Spisovateľka Maja Jackobs Jakúbeková sa už počas gymnázia venovala blogovaniu a písala pre školský časopis. V roku 2008 vyhrala školskú olympiádu zo slovenského jazyka a literatúry a po absolvovaní štúdia filozofie sa opäť vracia k starému koníčku. Získala ocenenie Top doktorandka za akademický rok 2016/2017 a jej diplomová práca vyšla knižne. Má za sebou aj bohatú publikačnú činnosť. V GK debutovala zbierkou básní #Vykrivenie, čím si splnila svoj veľký literárny sen. Jej básne získali III. miesto v literárnej súťaži Pars Poetry 2020, čo jej pomohlo k podpísaniu prvej autorskej zmluvy na rozšírené vydanie tejto prvotiny v etablovanom vydavateľstve Signis. Básnická zbierka získala jednu z dvoch prémií Literárneho fondu v prestížnej súťaži Cena Ivana Kraska 2020 a prémiu Spolku slovenských spisovateľov v Cene Milana Rúfusa 2020. Vydanie jej druhej básnickej zbierky #Erised podporil FPU formou grantu. Publikovala v časopisoch Ostium, Philosophica Critica, Literárne noviny, Orol tatranský, Dotyky či na literárnom portáli Knihy na dosah. Je spolueditorkou zborníka filozofických textov Loquere II. Na svojom blogu reflektuje súčasnú svetovú prózu a delí sa o svoju vlastnú tvorbu.

1. Pozdravujem Vás, na úvod Vám musím poďakovať, že ste prijala výzvu k rozhovoru. Vyštudovala ste filozofiu na Katolíckej univerzite v Ružomberku a neskôr na Katedre filozofie FF UCM v Trnave. Čím ste sa konkrétne zaoberala v oblasti filozofického bádania, v čom podľa Vás spočíva hlavná úloha filozofie a ako filozofia ovplyvnila Vašu tvorbu?

Moja tvorba je s filozofiou silne previazaná. Keď píšem o dnešnej spoločnosti, píšem o Nietzscheho nihilizme, keď sa venujem depresii, na pozadí pracujem s Heideggerovým pojatím ničoho, keď sa zaoberám človekom, vidím pobyt vyklonený do ničoty a pri Nietzscheho cyklení sa v kruhu (večný návrat rovnakého) si predstavujem Sizyfa tlačiaceho balvan do kopca.

2. Získali ste Prémiu v rámci Ceny Milana Rúfusa za vašu knihu #Vykrivenie a tiež prémiu v súťaži Cena Ivana Kraska. Mohli by ste našim čitateľom knihu predstaviť? V opise knihy sa píše, že spájate spoločenské a osobné a taktiež, že sa zaoberáte sociálnou tématikou, čo mi mimoriadne imponuje.

Keď sa v tvorbe zaoberáte človekom, podvedome ho vnímate v nejakom kontexte, ten najzákladnejší kontext je sociálny. Človek sa prejavuje v sociálnych interakciách. To robí aj môj literárny subjekt, predstavuje sa v sociálnom kontexte, či už ide o vzťah partnerský alebo vzťah jednotlivca k spoločnosti či jednotlivca k sebe samému. #Vykrivenie reflektuje vybočenia vzťahov a deformity spoločnosti na viacerých úrovniach.

3. Čo pre Vás znamená poézia, aký má podľa Vás poézia zmysel a kto Vás v tejto oblasti najviac inšpiruje?

Poéziu vnímam ako istú formu kódovania. Jej zmysel spočíva práve v tom, že si žiada interakciu čitateľa. Nie je to také to bežné pasívne čítanie. Dobrá poézia by čitateľa mala prinútiť rozmýšľať.

A čo sa týka mojich inšpirátorov, je zaujímavé, že ma básnici ovplyvňujú minimálne. Viete, po prečítaní koho diela som napísala najviac básní? Po prečítaní Eleny Ferrante a nečítala som od nej poéziu. Keď už mám siahnuť po poézii, skôr siahnem po básňach v próze. Na stole sa mi kopí zväčša próza. Inšpiruje ma veľa prozaikov od klasiky až po postmodernu (Robert Musil, Umberto Eco, Juli Zehová, Elena Ferrante, Ian McEwan, Michel Houellebecq, Carlos Ruiz Zafón, Paula Fox).

4. Toho roku ste vydala hneď ďalšiu knihu s názvom #Erised. V čom sa líši od predchádzajúceho titulu?

#Erised som písala v zrelšom veku, ergo z môjho pohľadu je táto zbierka o niečo vyzretejšia. Väčšina básní z #Vykrivenia, mojej prvotiny, vznikla ešte na strednej škole. #Erised je navyše tematicky členený na sedem celkov, ktoré spája motív zrkadlenia našich vnútorných túžob, no každá oblasť má aj svoju ústrednú tému.

5. Ako vnímate ako filozofka a poetka svet, v ktorom žijeme?

Veľmi pesimisticky a som voči nemu skeptická. Ľudia sa izolujú, sú sebeckejší, majú prevrátené hodnoty. Poznáte problém modernej etiky, na ktorý upozornil Alasdair MacIntyre?

Predstavte si, že všetky etické normy, imperatívy a návody dobrého správania zanikli, stratil sa morálny kontext a ostali len akési fragmenty. Nemáme základný morálny rámec, ktorý by nám pomohol tieto fragmenty pospájať, chýba nám kľúč. Nie som priaznivec MacIntyra, ale tento postreh mu kvitujem.

8. Podľa Vášho profilu ste sa zaoberala viacerými povolaniami od turistického sprievodcu cez redaktorku, filozofku až  po finančnú sprostredkovateľku. Dá sa to všetko spojiť? V ktorom z týchto povolaní ste najviac našla?

Milujem cestovanie, no korona ho posledné roky dosť znepríjemňuje. Netuším, či sa k sprevádzaniu ešte niekedy vrátim a ak áno, za akých podmienok.

Každopádne vždy som chcela písať, zatiaľ sa to dá len popri zamestnaní.

Páčilo sa mi aj na katedre, aj na hrade, dokonca ani kancelárska robota mi nevadí tak, ako som si ju kedysi znechucovala.

Do tridsiatky som si ani nevedela predstaviť, že by som raz mala mať ten istý job povedzme desať rokov, vstávať v rovnakú hodinu každé ráno, vedieť, čo ma čaká ďalší deň v práci z dlhodobejšieho hľadiska. Je to večný návrat rovnakého a ja sa – aspoň v tomto zmysle – nechcem cykliť.

Zmeny ma bavia. Rada zbieram nové zážitky, učím sa nové veci a to, čo som sa naučila na tej alebo onej pozícii, viem mnohorako využiť, takže áno, dá sa spojiť všeličo so všeličím.

Rozhovor pripravil PhDr. Lukáš Perný, PhD.