fbpx
- Reklama -
EsejeRecenzia knihy „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí od Mariána...

Recenzia knihy „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí od Mariána Klenka

-

Recenzia knihy „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí od Mariána Klenka

Dinuš, P. – Hohoš, L. – Laluha I.  — „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí  — Bratislava : VEDA, 2018, 256 s. 

Vyšlo na:

Kniha „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí porovnáva súčasné trendy s vedeckou predikciou spoločensko-ekonomického vývoja, ktorá bola publikovaná v práci s názvom „Civilizace na rozcestí“ v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Uvedená štúdia sa zaoberala vedecko-technickou revolúciou a jej vplyvnom na človeka a spoločnosť. Kľúčovou osobnosťou tohto projektu bol sociológ a filozof Radovan Richta.  

- reklama -

Autorský kolektív knižného diela „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí, ktorej editorom je filozof a futurológ Ladislav Hohoš  sa však nevenuje len konfrontácii výsledkov bádateľskej iniciatívy, ktorá bola realizovaná v odlišných politických a ekonomických podmienkach so súčasnosťou, ale prostredníctvom analýzy dnešného stavu spoločnosti prichádza z vlastnými prognózami jej vývoja v kontexte štvrtej technologickej revolúcie.  

Dialóg o civilizácii na rázcestí 

V časti s názvom Dialóg o civilizácii na rázcestí  historik Ivan Laluha a vedec Peter Dinuš dialogickou formou rekonštruujú obdobie, v ktorom vznikala pôvodná „Civilizace na rozcestí“ a odpovedajú na otázky, čo bolo charakteristické pre tento projekt, akú podobu nadobudla vedecko-technická revolúcia a ako ovplyvňoval jej spoločenský význam reformných komunistov v 60. rokoch minulého storočia. Zároveň načrtli problematiku ekologických dôsledkov technologickej revolúcie a zaoberajú sa vzťahom medzi vedeckou sférou, inováciami a politickou elitou. V závere tejto časti Dinuš formuluje skeptický pohľad na demokratickú reformu kapitalizmu. Podľa tohto autora, cesta k sociálne spravodlivej spoločnosti nie je možná bez odstránenia buržoáznej dominancie.  

Utopie kosmického věku /Máme si ji nechat vzít?/

V kapitole Utopie kosmického věku /Máme si ji nechat vzít?/ sa vedec Jiří Loudín zaoberá nosnou ideou pôvodnej „Civilizace na rozcestí“, ktorú predstavovala emancipácia človeka a modernizácia spoločnosti. V týchto procesoch zohrávala rozhodujúcu úlohu veda a technika. Za podstatou vedecko-technickej revolúcie bola vo všeobecnosti označovaná automatizovaná produkcia, ktorá uvoľňuje človeka z bezprostredného výrobného procesu. 

Loudín vo svojom texte opisuje počiatky analýzy vedecko-technického rozvoja, ako aj myslenie odborných autorít, ktoré formulovali základné teórie v tejto oblasti. Pôvodná „Civilizace na rozcestí“ vznikla v čase, v ktorom verejnosť dôverovala vede a technike a všetky veľké problémy ľudstva sa vďaka nim zdali byť riešiteľné, navyše, v dohľadnej dobe. Ďalší vývoj nepotvrdil tento optimizmus. 

Prišlo k naštrbeniu osvietenskej predstavy, podľa ktorej človek prostredníctvom poznania a jeho využitím v technickej oblasti vytvorí predvídateľný priestor, ovládaný racionálnymi silami. Loudín sa v tejto súvislosti odvoláva na filozofku Hannah Arendtovú, podľa ktorej sme namiesto naplnenia uvedeného zámeru preniesli na techniku nepredvídateľnosť ľudského konania. Odhliadnuc od toho, spoločnou črtou pôvodnej „Civilizace na rozcestí“ a bádateľského úsilia mnohých dnešných iniciatív je podľa Loudína požiadavka, aby kreativita prevážila nad deštrukciou.  

Zmena paradigmy

V kapitole Zmena paradigmy: Od uzlovej čiary rastu k spoločnosti udržateľného normálu, ktorej autorom je filozof a futurológ Ladislav Hohoš dominuje prognóza budúcnosti. Zásadný ohlas na Richtov výskum, ktorý vyšiel aj v anglickom preklade, identifikuje v práci Daniela Bella. Americký sociológ v roku 1973 predložil svoju teóriu postindustriálnej spoločnosti.  

Radovan Richta aj Daniel Bell pracujú s obdobnou hypotézou: „… budúcou vládnucou triedou v „post-spoločnosti by mala byť vedecko-technická inteligencia.“ (s. 65) Podľa Hohoša nateraz spoločnosť ovláda transnacionacionálna vládnuca trieda, ktorú tvorí najmä finančná oligarchia. Zároveň upozorňuje, že prekerizácia práce nenasvedčuje tomu, že oligarchia má záujem na osobnostnom rozvoji pracujúcich. Ako ďalej uvádza, až 47 percent pracovných miest prechádza radikálnymi zmenami (na Slovensku ide o 35 percent a 11 percent ohrozuje automatizácia), pričom: „Robotizácia (priemysel 4.0) je prechodnou koncepciou, ktorá do polovice storočia bude vystriedaná (bio)molekulárnym  inžinierstvom.“ (s. 79) Autor na základe analýzy súčasných trendov načrtol problematikou ekonomického rastu a jeho limitov. Osobitnú pozornosť venuje charakterizovaniu novej politickej ekonómie s holistickými prvkami.  

Hohoš uvažuje o bifurkácii súčasného kapitalistického systému a alternatívnych scenároch ďalšieho vývoja. Pre prvý scenár je charakteristické, že obsahuje čo najviac zložiek existujúceho systému so zachovaním hierarchickej nerovnosti a vykorisťovania, pričom nebude kapitalistický, ale skôr feudálno-fašistický. Futurológ modeluje aj iný scenár: „Druhou alternatívou je systém, ktorý bude viac participatívny, než hierarchický a relatívne rovnostársky, vykorisťovanie bude značne obmedzené až postupne vylúčené.“ (s. 109) Ako k týmto scenárom dodáva, prechod k novému systému je nateraz nepredvídateľný. A konštatuje: „Radikálmi v súčasnosti sú stúpenci starého režimu, ktorí sa bezohľadne usilujú o zachovanie svojich privilégií a vytvorili nadnárodnú kapitalistickú triedu, ktorá sa zužuje do globálnej plutokratickej oligarchie.“ (s. 117) 

Civilizace (stále) na rozcestí. Krize, riziko a spoločenské konflikty v globální civilizaci 

V kapitole Civilizace (stále) na rozcestí. Krize, riziko a spoločenské konflikty v globální civilizaci sociológ Oleg Suša, okrem iného píše o zdanlivom konflikte medzi ekologickou a sociálnou udržateľnosťou, keďže sa zreteľne javí, že nezamestnanosť a zhoršovanie kvality životného prostredia má spoločnú príčinu. Autor uvádza, že tou je konflikt medzi väčšinou, ktorá je fyzicko-biologicky aj sociálno-ekonomicky ohrozená a menšinou, ktorá kontroluje prerozdeľovanie zdrojov, pričom si privlastňuje zisky (dobýva rentu) a reprodukuje riziká. 

Suša konštatuje: „V politikách rozkladania sociálneho štátu a privatizovaného rozkrádania štátu a jeho služieb obyvateľstvu ide o obmedzené triedne záujmy privatizovaných ziskov, ktoré sa presadili proti „kolektívnej spotrebe“, proti celospoločenským potrebám a cieľom sociálno-ekonomickej reprodukcie.“ (s . 162) 

Suša artikuluje požiadavku na redefiníciu štátu a obnovu demokracie. Proti spojenectvu kapitálu a veľmocí usilujúcich sa o udržanie neoliberálneho poriadku stavia spoluprácu občianskych spoločností, štátu a korporácií, ktorá bude utvárať sociálne a environmentálne udržateľnú civilizáciu. A zastaví doterajšie hazardovanie a deformáciu dynamiky civilizačných transformácií.   

Financializace světové ekonomiky a její dopady na světový finanční systém

Ekonóm Ladislav Tanner v kapitole Financializace světové ekonomiky a její dopady na světový finanční systém upozorňuje, že koncom 20. a začiatkom 21. storočia dochádza k vyvrcholeniu piatej Kondratevovej vlny, ktorá prináša výraznú transformáciu spoločnosti. V rámci tretej priemyselnej revolúcie sa podľa Tannera postupne premieňa z vedeckej na technicko-technologickú a spôsobuje modifikáciu štandardných ekonomických fundamentov. 

V časovom rámci od štyridsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť si všíma jednotlivé atribúty a najmä dôsledky financializácie ekonomiky. Nárast percentuálneho podielu finančného sektora na HDP, zadlžovanie firiem, vlád a domácností, oddelenie reálnej ekonomiky od finančného sektora, či nesúlad medzi úsporami a investíciami. V týchto súvislostiach píše o požiadavke na vytvorenie stabilizačných mechanizmov finančného systému, ktoré budú reagovať na asymetriu medzi reálnou a špekulatívnou ekonomikou.

Takýmto stabilizátorom by mohla byť určitá obdoba Tobinovej dane, a to vo výške „…0,1 % z každej obchodnej operácie a na obchodovanie s finančnými derivátmi 0,01 % z každej obchodnej operácie.“ (s.193) Uplatnenie tohto nástroja by prinieslo nové príjmy do štátneho rozpočtu a profitovali by z neho aj menšie podnikateľské subjekty, lebo by vrátili do ekonomiky primárne kapitálové zdroje. 

Znovu na rozcestí: okno bifurkace

V kapitole Znovu na rozcestí: okno bifurkace ekonómka Ilona Švihlíková konštatuje, že globalizácia viedla k zásadnému mocenskému posunu, centrom však zostali krajiny „Triády“ (severná Amerika, západná Európa, Japonsko). Svoje postavenie si udržali vďaka tomu, že sa v nich nachádzali nadnárodné firmy, ktoré vo svojich materských spoločnostiach držali aktíva s najvyššou pridanou hodnotou. Výroba bola presunutá do (lacnejších) regiónov juhovýchodnej Ázie a východnej Európy. 

Pokiaľ ide o transformujúce sa ekonomicky, tie sa vrátili do mocensky rozdeleného sveta s jasným poslaním. Podľa Švihlíkovej: „Ich úlohou nebolo vymýšľať vlastné prístupy (ako zvládla aspoň čiastočne Čína), ale zaradiť sa na miesto, ktoré im bolo určené (podradné, závislé, periférne), a akceptovať neoliberálnu doktrínu.“ (s. 207) 

Neoliberálna paradigma ovládla a deformovala ekonomickú vedu a stala sa univerzálnym spôsobom riešenia všetkých problémov. Občianska verejnosť, alebo aspoň jej časť, si v tomto kontexte začala uvedomovať, že transformujúce sa krajiny ekonomicky najvyspelejšie štáty nikdy nedobehnú, ako poznamenáva česká ekonómka – ani nikdy nemali, ale aj to, že dominantný ekonomický systém má vážne problémy.

Tie budú umocnené procesmi automatizácie výroby.

Švihlíková považuje za kľúčovú ekonomickú demokraciu, ktorá je perspektívnejšia ako nepodmienený základný príjem. V tomto kontexte sa, okrem iného, odvoláva na návrh gréckeho ekonóma Janisa Varufakisa. Ten namiesto zdanenia robotov navrhuje zavedenie univerzálnej základnej dividendy, ktorá zdaňuje to, čo je pomocou nich vytvorené. „Táto dividenda by následne tvorila časť verejných fondov.“ (s. 222)

Ako uvádza Ladislav Hohoš, spoločným menovateľom knihy Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí a pôvodného textu („Civilizace na rozcestí“) zo šesťdesiatych rokov 20. storočia je charakterizovať zmeny ľudskej subjektivity. V tomto kontexte píše: „…pred polstoročím išlo tematicky o „premenu človeka a práce“, aktuálne v širšom rámci o „formovanie a tvorbu ľudského života, a tým aj behu dejín“. (s. 62)    

Knihu uzatvára rozhovor s akademikom R. Richtom, ktorý pôvodne vyšiel v týždenníku Kulturní tvorba v máji 1967. S odstupom piatich dekád vyvoláva úvahy o platnosti poznania, ktoré má veľa ráz dočasný charakter. Poznanie je však napriek tomuto prívlastku nevyhnutnosťou. Analyzovanie technologickej revolúcie a jej spoločenských presahov predstavuje zásadnú intelektuálnu činnosť, ak chce človek nielen poznať, ale aj meniť svet. 

Marián Klenko 

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Vážení priaznivci Veci Verejných

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu.

Vo Veciach verejných stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme onedlho.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity.

Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať Veci verejné.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..

Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás