Bratislava 28. marca (TASR) – Slovensko i Lotyšsko jednoznačne stoja pri Ukrajine, pretože má plné právo brániť sa voči invázii Ruska. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla po pondelkovom rokovaní s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom. Témou stretnutia v Prezidentskom paláci bolo aj posilňovanie východnej hranice NATO a boj proti dezinformáciám.
„Slováci aj Lotyši majú historicky priamu skúsenosť s ruskou inváziou, teda so sovietskou okupáciou, ale rovnako zdieľame skúsenosť aj s ruskou propagandou. Je to veľká výzva pre obe krajiny,“ skonštatovala Čaputová. S Levitsom si vymieňali skúsenosti, ako pristupovať k boju s dezinformáciami tak, aby bola chránená sloboda slova, no aj bezpečnosť krajiny. Zhodli sa na potrebe regulácie na národnej a európskej úrovni.
Hoaxy a dezinformácie podľa Levitsa ohrozujú demokraciu a jej základy. „Lotyšsko už podniklo konkrétne kroky. Nedávno sme zakázali vyše 70 ruských propagandistických kanálov či programov a zdrojov cez internet,“ poznamenal.
„To, čo považujeme obe strany za absolútne dôležité, je čo najskoršie nastolenie mieru,“ zdôraznila prezidentka v súvislosti s vojnou na Ukrajine. So svojím lotyšským partnerom sa podľa nej zhodli na správnosti doterajšieho postupu v rámci pomoci Ukrajine. Obe krajiny podporujú tiež tvrdé sankcie voči Rusku.
Levits podotkol, že závery mimoriadneho samitu NATO predpokladajú zintenzívnenie pomoci NATO voči Ukrajine. Aliancia podľa neho musí tiež brať do úvahy aj to, že Bielorusko už nemožno považovať za nezávislú krajinu. Myslí si, že bude potrebný špeciálny tribunál, ktorý by umožnil trestne stíhať vojnové zločiny na Ukrajine.
Prezidenti ocenili posilnenie obrany východnej hranice Aliancie, vrátane vzniku bojovej skupiny na Slovensku. Čaputová hovorí o prirodzenej reakcii NATO na zmenu situácie v rámci Európy. Ocenila doplnenie slovenských spôsobilostí. Levits avizoval aj ďalšie kroky, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť a pripravenosť krajín čeliť akejkoľvek hrozbe zo strany Ruska. Zároveň poďakoval za výrazný slovenský príspevok v posilnenej predsunutej prítomnosti v Lotyšsku.
Levits si myslí, že je práve na krajinách NATO, aby zabránili rozširovaniu konfliktu za hranice Ukrajiny. Ako dodala Čaputová v súvislosti s možným ohrozením Slovenska, SR je členom NATO a nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin túto hranicu nevnímal.
Lotyšský prezident sa v pondelok stretne aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO).
Čiže Lotyšsko a Slovensko stoja na strane ukrajinských fašistov a nacionalistov !
ústava SR: cenzúra sa zakazuje. ústava sa zatiaľ nemenila.zuzanka,vysvetli to Slovákom bažiacim po informáciám aj mimo vašich sračiek.ďakujem.
Otázka na písomné zodpovedanie E-000862/2020
Komisii
článok 138 rokovacieho poriadku
Miroslav Radačovský (NI)
Vec: Pochod bývalých légií Waffen-SS v Lotyšsku
OTAZKA:
Európsky parlament vo svojej rezolúcii o náraste neofašistického násilia v Európe zo dňa 25. 10. 2018 odsúdil pochody oslavujúce nacistov. Aj napriek tomu sa má dňa 16. 3. 2020 v Lotyšsku ako členskom štáte EÚ uskutočniť pochod lotyšskej divízie Waffen-SS. Je potrebné brať do úvahy, že pod vedením jednotiek SS zahynulo približne 70 000 židov, ale aj ďalších národností.
Hodlá Komisia upozorniť členský štát Lotyšsko, aby tieto pochody bývalých légií SS zakázala?
https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/E-9-2020-000862_SK.html
ODPOVED:
Odpoveď pána Reyndersa
v mene Európskej komisie
Referenčné číslo otázky: E-000862/2020
Komisia dáva pánu poslancovi do pozornosti svoje podrobné vyjadrenie(1) k bodom uznesenia Európskeho parlamentu o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy(2), ktoré jej boli adresované. Ako sa uvádza v správe Európskej komisie o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami(3), je v prvom rade právomocou členského štátu vyriešiť citlivú a komplexnú otázku, ako sa vyrovnať s hrôzami a zločinmi, ktoré sa odohrali v minulosti.
Komisia odsudzuje všetky formy a prejavy rasizmu, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, keďže sú v rozpore s hodnotami, na ktorých je EÚ založená. Podľa rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV o boji proti rasizmu a xenofóbii sú členské štáty povinné trestať verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti(4). Takéto konanie sa musí potrestať aj vtedy, ak sa uskutoční prostredníctvom verejného rozširovania alebo distribúcie písomností, obrázkov alebo iných materiálov. Okrem toho sú členské štáty povinné trestať verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie holokaustu a nacistických zločinov, ako aj všeobecnejšie zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, ak sú tieto skutky vykonané tak, že môžu podnecovať násilie alebo nenávisť.
Vnútroštátne orgány presadzovania práva a súdne orgány nesú zodpovednosť za vyšetrovanie a trestné stíhanie všetkých takýchto prípadov a za zabezpečenie, že páchateľom budú uložené účinné a odradzujúce tresty.