Odpoveď prezidentky Zuzany Čaputovej na list šéfa Smeru Roberta Fica nemožno hodnotiť inak ako vrcholný politický gýč tohto obdobia. Robert Fico v snahe vyvarovať sa ďalšieho „zmarenia“ referenda sa pokúsil odkonzultovať si vopred otázky, ktoré by chcel položiť v ďalšom prípadnom referende, ktoré by doviedlo našu spoločnosť k predčasným voľbám.
Prvá otázka sa týka toho, či občania súhlasia s tým, aby sa referendom mohlo skrátiť volebné obdobie parlamentu a druhá, či súhlasia s tým, aby sa takéto referendum vypísalo. Po istom čase prezidentský úrad na tieto otázky odpovedal zmysle, že jedna otázka nadväzuje na druhú, respektíve jedna má priamy súvis s druhou, a preto nie je možné takéto referendum vypísať.
Je jasné, že právny a poradcovský tím okolo prezidentky vyvinul extrémnu snahu na to, aby jej odpoveď bolo možné interpretovať tak, že prezidentka by rada vyhovela vôli ľudí, ale právne nesprávny postup jej v tom zabraňuje. Na to reagoval Robert Fico zmysle, že kde je vôľa, tam je cesta, inak povedané, navrhol konanie dvoch paralelných referend, kde by referendové otázky boli na samostatných lístok a pravdepodobne by aj hlasy pre jednotlivé otázky zrátavali samostatné komisie. Iste, je to trocha krkolomný spôsob, ale vďaka tomu by sa vyhovelo litere zákona na strane jednej, a zároveň by sa tým umožnilo, aby sa ľudia mohli vyjadriť.
Dnes vieme, že nič také nebude. Prezidentka sa týmto rozhodnutím jasne dekonšpirovala, rezignovala na svoje nadstranícke postavenie a dala sa celkom jasne na stranu súčasnej koalície. Paradoxne však takmer všetky aj koaličné politické strany, s výnimkou ZA ĽUDÍ, svorne deklarujú, že podporujú priamu demokraciu, že sú za právo občanov vysloviť sa v referende, reálne však robia všetko preto, aby to možné nebolo. A práve takýto príkry rozpor medzi deklaráciami politikov a politickou realitou je asi najväčší politický gýč.
Takýchto krajne pokryteckých postojov sme svedkami už od zverejnenia judikátu Ústavného súdu, ktorý takýto druh referenda označil za nesúladný s ústavou. Prezidentka hneď navrhla politikom, aby prijali ústavný zákon, ktorý takéto referendum umožní a značne falošne hovorila, že ona vnútorne takéto právo občanov podporuje. Predseda OĽANO Igor Matovič bol ešte explicitnejší, keď povedal, že prezidentka napľula do očí 600-tisíc ľuďom, ktorí podpísali petíciu za referendum a predseda parlamentu Boris Kollár sa tiež prihováral za takéto referendum.
Extrémny rozdiel medzi slovami a skutkami sa však prejavil už veľmi skoro. Koaličná väčšina neumožnila zmenu rokovacieho poriadku, ktorá by umožnila skôr ako o pol roka predložiť takýto zákon do parlamentu a odmietla aj špeciálny zákon, ktorý by to umožnil s dosť insitným odôvodnením, že síce sú vecne úplne za (Boris Kollár), ale že by to bolo v rozpore s koaličnými dohodami.
Každopádne, hodina pravdy príde čoskoro. Pravdepodobne už na decembrovej či januárovej schôdzi príde podobný návrh na plénum Národnej rady SR a potom sa jasne ukáže, či a ako sa slová a činy koaličných politikov rozchádzajú s realitou. No a napriek tomu, že podporu takémuto zákonu svorne deklarujú strany SME RODINA, značná časť poslaneckého klubu SaS a vraj aj väčšina klubu OĽANO, o opozičných stranách ani nehovoriac, je vysoko pravdepodobné, že koalícia si dá obrovsky záležať na tom, aby aspoň zopár hlasov do povestnej deväťdesiatky chýbalo. Celá táto hra na rešpektovanie vôle občanov sa tak pomaly, ale iste mení na krajne odpudivý politický gýč.
Autor: Roman Michelko
Zdroj: cz.sputniknews.com
