Moskva/Budapešť 1. februára (TASR) – Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán začal v utorok rokovania v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré sa týkajú aj európskych bezpečnostných problémov, informovalo internetové vydanie denníka Népszava s odvolaním sa na agentúru RIA Novosti.
Tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že schôdzka Putina s Orbánom bude o rusko-maďarských vzťahoch.
„Toto stretnutie je dobrou príležitosťou pre ruského prezidenta a maďarského premiéra vymeniť si názory na bezpečnostné problémy týkajúce sa európskeho kontinentu, na regionálne konflikty, ako aj na to, aby podrobne zhodnotili stav vzájomných dvojstranných vzťahov a hľadali možnosti ich ďalšieho rozvoja,“ spresnil Peskov.
Hovorca nevylúčil, že na tlačovej konferencii, ktorá bude zrejme neskoro popoludní, bude Putin hovoriť aj o odpovedi Spojeným štátom týkajúcej sa bezpečnostných záruk. Rusko zatiaľ nepripravilo oficiálnu reakciu na americkú odpoveď na návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk. Ako informovali agentúry Interfax a RIA Novosti, v Moskve sa v tomto duchu v utorok vyjadrili Peskov i námestník ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško.
Rusko zatiaľ nepripravilo oficiálnu reakciu na americkú odpoveď na návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk. Ako informovali agentúry Interfax a RIA Novosti, v Moskve sa v tomto duchu v utorok vyjadrili hovorca Kremľa Dmitrij Peskov i námestník ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško.
Obaja reagovali na medializované vyhlásenie amerického ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého USA dostali od Ruska odpoveď na svoju písomnú reakciu adresovanú Moskve.
„Nastal nejaký zmätok. Boli to iné úvahy, v trochu inej veci,“ reagoval hovorca Kremľa. Peskov poznamenal, že zatiaľ nie je známe, kedy bude pripravená oficiálna reakcia Ruska. Dodal, že to bude „vtedy, keď to prezident (Vladimir Putin) bude považovať za potrebné“.
Nemenovaný diplomatický zdroj podľa RIA Novosti informoval, že Rusko pripravuje „konsolidovanú“ odpoveď pre USA a NATO.
Zdroj súčasne potvrdil, že minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poslal západným kolegom – medzi nimi aj šéfovi americkej diplomacie Antonymu Blinkenovi – posolstvo, ktoré sa však týkalo princípu nedeliteľnosti bezpečnosti. „A to ešte nie je ‚tá‘ odpoveď,“ spresnil zdroj.
Spojené štáty odovzdali Moskve svoju písomnú reakciu na jej návrhy bezpečnostných záruk ešte 26. januára. Minister Lavrov vtedy uviedol, že dokument z Washingtonu nereaguje na to hlavné – stanovisko Ruskej federácie k neprípustnosti ďalšieho rozširovania NATO na východ a rozmiestňovania útočných zbraní, ktoré by mohli ohroziť územie Ruska.
Washington a Brusel v posledných mesiacoch obviňujú Moskvu z prípravy invázie na Ukrajinu a posilňujú svoju prítomnosť vo východnej Európe. Rusko všetky tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že jednotky presúva v rámci svojho územia.
Agentúra AP pripomenula, že dohady okolo doručenia reakcie Moskvy sa objavili krátko po búrlivom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v New Yorku, na ktorom si Rusko a USA vymenili ostré obvinenia o zodpovednosti za eskaláciu súvisiacu s Ukrajinou.
Kým Rusko obvinilo Západ z „vyvolávania napätia“ v súvislosti s Ukrajinou a vyhlásilo, že USA priviedli k moci v Kyjeve „čistých nacistov“, americká veľvyslankyňa Linda Thomasová-Greenfieldová oponovala, že rastúca vojenská sila Ruska pozdĺž ukrajinských hraníc je „najväčšou mobilizáciou“ v Európe za posledné desaťročia. Upozornila tiež na fakt, že došlo k prudkému nárastu počtu kybernetických útokov a zintenzívneniu šírenia dezinformácií.
Tieto tvrdé výmeny názorov sa v Bezpečnostnej rade OSN odohrali po tom, čo Moskva prehrala pokus o zablokovanie daného zasadnutia, konštatovala AP s tým, že spôsob debaty na pôde BR OSN svedčí o tom, že medzi oboma jadrovými mocnosťami je priepasť.
Išlo o vôbec prvé zasadnutie, na ktorom verejne vystúpili všetci protagonisti ukrajinskej krízy, aj keď BR OSN ako najvplyvnejší mocnejší orgán OSN – nepodnikla žiadne kroky.
Tento týždeň sa podľa AP očakáva viac diplomatických schôdzok na vysokej úrovni.
Medzičasom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v Kyjeve podpísal výnos o zvýšení počtu príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl o 100.000 v priebehu troch rokov a zvýšení platov vojakov. V príhovore v parlamente Zelenskyj súčasne upozornil, že podpísanie výnosu neznamená, že bezprostredne hrozí vojna s Ruskom. „Tento dekrét (bol pripravený) nie preto, že čoskoro budeme mať vojnu… ale preto, aby čoskoro a v budúcnosti bol na Ukrajine mier,“ povedal Zelenskyj.
