Rozhodnutie bratislavského krajského súdu v prípade výrokov poslanca Smeru-SD Ľuboša Blahu o prezidentke Čaputovej potvrdilo predošlý verdikt Okresného súdu Bratislava I. Blaha sa má teda naďalej zdržiavať verbálnych útokov voči hlave štátu a šírenia nepravdivých informácií o nej.

Hlavná otázka však znie: Aké sú to tie údajne nepravdivé informácie o prezidentke? A kde presne je hranica medzi vyjadrením názoru a verbálnym útokom voči Zuzane Čaputovej?

Môžeme sa odosobniť od toho, že ide v prvom rade o spor dvoch politikov. Na druhú stranu si však treba uvedomiť, že krajský súd tým implicitne nastavuje pravidlá pre uplatňovanie slobody prejavu. A podľa tohto jeho rozhodnutia môžeme naďalej rátať s tým, že hoci sa ako štát honosíme označením „zastupiteľská demokracia“ (zástancovia neoliberalizmu radi používajú aj slovné spojenie „liberálna demokracia“), zostane priestor Slovákov na slobodu vyjadrovania ich názorov na dianie v spoločnosti aj naďalej zúžený.

Človeka tu, pochopiteľne, prirodzene napadne aj otázka, či ešte skutočne tou demokraciou sme. A či nie sme náhodou už niečím, čo by sa dalo označiť ako „demokratúra“.

Spomeňme tu aj najnovší prípad, kedy polícia vyhlásila pátranie po Dannym Kollárovi, ktorý natáča videá kritické voči súčasnej slovenskej vláde. Každému, kto dlhodobo sleduje dianie, je hneď úplne zrejmá politická motivácia takéhoto pátrania.

A dajme si to ďalej do kontextu aj s absurdným trestným stíhaním vedeným voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi v kauze Súmrak. Pripomeňme, že dotyční sú straníckymi kolegami Ľuboša Blahu. A samotný názov ich kauzy akoby výsmešne ukazoval na Súmračnú ulicu, kde strana Smer-SD sídli…

Takže, nech sa na to pozeráme akokoľvek a nech si to hocijako rozmieňame na drobné, je zrejmé, že Slovensko sa od systému parlamentnej republiky míľovými krokmi vzďaľuje. Rozhodnutie v prípade Ľuboša Blahu ako tvrdého odporcu súčasného hegero-matovičovského režimu je len jedným z prejavov tohto dlhodobého úpadku nášho štátu.

Ľuboš Blaha je politik, síce disponujúci menšími kompetenciami než aké má Zuzana Čaputová, ale stále majúci dostatok kapacít a možností na to, efektívne sa právne brániť. Jeho samotného vlastne – povedzme si pravdu – aktuálny verdikt vôbec nezasiahne. On už si nájde spôsob, ako prezidentku označiť za americkú agentku či paničku tak, aby to nebolo právne napadnuteľné.

Skutočným problémom je skôr akási symbolika daného súdneho rozhodnutia. Možno ho vnímať aj ako vztýčený prst namierený voči všetkým, ktorí by chceli menej politicky korektným spôsobom ventilovať svoju nespokojnosť s prácou vlády či prezidentky. Domyslel bratislavský krajský súd aj takéto dôsledky svojho rozhodovania?

Na záver môjho zamyslenia mi nejde nespomenúť aj to, že ešte nedávno boli štátnou mocou blokované niektoré weby kritické voči vláde. Je nad slnko jasnejšie, že je len otázkou času, kedy niektorý súd dá týmto webom za pravdu, že tu išlo o jasný protiprávny útok na ne.

Aj rozhodnutie v prípade Ľuboša Blahu môžeme chápať len ako dočasnú záležitosť, keďže vo všeobecnosti je v štátoch Európskej únie uznávaná sloboda prejavu aj pri takých výrokoch, ktoré môžu adresáta dráždiť či šokovať. O to viac, keď ide o predstaviteľov štátnej moci.

Nateraz však môžeme konštatovať, že rozsudok krajského súdu splnil úlohu zastrašiť ľudí kritických voči bezpráviu a nebezpečnému amaterizmu predvádzanému súčasným kabinetom, ktorému výdatne napomáha aj prezidentka Čaputová.

Ladislav Kováčik