NázorySlavín je chrámom vďačnosti a svätyňou pokory slovenského národa

Slavín je chrámom vďačnosti a svätyňou pokory slovenského národa

-

Slavín je chrámom vďačnosti a svätyňou pokory slovenského národa

Dnes, 8. mája tak ako každý rok si pripomíname tých, ktorí položili svoje životy na cudzom území, aby nám vrátili slobodu a odpočívajú v hroboch na vojenských  cintorínoch ďaleko od svojej vlasti.

Cintoríny sú posvätnými miestami, kam chodíme spomínať na svojich mŕtvych. Vojenské cintoríny sú spomienkami aj na príbuzných, ktorým chýba milovaná osoba, za ktorou smútia celý život a majú len jeden deň v roku, kedy sa všetci tí, ktorí nezabúdajú, spoločne a svorne schádzajú na miestach posledného odpočinku ich synov a otcov, aby im  svoju vďačnosť vyjadrili  hlbokou poklonou a vencami kvetín. Vojenské cintoríny sú miestami meditácie a historickej pamäte o tragédii vojny, o dedičstve smútku, o zlome, ktorý vojna priniesla do našich životov a našej identity.

Na kamenné pomníky tých, ktorým nebolo dopriate žiť svoje mladé životy, preživší vlastným srdcom vytesali epitafy, ktoré sú pre nás posolstvom a mementom:

 „Devätnásť, dvadsať rokov, vojaci a chlapci. Deti, bratia, manželia a priatelia niekoho, kto na nich čakal so srdcom plným nádeje“.

„A je tu chlapec, ktorý prišiel zďaleka, na druhý koniec sveta“.

Tieto spomienky a tento deň sú určené ľuďom a nikto nemá právo zneužívať ich na politické ciele.

Miesto vďačnosti Slovenskej republiky MV SR pod vedením ministra Mikulca a MZV SR ministra Káčera dalo pokyn okresným úradom, že spomienkové akty 8. mája sa majú konať formou „tichého kladenia vencov“. Nemajú byť žiadne prejavy, žiadne hymny, žiadne recitovanie protivojnových básní a majú sa konať „rozhodne bez účasti veľvyslanca Ruskej federácie.“ K tomuto stačí uviesť dva iné príklady vďaky a piety k tým, ktorí položili svoje životy za slobodu európskych národov, aby nás prenikol pocit hanby za tých, ktorí si uzurpovali neexistujúce právo takto konať.

Pápež František slávil omšu nad hrobmi zomrelých vojakov na francúzskom cintoríne v Ríme, ktorí položili svoje životy za slobodu Talianov a povedal: „Hroby vojnových mŕtvych volajú po mieri, zastavte výrobcov zbraní“.

 

Od 2. júla 1928 sa v belgickom Menine KAŽDÝ DEŇ – každý večer o 20, 24 hod. koná veľmi dojímavý obrad – vzdanie holdu padlým vojakom prvej svetovej vojny. Pamätník Meninskej brány je jednou zo štyroch svätýň v Ypres venovaných mŕtvym vo Flámsku a na tejto veľkej tehlovej stavbe sú vyryté mená viac ako 54 000 mužov a žien, ktorí prišli o život v bojoch. Nad sarkofágom je vlajka s pohrebným vencom a sochou leva, ktorý pozerá priamo na bojiská.

KAŽDÝ VEČER od roku 1928 skupina trubačov uzatvára cestu, ktorá prechádza popod pamätník. Spomienková ceremónia so sprievodom začína z centrálneho námestia za účasti veteránov, príbuzných a kapiel, ktoré hrajú smutné piesne, po ktorých ukladajú vence z červených makov a čítajú ďakovnú reč.

Na týchto miestach do seba vdychujete bolesť a utrpenie tragických rokov vojny a obrad, ktorý sa koná už 98 rokov, vo vás zanechá hlbokú stopu.

                

Mnohé štáty do aktu spomienok na dve svetové vojny, ktoré boli vznietené v Európe, zapájajú aj mladé generácie, aby sa zabezpečilo, že budú pracovať pre mier, budú eliminovať príležitosti na vojnu, naučia sa im predchádzať a medzinárodné spory budú riešiť dialógom, dajú priestor na dohody a kompromisy, aby sa predišlo násiliu. Ministerstvá školstva za týmto účelom povinne zapojili aj školy, aby žiaci vypracovali svoje vlastné diela o mieri, napísané alebo kreslené, ktoré sa vyhodnocujú a odmeňujú. Školy si ich uchovávajú ako svedectvo myšlienky historického významu spolu s posolstvom mladých autorov. Budú sa aj naše deti učiť o mieri tak ako donedávna ? Urobme všetko pre to, aby sa slovo mier čo najskôr vrátilo do školských lavíc, kým nebude neskoro.

Dnes sa všetci opäť stretneme na Slavíne, aby sme vyjadrili svoju vďačnosť ruským, ukrajinským, bieloruským, rumunským, maďarským, židovským a všetkým vojakom, ktorí odpočítajú v našej zemi, rovnako ako my túžili po mieri, aby sa mohli vrátiť domov. Ich domovinou sa stala naša slovenská vlasť, sú naši a nimi aj zostanú. Naveky.

BertoldBrecht: Generál

Všeobecne platí, že váš tank
je výkonný stroj.

Rozšírte les a zabite sto mužov.
Má však chybu:
potrebuje tanker.

Generál, váš bombardér je silný.
Letí rýchlejšie ako búrka a unesie viac ako jedného slona.
Má však chybu:
potrebuje mechanika.

Všeobecne, človek robí všetko.
Môže lietať a môže zabíjať.
Má však chybu:
vie myslieť.

Dana Bystrická

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás