatknutie elitných vyšetrovateľov Jána Čurillu a Pavla Ďurku a ako bonus aj dočasného šéfa Úradu inšpekčnej služby Petra Scholza vlastnými ľuďmi z inšpekcie je znakom absolútneho rozvratu v policajných zložkách. Problém je v tom, že týmto sa nič nekončí.
Vo vojne policajtov a vybojovala ďalšia bitka, ale výsledok vojny ako celku je neistý. O čo v tejto vojne ide?
Všetko začalo zvrhlou politickou objednávkou za akúkoľvek cenu usvedčiť a odsúdiť nominantov bývalej garnitúry. Ak k takémuto zadaniu ako ingredienciu dodáme premotivovaných policajtov, špeciálneho prokurátora Daniel Lipšica, ktorý nikdy prokurátorom nebol, teda kľúčovú postavu v justičnej hierarchii, ktorá je čisto politickou nomináciou s kolosálnym konfliktom záujmov, konflikt sa dá očakávať. Ak k tomu ešte patrí nekompetentné vedenie ministerstva vnútra a oportunistický policajný prezident, je jasné, že takáto výbušná zmes skôr alebo neskôr musí vybuchnúť.
Ukazuje sa, že systém stíhania nepohodlných ľudí podľa vopred naplánovaného scenára nefunguje, keďže v systéme vznikla chyba. Tou je predovšetkým generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorého profesijná česť nedovoľuje nečine sa pozerať na masívne porušovanie zákonnosti. Čo je však časť koalície ešte horšie, generálny prokurátor Maroš Žilinka disponuje paragrafom 363, teda mimoriadnym opravným prostriedkom, vďaka ktorému môže hrubé nezákonnosti účinne eliminovať.
Využitie tohto oprávnenia umožnilo, aby bol po 175 dňoch z väzby prepustený bývalý šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský. Napriek obvineniam zo strany časti médií a koalície, konanie generálnej prokuratúry v žiadnom prípade nezákonné nebolo. Keďže generálny prokurátor sa z tejto kauzy vylúčil kvôli možnému konfliktu záujmov, celej kauzy sa zhostil jeho námestník Jozef Kandera. Na sedemdesiatich šiestich stranách odvodnenia konštatoval jedenásť hrubých porušení zákona a šestnásť hrubých porušení trestného poriadku. Už tento samotný akt Generálnej prokuratúry bol predovšetkým časťou médií vnímaný ako bránenie spravodlivosti, v skutočnosti išlo presne o opak – zabráneniu hrubých nezákonností.
Samozrejme, samotný akt Generálnej prokuratúry mal dozvuky v grilovaní generálneho prokurátora na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady SR, kde vznikla verbálna potýčka medzi poslancom za stranu SaS Alojzom Baránikom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Jeho vyhrážka, že bude iniciovať jeho odvolanie, je nateraz nereálna, ale boj o sporný paragraf 363 je súčasťou koaličného boja a jeho osud je neistý.
Ukazuje sa však, že Žilinkov úrad aktom oslobodenia Vladimíra Pčolinskho neskončil. Naopak, pondelkový zásah Úradu inšpekčnej služby jasne naznačuje, že strana obrancov zákonnosti prešla do protiútoku. Dnes je už jasné, že na skupinku okolo vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu s krajne pochybnými vyšetrovacími metódami nasadili agenta Kaľavského, inak šéfa operatívcov NAKA, ako aj inštalovali odpočúvacie zariadenia umiestnené priamo v kanceláriách NAKA. Je tak vysoko pravdepodobné, že dnes disponuje inšpekcia takým množstvom dôkazov, že usvedčenie týchto vyšetrovateľov nebude problém.
Najbizarnejšia na celej pondelkovej akcii Úradu inšpekčnej služby bola skutočnosť, že kolegovia z inšpekčnej služby zatkli dokonca svojho šéfa, údajne za vyzradenie utajovaných skutočností, čím maril prácu svojich kolegov. Nakoniec, poverený šéf inšpekčnej služby Peter Scholz sa dostatočne zdiskreditoval nepredstaviteľnou šikanou svojej kolegyne Diany Santusovej, ktorá sa snažila zaistiť trojicu kajúcnikov Petra Petrova, Mateja Zemana a Csabu Dömötöra.
Ako dnes vieme, neprijateľný zásah do už prebiehajúcej akcie zo strany policajného prezidenta Petra Kovařika bol motivovaný aj obavou, že zásah Úradu inšpekčnej služby mieri aj na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a jeho kolegu Petra Kysela. Predovšetkým obava, že takéto kľúčové osoby budú stiahnuté z obehu a dokonca trestnoprávne stíhané, viedla ministra vnútra Romana Mikulca a policajného prezidenta Petra Kovaříka k bezprecedentnému kroku a hrubému zneužitiu právomoci verejného činiteľa, ako aj k podozreniu zo spáchania trestného činu napomáhania k zločinu, za ktoré sa bude Peter Kovařík zodpovedať.
Dnes už vieme aj to, že v snahe eliminovať nepohodlnú skupinku, ktorá bráni zákonnosť, vyšetrovateľ Ján Čurilla a jeho tím vypracoval absurdný dokument o podvratnej skupinke na čele s bývalým šéfom NAKA Branislavom Zurianom, vyšetrovateľkou Úradu inšpekčnej služby Dianou Santusovou a ešte ďalšími nepohodenými ľuďmi s cieľom po krajne vykonštruovanej obžalobe ich väzobne stíhať. Ukazuje sa, že nakoniec všetko bude inak. Väzobne bude stíhaný Ján Čurilla a jeho komplici a aspoň nateraz zákonnosť vyhráva aspoň na body nad hrubou nezákonnosťou.
Jasné, že nič nie je rozhodnuté a obe strany sa pripravujú na novú protiofenzívu. Dobré však je, že v tejto vojne to nie je len boj opozície a koalície, ale druhá najdôležitejšia osoba koalície a predseda parlamentu Boris Kollár, iste nie nezištne, drží ochrannú ruku nad generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Aj preto je možné, že masívne a hrubé nezákonnosti, ktoré sa dosiaľ pri vyšetrovaní politicky motivovaných káuz diali, aspoň na čas skončia.
Zdroj: cz.sputniknews.com
