Po takmer troch rokoch katastrofálnej vlády si dokonca aj Igor Matovič uvedomil, že jeho koaličný potenciál sa veľmi rýchlo blíži nule, takže niekedy tesne po páde vlády, teda po 15. 12. 2022 začal rozmýšľať čo ďalej. No a prvé, čo ho napadlo, je, že jeho verný sluha Heger v tandeme s ministrom Naďom vytvoria akúsi fantómovú stranu, akési OĽANO 2 s cieľom oslabiť jeho liberálnych konkurentov, a zároveň vytvoriť stranu, ktorá bude jeho poslušným a poddajným koaličným partnerom. Tento „sociálny“ konštrukt mal však hneď pri štarte viacero problémov. Predovšetkým, urobiť z esenciálneho sluhu Hegera lídra je doslova nesplniteľná misia. Iste, rolu tútora alebo bossa po Matovičovi prevzal Naď. Ukázalo sa totiž, že najneschopnejšieho premiéra od čias Márie Terézie v zásade nikto nechce. Heger síce rokoval s KDH a to mu ponúklo druhé miesto na svojej kandidátke, no ako poslušný sluha sa pýtal Matoviča, čo si má o tejto ponuke myslieť, no a ten mu povedal, že KDH je pyšné a nemá ponuku prijať. Tak sa aj stalo.
Potom nastala éra vyjednávaní s „pravicovým politickým planktónom“ – ZA ĽUDÍ, Zmena zdola, a vtedy možno ešte aj SPOLU. Tieto strany mal Hegerovi dostať do daru, ale zase také jednoduché to nebolo. V absolútnom zúfalstve si síce mysleli, že ak aj nemajú lídra, majú aspoň premiéra, to však nestačilo na to, aby sa strany tomuto „spasiteľovi“ darovali takpovediac bezodplatne. Naopak, začali sa hlásiť hladné krky. V strane ZA ĽUDÍ ich chcelo byť v prvej desiatke možno aj sedem, tak aj v Zmene zdola, kde zase číhala Budajova desiatka. No a to bol a je problém.
Medzitým sa Dzurinda pokúsil ovládnuť SPOLU, teda stranu Miroslava Kollára. Premenoval ju na Modrú koalíciu s tým, že bude tým povestným šéfom, ktorý z pozadia riadi figúrky na scéne. Neuvedomil si však dve veci. Jednak dva prieskumy po sebe namerali jeho politický výtlak na mikroskopických 1,4 až 2 percentá. No a po takomto výsledku rešpekt vlastníka kľúčov od miešačky (strana Modrá koalícia) Miroslava Kollára k starému politickému toxínu menom Dzurinda značne opadol. A začal sa pozerať po inej ponuke na trhu. No ponúkal sa len partiový tovar v podobe už spomenutého Hegera, Naďa, no najnovšie aj vytrvalého politického bezdomovca a večného politického porazeného Roberta Mistríka. Je síce naozaj úsmevne, ak Miroslav Kollár o týchto indivíduách hovorí, ako o áčkových politikoch, ale však nechajme ho žiť si vo svojom vesmíre.
Ako sa to nakoniec vyvŕbi môžeme len odhadovať. V čase uverejnenie tohto komentáru to už asi bude jasné, ale nateraz to vyzerá tak, že pod hlavičku Modrej koalície sa nasťahuje Heger, Naď, možno aj Mistrík, no a samozrejme aj Šeliga, ktorý len nedávno dostal od časopisu .týždeň titul antiosobnosť roka. Z menej toxických tam bude Jana Žitňanská a, samozrejme, pôvodná squadra zo SPOLU, teda okrem Miroslava Kollára aj Pavol Nechala či Andrea Letanovská. Nieto pochýb, že na tomto projekte sa budú chcieť priživiť aj indivídua z Budajovej jedenástky a stále sa špekuluje aj o tom, kto z klubu OĽANO odíde spolu s Hegerom a Naďom a kto ostane s Matovičom.
Ak si niekto myslí, že takáto kôpka nešťastia môže atakovať päť percent, tak naozaj potratil aj tie posledné zvyšky súdnosti. Fakt je ale ten, že pri dobrej mediálnej masáži môže tento subjekt dosiahnuť preferencie v rozmedzí 2,5 až 4 percentá, čo môže mať pre niekoho milý, a pre niekoho nemilý dôsledok. Takáto strana totiž pôvodne podľa Matovičovho zadania mala erodovať progresívcov, vytlačiť stranu SaS z parlamentu a otvoriť OĽANO diaľnicu k moci. Prieskumy však paradoxne hovoria, že podobný subjekt by primárne oslaboval KDH a aj samotné OĽANO. A ak by OĽANO poslal mimo parlament a KDH doň zase nevpustil, bol by to veľmi dobrý nezamýšľaný bonus. Platila by teda známa téza alebo paradox, že aj neschopnosť môže viesť k pozitívnym výsledkom. Treba však zdôrazniť, že nezamýšľaným.
Vráťme sa však k náhle oživenému politickému zombíkovi Dzurindovi. V čase, keď ohlasoval odchod z Modrej koalície, povedal zároveň niečo v tom zmysle, že ostáva vo verejnom priestore. Nedalo sa z toho vyrozumieť, či bude zakladať debatný klub, v ktorom by svoj ťažký absťák z nedostatku uznania a moci liečil takouto substitučnou liečbou, alebo, nedajbože, plánuje zbierať podpisy a pod hlavičkou Modrých sa pokúsi predsa len zamútiť politické vody. Je jasné, že so svojím výtlakom 1,4 až 2 percent toho veľa nenamúti, ale dobre zamierenou neschopnosťou môže definitívne vyradiť tie sily, ktorým mal pôvodne akože pomáhať.
Zdroj:
