Dospievajúci, ktorí zažili odtrhnutie od zabehnutých sociálnych väzieb, zavedené počas obdobia pandémie, majú mozog, ktorý predčasne zostarol: je to zrejmé z nedávnej štúdie, uskutočnenej skupinou výskumníkov na Stanfordskej univerzite, s ktorou bola skupina mladých ľudí, analyzovaná pred pandémiou, porovnaná s inou skupinou chlapcov – študentov po ukončení opatrení počas zdravotnej núdze. V skutočnosti sa objavili skutočné fyzické zmeny v mozgu v komparácii s vekom mozgu, ktorý bol „pokročilejší“ u mladých ľudí, skúmaných po skončení obmedzení. Ak k tomu všetkému pridáme, že v druhom prípade boli zistené aj vážnejšie problémy s duševným zdravím, celkový obraz, ktorý vyplynie zo štúdie, môže vyvolať vážne obavy.
Konkrétne sa na štúdii, publikovanej v Biological Psychiatry: Global Open Science , zúčastnilo 163 dospievajúcich. Výskum sa začal s cieľom vyhodnotiť „účinky stresu v ranom detstve na psychobiológiu počas puberty“, avšak s príchodom pandémie a jej zatvorením boli práce prerušené, a preto vedci následne sledovali iné ciele ako pôvodné. 163 účastníkov bolo potom rozdelených do dvoch vyššie uvedených skupín a potom sa porovnávali iba jednotlivci spôsobilí na spárovanie.
Pokiaľ ide o štruktúru mozgu, 64 dospievajúcich patriacich do „pre-Covid skupiny“ bolo porovnaných s ďalšími 64 patriacimi do analyzovanej skupiny po ukončení uzávierok. To, čo sa objavilo, bola skutočnosť, že druhá skupina mala „zníženú bilaterálnu kortikálnu hrúbku“ a väčší „bilaterálny objem hipokampu a amygdaly“: ide o celý rad štrukturálnych zmien, ktoré sa prirodzene vyskytujú s postupujúcim vekom, ale ktoré sa v druhej skupine vyskytli vo vyšších parametroch. Nezdá sa preto náhoda, že „napriek tomu, že tieto dve skupiny boli zladené s vekom a inými relevantnými demografickými charakteristikami“, dospievajúci druhej skupiny boli charakterizovaní vekom mozgu „pokročilejším ako ich rovesníci hodnotení pred pandémiou“.
Rozdiel vo veku mozgu bol asi tri roky. „ Nečakali sme taký veľký nárast vzhľadom na to, že uzamknutie trvalo menej ako rok,“ uviedol prvý signatár štúdie IanGotlib a poskytol detail, ktorý nevyhnutne vyvoláva obavy o to viac, ak vezmeme do úvahy aj výsledky duševného zdravia skupiny dospievajúcich, ktorí zažili toto„uzamknutie“. To isté sa v skutočnosti výrazne líšilo od chlapcov z „pred-Covid skupiny“ – hlásili „závažnejšie príznaky úzkosti a depresie„, ako aj „problémy s internalizáciou“.
Ako však zdôraznil Ian Gotlib, nie je jasné, či zmeny v štruktúre mozgu, pozorované Stanfordským tímom, súvisia s hláseným horším duševným zdravím. Gotlib tiež uviedol, že nie je známe ani to, či tieto zmeny budú trvalé, a uviedol:
„Dosiahne ich chronologický vek nakoniec vek mozgu? Či ich mozog zostane trvalo starší ako ich chronologický vek, nie je jasné, aké budú výsledky v budúcnosti. Pre sedemdesiat- alebo osemdesiatročného by ste očakávali nejaké kognitívne a pamäťové problémy, založené na zmenách v mozgu, ale čo to znamená pre šestnásťročného, ak jeho mozog predčasne starne?
Aspekty, ktoré boli práve spomenuté a ktoré zrejme v budúcnosti budeme musieť vyšetriť, v súčasnosti sú zatiaľ obklopené aurou tajomstva.
Čo je však menej neisté, je východiskový bod, ktorý predstavuje práve vplyv pandémie na duševné zdravie a štruktúru mozgu mladých ľudí. „Zdá sa, že pandémia nielen negatívne ovplyvnila duševné zdravie dospievajúcich, ale tiež urýchlila dozrievanie ich mozgu“, uzatvárajú autori štúdie a zdôrazňujú na jednej strane, že potvrdila už existujúce údaje na podporu negatívneho vplyvu zdravotnej nepohody na duševné zdravie mladých ľudí a na druhej strane zistila, že dospievajúci – vyšetrení po zatvorení „majú neuroanatomické znaky, ktoré sú typické pre starších jedincov alebo ktorí mali v detstve významné problémy. Problémy, ako je násilie, opustenie a dysfunkcia rodiny.
L ´Indipendente, Raffaele De Luca
