Dlho očakávané rozhodnutie Ústavného súdu ohľadom ústavnosti referenda o skrátení volebného obdobia je jednoznačne politickou udalosťou týždňa. O samotnom rozhodnutí sa už niekoľko týždňov špekulovalo s tým, že na verejnosť prenikali informácie, že Ústavný súd takýto druh referenda neuzná za súladný s ústavou. To sa nakoniec potvrdilo.

V kontexte viacerých okolností – petíciu v pandemickom čase podpísalo takmer 600 tisíc občanov, podobné referenda boli na Slovensku už dve a nikto ich nespochybnil – je však toto rozhodnutie vnímané ako značne kontroverzné. Už pri oznamovaní tohto rozhodnutia bol predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan vo veľkej nepohode. Jeho právnický newspeak bol širšej verejnosti takmer nezrozumiteľný, samozrejme, okrem samotného rozsudku. Zjavne nebol vo svojej koži, pri odôvodňovaní tohto rozsudku bol nepresvedčivý a tento judikát je všeobecne považovaný za krajne aktivistický.

Samozrejme, na toto kontroverzné rozhodnutie reagovalo množstvo politikov, ale aj prezidentka Zuzana Čaputová. Jej vystúpenie bolo značne alibistické a svojich kritikov sotva presvedčila. V príhovore pre médiá nezabudla zdôrazniť, že už koncom júna sa v Rádiu Expres vyjadrila v prospech ústavnosti referenda, no jej podanie na Ústavný súd však svedčí o inom. Uvedomujúc si skutočnosť, že väčšina občanov je krajne frustrovaná z „výkonu“ tejto vlády a referendum vnímali ako šancu toto trápenie bez konca ukončiť a nanovo rozdať karty, snažila sa frustráciu a hnev týchto občanov mierniť návrhmi na riešenie tejto situácie. Politicky sú síce nepriechodné, ale ako sa hovorí: sľubom neurazíš. Jej prvým navrhovaným riešením je hľadať v parlamente konsenzus na prijatie ústavného zákona, ktorý by takýto druh referenda vyslovene umožňoval. Iste, toto riešenie je teoreticky možné, ale v reálnej politickej praxi je nerealizovateľné. Následne na to by potom stačilo, aby parlament jednoduchou väčšinou prijal uznesenie o vypísaní referenda, čím by sa obišla nutnosť vyzbierať 350 tisíc podpisov a takéto referendum by potom neodkladne vypísala.

Ako už bolo spomenuté, toto je ústavné riešenie tejto šlamastiky, na jej naplnenie však chýba reálna politická vôľa. Aj keď, ak by sme vyjadrenia politikov brali vážne, niekto naivný by im aj mohol uveriť, hlavne po vyjadrení lídra OĽANO, ktorý prezidentku ani trochu nešetril. Jeho vyjadrenie na facebooku bolo nasledovné:

„Hlboko nesúhlasím so zlomyseľným konaním pani prezidentky Čaputovej. Ak by podpisy za konanie referenda vyzbierala jej progresívna skupinka, ani by ju len nenapadlo dávať možnosť Ústavnému súdu referendum zablokovať. Tvrdila by, že predsa ľudia majú právo vyjadriť svoj názor a ona má právo vyhlásiť referendum aj bez posúdenia Ústavným súdom. … ale nestalo sa. Podpisy zbierali ľudia, ktorými jej majestát v skutočnosti pohŕda, tak ich o právo vyjadriť sa, okradla. Podlé a zákerné. Pľuvanec do očí 600- tisíc ľuďom.“

Ak by mal Igor Matovič štipku dôveryhodnosti, mohli by si občania z jeho vyjadrenia „akože“ bojovníka za práva občanov vyvodiť, že bude jedným z prvých, ktorý priloží ruku k náprave tohto krajne kontroverzného rozhodnutia Ústavného súdu. A naozaj, ak by jeho päťdesiattri poslancov v parlamente podporilo ústavný zákon, ktorým by sa konanie takéhoto referenda vyslovene povoľovalo, niet pochýb, že ďalších tridsaťsedem opozičných poslancov z celkového počtu päťdesiatpäť by sa pridalo. Schválenie uznesenia o vypísaní referenda by bolo už len malým technickým detailom. Ale, samozrejme, poznajúc kozmické vzdialenosti medzi rečami a činmi Igora Matoviča, musí byť každému jasné, že jeho jedinou motiváciou pre daný status bola príležitosť kopnúť si do prezidentky a priživiť sa, aj keď verím, že veľmi neúspešne, na spontánnom rozhorčení ľudí nad rozhodnutím Ústavného súdu, na začiatku ktorého stála práve prezidentka.

Nakoniec však treba konštatovať, že týmto kontroverzným rozhodnutím Ústavného súdu aktivistickí sudcovia urobili súčasnej koalícii medvediu službu. Súčasná vláda nezvláda celú sériu úloh, pred ktorými stojí. Po nepremyslenom zavretí menších priechodoch sa dá napätie medzi vládou a občanmi doslova krájať a niekde už prepuká aj do fyzických stretov. Vláde reálne hrozí ďalšia vlna epidémie s možnými lockdownom, čo by znamenalo pravdepodobne jej definitívny rozpad. No a práve referendum by mohlo zmierniť tlak a masívne občianske protesty, ktoré možno očakávať, by ostali v bezpečne ústavnom rámci. Po tomto rozhodnutí Ústavného súdu môže byť všetko inak a horšie.

Autor: Mgr. Roman Michelko

Zdroj: cz.sputniknews.com