Jeho najnovšia atómovka 500 eur za účasť vo voľbách, prerazila aj to najhlbšie dno.

To sú naozaj orgie pokrytectva! Štátnu pokladnicu by to stálo bajočko dve miliardy eur. Ale však čo je to pre Matoviča, ktorý síce hneď od začiatku svojho vládnutia vykrikoval o prázdnej špajzi, zlodejoch či smeráckej mafii, ktorá ukradla tridsať miliárd eur. Zaujímavé! Ešte keby nám vysvetlil, kde tých tridsať miliárd nakoniec je, resp. keď sa zaňho nekradne, kde sú.

No a ako sa zmenili ekonomické parametre štátu? Za ficovsko-pellegriniovskej mafie, keď sa každý rok kradli minimálne tri miliardy eur, sme mali deficit rozpočtu na úrovni jedného percenta HDP. Dnes, za Igora, keď sa nekradne, je to celých šesť percent. To, čo sa deje v parlamente, sa už nedá pomenovať politologickým argumentami, ale je to, citujúc predsedu parlamentu Borisa Kollára, čistá psychiatria. Skúsme si teda prejsť argumenty, ktoré Matovič uvádza v dôvodovej správe ním predkladaného zákona.

Čo to zas vymyslel?! Expremiér navrhuje vyplatiť päťsto eur každému voličovi, ktorý odvolí v septembrových predčasných voľbách. Keby v nich bola taká účasť ako v roku 2020, štát by voličom vyplatil takmer jeden a pol miliardy (presne 1 458 420 000) eur. Keby päťsto eur nalákalo všetkých voličov, v rozpočte by bolo treba nájsť vyše dve miliardy.

Dôvodová správa má dve strany, pričom každý jeden odsek je havária sama osebe. Oplatí sa prečítať celú, tu na ukážku len najväčšie perly. Matovič v úvode opakuje, ako od jari 2020 kríza za krízou oslabovala jeho vládu. Nezostáva však len pri tom, ale dopĺňa, že „hysterická štvanica opozície, ale aj vnútorná opozícia zo strany bývalého koaličného partnera, opakované protivládne kroky prezidentky, a najmä sústredený lynč niektorých vládnych politikov zo strany zaujatých či úplatných novinárov“ viedli k tomu, že Slovensko stojí pred predčasnými voľbami. Samozrejme, jeho zásluha na páde vlády je nulová. To sa len „všetky temné sily“ spikli proti nemu.

Vzápätí vyťahuje Adolfa Hitlera a tridsiate roky, pretože ľudia si v čase kríz radi vyberajú „skratkovité ľúbivé riešenia“. Obáva sa, že k voľbám príde historicky najmenej voličov, pričom „reálne hrozí, že milión demokraticky cítiacich voličov zostane frustrovaných doma a v rozhodujúcej chvíli nechá rozhodnutie o osude Slovenska v rukách tri roky huckaných ľudí“. Preto ich chce nalákať na peniaze. Toto je naozaj výtrysk zúfalstva ťažko osobnostne poškodeného človeka.

Ak by niekoho motivovalo nezdanených päťsto eur za hlas, je predpoklad, že vo zvýšenej miere to budú ľudia, ktorí sa o politiku nezaujímajú, nemajú dosť informácií, a preto sú náchylnejší voliť horšie možnosti. No a pri zvýšenej volebnej účasti by sa jeho dnešných šesť percent mohlo scvrknúť kľudne aj na polovicu. Jeho presvedčení, že by volili práve OĽANO, po jeho trojročnom katastrofálnom výkone, je krajne absurdná.

Matovič však vďaka tejto megatrápnosti implicitne očakáva, že budú voliť radšej jeho, ale ešte aj navrhuje opatrenie, ktoré by veľmi pravdepodobne pomohlo viac tým, majú jeho vlády už plné zuby.

Neskutočný je aj argument, že by to síce všetko stálo veľa peňazí, ale Smer nakradol tridsať miliárd eur (tvrdí Matovič), a preto jeho nápad predstavuje dobrú investíciu s rýchlou návratnosťou. Naozaj to tam takto je. Politik, ktorý tvrdí, že chce zachrániť demokratický charakter štátu, otvorene priznáva, že jeho cieľom je, aby ten istý štát v slobodných voľbách sťažil niektorým stranám šancu na úspech.

Toto nebude mať konca. Bez akejkoľvek pochybnosti je zrejmé, že Igor Matovič už nikdy nesmie mať v rukách žiadnu výkonnú moc. Po takýchto návrhoch je rovnako zjavné, že aj keby mal byť iba v parlamente, bude už navždy spoločnosť zaťažovať jednou hlúposťou za druhou.

Po týchto orgiách populizmu je oprávnenú veriť tomu, že OĽANO má už len mimoparlamentnú budúcnosť. Matovič neustále presviedča, že je to jediné správne riešenie. Bojovať proti korupcii sa dá aj bez toho, aby ste pritom rozvrátili republiku, čo sa Matovičovi každým jeho krokom darí.

Zdroj: