Ďalší annus horribilis skončl. Rok 2022 – rok pandemickej éry a návratu k smutnej histórii Európy v podobe vojny a geopolitického konfliktu na Ukrajine. Pre niektorých to však bol rok víťazstva. Takzvaní konšpirační teoretici, ktorí neveria oficiálnym verziám a uplatňujú samostatné a vlastné kritické myslenie, poznajúc konkrétne riziká, sa vo verejnej mienke ukázali byť ako správni analytici.
Neexistovali teda žiadne sprisahania s kapucňou, ktoré by boli výsledkom paranoidných bludov, ale jasné politické, kultúrne a mediálne operácie. Hollywood a spoločnosť učia ľudstvo znášať krutú realitu ako menej krutú prostredníctvom vlastných scenárov, zobrazovaných na obrazovkách, ale holé fakty zostávajú holými faktami, nie je možné ich poprieť.
Vďaka tomu, že Elon Musk investoval 44 miliárd dolárov nákupom Twitteru, máme potvrdené, že sociálnu sieť twitterov ovládali liberálni miliardári (falošní filantropi plus Silicon Valley, plus veľké rodinné nadácie: majstrovská rasa začiatku tisícročia), po dohode s vodcami amerického hlbokého štátu a kupoly straníckeho impéria, amerických demokratov, cenzurovali tweety a odstraňovali nevítané účty, ktoré sa dotýkali tém nepríjemných pre oligarchiu. Spomeňte si na morálnu a ekonomickú korupciu Bidenovcov, nebezpečné väzby s podvodníkmi s kryptomenami, kritiku proti nezvládnutému „riadeniu pandémie, počnúc genézou vírusu, ktorá sa dlho vydávala za „žart netopierov“.
Nebolo dovolené diskutovať o zákazoch vychádzania, výlukách a maskách. Deep State existuje a využíva svojich agentov na monitorovanie našich výrokov na sociálnych sieťach. A nielen Twitter: rovnaké odhalenia do značnej miery naznačujú Facebook alebo skôr Meta, nové meno Zuckerbergovho stvorenia. Nie je žiadnym prekvapením, že progresívci zo všetkých krajín sa spájajú, aby znehodnotili vlnu slobody na Twitteri. Bol to príliš krásny a príliš falošný ten ich ideálny svet, v ktorom hŕstka mladých mužov schopných zvládnuť a manipulovať s algoritmami vyháňa „nepriateľov“, to znamená všetkých, ktorí si dovolia myslieť. Niet divu, že vymysleli „zločin z nenávisti“, psychozločin, ktorý má obviňovať tých, ktorí sa neklaňajú určitému spôsobu videnia sveta. Zdá sa, že cenzúra na Twitteri sa uvoľnila a začalo štekanie na mesiac, kričia sa nenávistné prejavy, účinnosti určitých injekcií a progresívnom osude ľudstva v prestrojení s digitálnou identitou a mikročipom.
Začiatkom decembra, v mesiaci novo presadzovaných nenávidených Vianoc ako ďalším darom v „prospech“ Európanov. V Európskom parlamente, svätyni lobistických skupín kontinentu, bola odhalená silná sieť úplatkárstva a korupcie. Katarský emirát zaplatil milióny gangu politikov, aby si kúpili vplyv, pochvalu a potlesk. Viceprezidentka zbytočného Sanhedrinu v Štrasburgu a Bruseli, grécka socialistka Eva Kailliová, stála v čele zabezpečenia toho, aby bol Katar rajom pre ľudské a sociálne práva. Chvála však mala svoju cenu v zlate, vlastne v bankovkách. Formálne a navonok síce ako nepriatelia hotovosti pre obyvateľstvo Európy, ale zato šťastní držitelia plných kufrov tvrdej meny. Zástancovia úsporných opatrení, zatiaľ čo si užívajú luxusný život, plávajúcimi medzi exkluzívnymi platenými dovolenkami (inklúzia je podvod pre použitie bláznov, veľmi početných medzi ich voličmi) a humanitárnymi mimovládnymi organizáciami, odhalenými ako zberateľov peňazí, moci a kariéry v tieni špinavých peňazí miliardárov, nečestných štátov a ktovie koho iného. Zainteresovaní politici sú progresívni, ale čoskoro vyjde najavo dokonalá prierezovosť ich modus operandi. Zdá sa, že zápletka, ktorú už dávno vytvorilo Maroko, uzavrela zmluvu s Katarom počas organizácie majstrovstiev sveta.
Hlava očarujúcej gréckej poslankyne Európskeho parlamentu s postupným nabaľujúcim sa rozšírovaním počtu svojich „kolegov“ upadá do hanby. Zradcovia ľudí, občanov EÚ, ale v podstate len pešiaci zhnitého systému do jadra. Úloha marockých „služieb“ sa zdá byť jasná. Je príliš jednoduché preniknúť do Európy, ukrytej medzi miliónmi viac či menej legálnych prisťahovalcov. „Etnické“ nepokoje, ktoré vypuknú s rušivou pravidelnosťou v európskych mestách, sa tiež zdajú konšpiračným teoretikom v inom svetle.
Od roku 2022 vieme, že nevysvetliteľné europoidné správanie v oblasti prisťahovalectva, financií, hospodárstva, politických rozhodnutí a „hodnôt“ malo motív starý ako svet: korupcia, mocný rytier peňazí a univerzálny motivátor. Obchodovanie s darmi a úplatkami sa uskutočňovalo prostredníctvom mimovládnych organizácií s vhodnými menami pre bojovníkov dobrých, tolerantných a inkluzívnych: Žiadny mier bez spravodlivosti a boj proti beztrestnosti. To, čím sa mimovládne organizácie stali – zem nikoho a otáčavé dvere svetovej vlády, vychádzajú na povrch spolu s úlohou miliardárskych „filantropov“ a ich nadácií. Autor týchto poznámok to vysvetlil v knihe – George Soros a otvorená spoločnosť – určitého úspechu suigeneris, plne ignorovaného mainstreamovými médiami.
Teraz máme vysvetlenie mnohých nariadení a smerníc EÚ, motiváciu určitých parlamentných hlasovaní, skrytý dôvod rozhodnutí a hlasovaní odovzdaných v Európskom parlamente. Nakoniec sa odhaľuje skutočná úloha komisárov a úradníkov (kasta, ktorú sa nikto neodváži odhaliť), hoci funguje proti záujmom voličov, národov a samotnej Únie. Otvorené hranice, nevysvetliteľné obchodné dohody, posadnutosť obnoviteľnou energiou, vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky, prekážky vyhosťovania nelegálnych prisťahovalcov. A potom pravidlá, ktoré sa okamžite stanú právnymi predpismi v členských štátoch, napísaných a uzákonených v uzavretých miestnostiach v záujme klientov, lobistických skupín a zahraničných štátov „tretích krajín“, ako sa hovorí v drevenom jazyku EÚ. Teraz vieme prečo, aspoň čiastočne.
Možno by sme mali požadovať prísnejšie tresty za trestný čin zneužívania dôverčivosti ľudu voči členom, riaditeľom a bezpečnostným dôstojníkom spoluvinníka informačného systému correo. Niekedy sa pravda vláme, hoci mnohí zostanú slepí a hluchí. Podľa Donalda Trumpa je tlač nepriateľom ľudí. Je zrejmé, že ho vlastnia obvyklí podozriví a „veľké“ médiá hovoria málo o odhaleniach o cenzúre Twitteru a prítomnosti politických komisárov oligarchického systému vo výkonných radoch sociálnych sietí.
Podobne sa snažia minimalizovať priepasť korupcie v Európe, ktorej tip bol odhalený v posledných týždňoch. Abraham Lincoln však mal pravdu: „môžete klamať každému na chvíľu, niektorým navždy (najmä tým, ktorí si radi mýlia sny s realitou), ale nemôžete všetkých navždy oklamať“. V tomto zmysle bol dôležitý rok, ktorý zomrel. Už nie je možné klamať o pôvode vírusu: falošné správy o netopieroch ustupujú pochybnostiam o dôverných laboratóriách „získania funkcie“, ktoré pracujú na vylepšení vírusov. Robia to, systém uisťuje, že nájdu protilátky. Hovorí sa, že je to všetko pre naše dobro, ale stena dôverčivosti už aspoň praskla. Už nemôžu skrývať vedľajšie účinky injekcií a skutočnosť, že ide o génové séra a nie vakcíny.
Je pre nich čoraz ťažšie skryť diktátorskú povahu systému (mäkká moc so zneužívaním všeobecnej dôverčivosti) a gigantické operácie sociálneho a kultúrneho inžinierstva. Kultúra vymazávania je odhalená v očiach tých, ktorí si zložili oči. V slobodných a progresívnych anglosaských krajinách môžete byť zatknutí, ako sa to stalo írskemu učiteľovi za to, že nechcel osloviť mužského študenta „pri zmene pohlavia“. Vo väzení strávil viac ako sto dní a bol prepustený nie kvôli zjavnej neexistencii obvinení, ale preto, že zlyhala prevýchova väzenia. Odvážny učiteľ si udržal pointu a odmietol sa pokloniť novému etickému štátu s liberálnou libertariánskou alebo liberálnou nihilistickou maskou. V Anglicku bola mladá žena odsúdená za to, že sa odvážila modliť v tichosti (a tak sa „priznala“) pred potratovou klinikou. Nové náboženstvo obrátené hore nohami netoleruje neveriacich. Problémoví chudobní získali v Kanade definitívne právo: eutanáziu. Progresívci a penzijné fondy fandia.
Kultúrne vymazanie je teraz zrejmé a zostáva menej bez povšimnutia. Ďalšou vecou je zorganizovať protiútok, ale rok 2022 nám umožnil vidieť jasnejšie.
Niektorí spochybňujú atlantickú a „západnú“ dogmu, klonujúci príbeh o vojne na Ukrajine. Málokto sa ohýba nad tragédiou a utrpením jej obyvateľov: počíta sa so šírením protiruskej nenávisti, postmodernej farby starej anglosaskej geopolitiky na využitie od nepamäti. Pacifisti uložili v pivnici plesnivé dúhové závesy. Nikto nepracuje na ukončení nepriateľských akcií: viac zbraní, stále viac a viac, aby sa predĺžila agónia, ktorá slúži iba našim pánom, ktorí sa za našich pánov sami pasovali. Sankcie poškodzujú Európu a nie Moskvu, plyn nás stojí viac za „strategické“ energetické rozhodnutia známych západných oligarchií nie preto, že Putin bombarduje svoj vlastný plynovod a chce dobyť Európu.
Zomrelý rok nám predložil ďalšiu pravdu: Angela Merkelová, úprimná, pretože je už mimo hry, pripustila, že jediným účelom dohôd z Minska, ktoré zaviedli prímerie, ktoré sa nikdy nerešpektovalo počas prvej vojny na Donbase, bolo umožniť ukrajinskému režimu reorganizáciu a zbrojenie. Blahorečí sa vláde, ktorá zakazuje ruský jazyk, materinský jazyk miliónov svojich občanov, rozpúšťa opozičné strany, väzní ich vodcov a prenasleduje nezúčastnenú ukrajinskú pravoslávnu cirkev.
Jediným víťazom je Amerika, ktorá posilňuje železnú kontrolu európskych kolónií a môže za vysokú cenu predávať svoj bridlicový plyn, ktorý ničí životné prostredie. A rozpadajú sa ďalšie klamstvá. Niekto rozdúchava plamene na Balkáne: kosovský kotol opäť buble. Pamätáte si na protialbánsku genocídu, o ktorej pred dvadsiatimi rokmi hovorila západná propaganda? Pravda sa obrátila: skončila sa vyhostením veľkej časti srbskej menšiny z Kosova a vytvorením albánskeho štátu de facto okupovaného (alebo „chráneného“) NATO, križovatky obchodovania so všetkými druhmi, dnes ideálnym odrazovým mostíkom na otvorenie ďalšieho frontu v Európe.
Ďalšia maska padá, padla na oči Európanov, ktorí sa túžia dostať z neslávnej histórie po drámach dvadsiateho storočia (a devätnásteho storočia, ktoré rozložili ríše a povýšili nacionalizmus). História sa vracia cez okno s vojnou, ktorú ľudia nechcú, ale elity áno.
Rok 2022 nám priniesol niekoľko nepríjemných právd. Uvidíme, či sa z nich národy poučia, či ich pochopia alebo či vytrvajú v úlohe pasívnych divákov a naďalej zotrvajú pri tlieskaní. Pre nás, „zlovestných disidentov“ tejto doby, platí: „Rok, ktorý príde o rok, prejde. Pripravujme sa, to je to, čo je nové.“
Il pensiero forte, Roberto Pecchioli
Preklad: Dana Bystrická
