fbpx
- Reklama -
DomáceSlovenskí sociálni demokrati presadili uznesenie k 100. výročiu narodenia...

Slovenskí sociálni demokrati presadili uznesenie k 100. výročiu narodenia Alexandra Dubčeka, vyzdvihli aj ideu socializmu s ľudskou tvárou

-

Slovenskí sociálni demokrati presadili uznesenie k 100. výročiu narodenia Alexandra Dubčeka, vyzdvihli aj ideu socializmu s ľudskou tvárou

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili tretí rokovací deň 40. schôdze návrhom zákona o Múzeu Slovenského národného povstania (SNP) a uznesením k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka. Dnes, 22. 9. 2021 bolo uznesenie schválené poslancami NRSR. Podpredseda NRSR Juraj Blanár pripomenul osobnosť Alexandra Dubčeka a jeho zásluhy. V návrhu vyzdvihol odkaz humanizmu, sociálnej rovnosti a spravodlivosti. Uznesením tiež vyzývajú inštitúcie, aby si Dubčeka počas roka výročia narodenia vhodným spôsobom pripomenuli.

Uznesenie, ktoré predložili Juraj Blanár, Robert Fico a Ladislav Kamenický, vyjadruje úctu k osobnosti Alexandra Dubčeka, ktorý sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci. Oceňuje snahu tohto demokraticky zmýšľajúceho politika v šesťdesiatych rokoch minulého storočia o demokratizáciu spoločnosti. Váži si odkaz humanizmu, sociálnej rovnosti a spravodlivosti v pôsobení A. Dubčeka, odsudzuje dlhoročný útlak, perzekúcie a prinútenie žiť v domácom exile tejto osobnosti našich dejín, vníma uznanie A. Dubčekovi od osobností ako pápež Ján Pavol II. (1988), zahraničných univerzít (čestný doktorát Bolonskej univerzity), jeho kontakty s tzv. západnou tlačou, ktorej sprostredkúval skutočné a pravdivé informácie o režime, ktorý sa ho snažil umlčiavať a vyzýva inštitúcie pôsobiace v Slovenskej republike, aby si v roku stého výročia narodenia A. Dubčeka vhodným spôsobom pripomenuli jeho pôsobenie, činnosť i odkaz, ktorým sa zaradil k významným postavám politického diania na našom území.

V odôvodnení sa ďalej píše, že: Dubček pôsobil v rokoch 1989-92 ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR, stále teda na čele parlamentnej demokracie, ktorej nástupcom je i súčasná Národná rada Slovenskej republiky. Je žiadúce, aby naše politické, spoločenské i kultúrne inštitúcie využili sté výročie narodenia A. Dubčeka na pripomínanie významu tejto osobnosti, ktorej presah do rôznych úrovní našej spoločnosti môže prispieť k zvyšovaniu národnej hrdosti, spätosti s odkazom našich predkov a rovnako aj pri formovaní moderného, emancipovaného národa.

- reklama -

Na uznesenie reagoval poslanec Ondrej Dostál, ktorý na jednej strane uznal Dubčekove zásluhy, no vzápätí mu začal vyčítať jeho členstvo v Komunistickej strane. Dostál však vo svojej falošnej principiálnosti akosi pozabudol, že sám bol členom SZM.

Kto bol Alexander Dubček?

Československý politik, zástupca komunistickej strany a popredná osobnosť tzv. “Pražskej jari” v roku 1968

  • pochádzal z obce Uhrovec neďaleko Bánoviec nad Bebravou
  • otec Štefan a matka Pavla, boli členmi družstva Interhelpo (združenie malo za cieľ budovať socializmus v ZSSR)
  • v roku 1925 odchádza do sovietskeho zväzu
  •  začiatkoch prebývajú v Kirgizskom meste Biškek a neskôr do roku 1938 v meste Nižnij Novgorod
  • tesne pred druhou svetovou vojnou opäť na Slovensko, kde sa Dubček pripája k činnostiam súvisiacich s KSS
  • vyučil sa za strojného zámočníka a istý čas ostáva pri remesle v Dubnici nad Váhom
  • silne ovplyvnený rodinným postojom k ideám socializmu vstupuje v roku 1944 spolu so svojim bratom Júliusom do Slovenského národného povstania, kde je neskôr ranený a prichádza o brata
  • po skončení druhej svetovej vojny sa začleňuje do bežnej pracovnej činnosti, ako robotník vo fabrike na výrobu droždia v Trenčíne
  • v  roku 1955 odchádza študovať do Sovietskeho zväzu politické vedy
  • po návrate v roku 1958 sa politicky angažuje už aj v Bratislave
  • obsadzuje významnú pozíciu ako prvý tajomník ÚV KSS (ústredného výboru komunistickej strany Slovenska)
  • Dubčekova činnosť známa najmä pre konflikt so spolu straníkom Antonínom Novotným (prvý tajomník ÚV KSČ). Z ktorého neskôr ťaží práve A. Dubček, ktorý preberá jeho funkciu v roku 1968
  • obdobie jeho funkcie sa nieslo v uvoľnenejšej atmosfére a v snahe k reformným zmenám v komunistickej strane Česko-Slovenska.
  • V noci z 20. na 21. augusta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy (obdoba NATO medzi krajinami socialistického bloku) na územie Česko-Slovenska, s úmyslom obsadiť, okupovať a kontrolovať politické a ideologické smerovanie štátu
  • spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom a ostatnými vplyvnými spolu straníkmi násilne odvedený do Moskvy, kde v auguste 23. až 26. boli nútení podvoliť sa diktátu z Moskvy
  • podpísaním tzv. Moskovského protokolu sa liberalizácia a napredovanie krajiny zastavilo
  • Dubčekov odchod z funkcie 17. apríla 1969
  • Dubček sa na pár mesiacov stáva predsedom federálneho zhromaždenia a krátko na to veľvyslancom v Turecku
  • V júni roku 1970 bol však pozbavený všetkých funkcií a členstiev súvisiacich s jeho politickou činnosťou, upadá do nemilosti a stáva sa terčom sledovania a špionáže od ŠTB (štátnej bezpečnosti)
  • pracuje v podniku Západoslovenské štátne lesy, ako mechanizátor, kde zotrvá až do dôchodku v roku 1981
  • Opätovne politicky ožíva začiatkom roka 1989.
  • Stáva sa predsedom federálneho zhromaždenia a po návrhu Európskeho parlamentu, sa stáva aj laureátom Sacharovovej ceny za slobodné myslenie
  • Spoločne s Václavom Havlom predstavuje symbol novo nastolenej demokratickej éry.
  • Začiatkom roku 1992 sa stáva predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorá sa v júni toho roku dostala do parlamentu.
  • Dňa 2. septembra smerovalo Dubčekovo služobné auto na rokovanie do Prahy, avšak na 88. kilometri neďaleko mesta Humpolec, havarovalo
  • Dubček bol s vážnymi zraneniami prevezený do Pražskej nemocnice, kde dňa 7.11.1992 Alexander Dubček vo svojich nedožitých 72 rokoch zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

Ocenenia

  • 1989 – Sacharovova cena za slobodné myslenie
  • 1990 – Výročná cena za ľudské práva, Medzinárodná skupina pre ĽP, Washington
  • 1991 – Cena za ľudské práva, Svetový židovský kongres, Austrálsky inštitút pre židovské záležitosti, Austrália
  • 1991 – Medzinárodná cena Alfonsa Comína, Barcelona
  • 1991 – Cena Paula Harrisa, Bombay
  • 1991 – Medaila M. R. Štefánika I. triedy za významnú činnosť v domácom i zahraničnom odboji, udelil ÚV Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
  • 1995 – prezident Michal Kováč mu prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, In memoriam
  • 2000 – Pribinov kríž I. triedy in memoriam za vytrvalý zápas za humanizmus a demokratizáciu života, udelil prezident Rudolf Schuster

Čestné doktoráty

  • Dr.h.c. Universita degli Studi di Bologna (1988)
  • Dr.h.c. Universidad. Complutense de Madrid (1990)
  • Dr.h.c. The American University, Washington (1990)
  • Dr.h.c. Université Libre de Bruxelles (1990)
  • Dr.h.c. University of Dublin, Trinity College, Dublin (1991)
  • Dr.h.c. Univerzita Komenského, Bratislava (1991)

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Vážení priaznivci Veci Verejných

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu.

Vo Veciach verejných stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme onedlho.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity.

Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať Veci verejné.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..

Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

 

INLIBRI - online kníhkupectvo

spot_imgspot_img

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás