Spojené štáty sa prostredníctvom dokumentu o novej národnej obrannej stratégii 2022 (NDS), ktorý vydal Pentagon na odporúčanie prezidenta Joea Bidena, rozhodli zvrátiť svoju doktrínu o jadrových zbraniach a vo všeobecnosti celú architektúru vojenskej bezpečnosti , integrujúc metódy použitia konvenčných zbraní s metódami jadrových zbraní. V skutočnosti zlúčili tri dokumenty, predtým oddelené, ktoré stanovujú príslušné stratégie v každej oblasti: jeden o národnej bezpečnosti, o atómovej pozícii a o protiraketovom štíte. Tieto tri dokumenty tvoria celok, pretože hoci zostávajú autonómne, sú navzájom priamo prepojené s cieľom dosiahnuť to, čo sa nazýva „ integrované odstrašovanie “.„. Padá tak posledná bariéra, ktorá oddeľovala scenáre takzvanej „tradičnej“ vojny od scenárov jadrovej katastrofy. Navyše, USA už nevylučujú, ako sa to stalo doteraz, možnosť použitia jadrových zbraní ako prví,  podľa pravidla „No first use“.

Americká administratíva odôvodnila revíziu strategickej doktríny vysokou úrovňou napätia dosiahnutého s Ruskom a Čínou : Biden v skutočnosti potvrdil, že svet prechádza „ rozhodujúcim desaťročím“ , ktoré sa vyznačuje dramatickými zmenami v geopolitickej a technologickej oblasti, ekonomickej a environmentálnej. V dôsledku toho si NDS stanovila štyri obranné priority, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom „integrovaného odstrašovania, kampane a budovania trvalej výhody“: Medzi tieto priority patrí obrana vlasti, odrádzanie od strategických útokov proti Spojeným štátom, spojencom a partnerom; odrádzanie od agresie, najmä pri výzve s Čínou v Indopacifiku a pri budovaní spoločných síl a obranného ekosystému. „Bezproblémovo integrujeme naše odstrašovacie úsilie, aby sme každému potenciálnemu nepriateľovi objasnili základnú pravdu,“ povedal minister obrany Lloyd J. Austin. „Touto pravdou je, že cena agresie proti Spojeným štátom alebo našim spojencom a partnerom ďaleko presahuje akýkoľvek mysliteľný zisk.“ Za týmto účelom  zvýšili svoje aktivity a investície do všetkých možných foriem konfliktov vrátane vesmíru a kyberpriestoru, čím označilo Čínu za jedného zo svojich hlavných protivníkov.

Pokiaľ ide o jadrové odstrašovanie, Austin uviedol, že ministerstvo plánuje zintenzívniť úsilie o modernizáciu jadrovej triády, konkrétne pozemných, námorných a leteckých komponentov. Oznámil, že požiadavka fiškálneho rozpočtu na rok 2023 zahŕňa približne 34 miliárd dolárov na podporu a modernizáciu jadrových síl. Rozpočtová požiadavka zahŕňa aj viac ako 56 miliárd dolárov na platformy a systémy vzdušného pohonu, viac ako 40 miliárd dolárov na udržanie nadvlády USA na mori a takmer 13 miliárd dolárov na podporu a modernizáciu pozemných síl.

Najničivejšia novinka novej obrannej stratégie sa však týka použitia jadrových zbraní, ktoré sa v dokumente niekoľkokrát stavajú na roveň konvenčnej výzbroji. Preto už nezáleží na type zariadenia, ale na tom, aké účinky môže spôsobiť, čím sa vylúči možnosť použitia atómových zbraní a prekonanie princípu – prijatého všetkými národmi s jadrovým arzenálom – podľa ktorého „jadrová vojna nemôže byť vyhraná, ​​a preto sa s ním nikdy nesmie bojovať“. Podľa nového strategického plánu v skutočnosti hrozby, ktoré predstavujú protivníci USA – predovšetkým Rusko a Čína – ospravedlňujú prekonanie pravidiel „No first use“ a „Sole Purpose Policy “. Uskutočnili sme dôkladné preskúmanie širokého spektra možností politiky deklarácie jadrových zbraní – vrátane zásad No FirstUse a Single Purpose – a dospeli sme k záveru, že tieto prístupy môžu niesť neprijateľnú úroveň rizika vzhľadom na rozsah schopností nejadrových, ktoré sú rozmiestnené a navrhnuté našimi protivníkmi, aby spôsobili strategické škody USA a našim spojencom,“ píše sa v správe Pentagonu. To znamená, že aj v prípade útokov „konvenčnými“ zbraňami by USA – ak to považujú za nevyhnutné pre národnú alebo spojeneckú bezpečnosť – mohli odpovedať jadrovými zbraňami. Niečo, čo sa pred zverejnením príslušnej správy nepredpokladalo a čo je teraz vylúčené všetkými ostatnými mocnosťami vybavenými atómovými hlavicami.

Viacerí americkí analytici, experti v tejto oblasti nový strategický plán hodnotili ako sklamanie, pričom zdôrazňovali najmä gestáciu, ktorá sa začala pred konfliktom na Ukrajine a následne jej rýchle prispôsobenie prebiehajúcej vojnovej situácii. Bezprecedentná revolúcia v americkej jadrovej a bezpečnostnej doktríne sa vysvetľuje rýchlou zmenou prebiehajúcich geopolitických usporiadaní, ktoré ohrozujú úlohu Spojených štátov amerických ako globálneho hegemóna. Z tohto dôvodu táto situácia v očiach Washingtonu ospravedlňuje aj „preventívne“ použitie atómových zbraní, keďže ide o obranu toho, čo americkí a európski lídri definujú ako „ poriadok založený na pravidlách “. Tento jednostranný „poriadok“ sa však stretáva s nesúhlasom čoraz väčšieho počtu rozvíjajúcich sa krajín a mocností, ktoré požadujú „spravodlivejší a demokratickejší“. Táto úroveň napätia – ktorá viedla k revízii americkej vojenskej bezpečnostnej architektúry – môže prispieť k tomu, že sa Západ ešte viac priblíži k potenciálnemu a katastrofickému jadrovému konfliktu s Ruskom a Čínou, z ktorého by víťazná veľmoc mohla len ťažko vzísť, avšak  následkom by bola bezprecedentná katastrofa v histórii ľudstva. Namiesto toho by bolo logickejšie prehodnotiť medzinárodné mocenské štruktúry v mene rovnováhy a zdieľaného vládnutia berúc do úvahy, že éra sveta, v ktorej dominuje jediná hegemonická mocnosť, teraz dospela do svojej záverečnej fázy.

G. Audiello, L´indipendente

Preklad: Dana Bystrická