Moskva 10. marca (TASR) – Ruský prezident Vladimir Putin v piatok zagratuloval čínskemu lídrovi Si Ťin-pchingovi opätovnému zvoleniu do prezidentskej funkcie a zdôraznil posilňovanie vzťahov medzi oboma krajinami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Drahý priateľ, prijmite srdečné blahoželanie pri (tejto) príležitosti,“ uviedol Putin vo vyhlásení, ktoré zverejnil Kremeľ. Uviedol tiež, že v Rusku si vysoko cenia prínos Si Ťin-pchinga pri zlepšení partnerstva a strategickej spolupráce medzi oboma krajinami.

Delegáti Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (parlamentu) v piatok schválili návrh, ktorým Si získal svoj tretí päťročný mandát na výkon prezidentskej funkcie. Opätovne ho zvolili aj za šéfa Ústrednej vojenskej komisie, vrcholný vojenský orgán Čínskej ľudovej republiky.

Formálnym hlasovaním v parlamente vyvrcholil Siov vzostup, vďaka ktorému sa stal najmocnejším lídrom krajiny za posledné generácie. Vlani v októbri bol delegátmi zjazdu Komunistickej strany Číny potvrdený aj vo funkcii generálneho tajomníka strany.

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v utorok povedal, že Čína musí v čoraz turbulentnejšom svete prehlbovať svoje vzťahy s Ruskom. Vzťahy medzi oboma krajinami podľa jeho slov upevňujú úzke väzby Si Ťin-pchinga s ruským lídrom Putinom.

Čína naďalej odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu a kritizuje západné sankcie voči Moskve.

Čínsky vodca Si Ťin-pching získal v piatok svoj tretí päťročný mandát na výkon prezidentskej funkcie. Príslušný návrh schválil čínsky parlament jednomyseľne. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AP.

Okrem toho delegáti Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov na svojom plenárnom zasadnutí v piatok zvolili Si Ťin-pchinga opätovne aj za šéfa Ústrednej vojenskej komisie, ktorá je vrcholným vojenským štátnym orgánom Čínskej ľudovej republiky.

Vzhľadom na to, že čínsky parlament je fakticky podriadený vládnucej komunistickej strane, o výsledku piatkového hlasovania neboli pochybnosti, konštatovala AP.

Týmto formálnym hlasovaním v parlamente vyvrcholil Siov vzostup, vďaka ktorému sa stal najmocnejším lídrom krajiny za posledné generácie, lebo vlani v októbri bol delegátmi zjazdu Komunistickej strany Číny potvrdený aj vo funkcii jej generálneho tajomníka.

Posledné mesiace boli pritom pre 69-ročného Si Ťin-pchinga náročné: koncom novembra totiž vypukli veľké demonštrácie proti reštriktívnym opatreniam, ktorými sa v Číne malo obmedziť šírenie covidu. Po uvoľnení lockdownov však v decembri nasledovala veľká vlna úmrtí ako dôsledok odstúpenia od tejto stratégie.

Čína – poznačená diktátorskou vládou a kultom osobnosti zakladajúceho vodcu Mao Ce-tunga – sa celé desaťročia vyhýbala vláde jedného muža v prospech konsenzuálnejšieho, ale stále autokratického vedenia.

Tento model zaviedol obmedzenie pre výkon prevažne ceremoniálnej funkcie prezidenta. Siovi predchodcovia Ťiang Ce-min a Chu Ťin-tchao sa moci vzdali po desiatich rokoch vo funkcii.

Si však tento súbor pravidiel nerešpektoval – v roku 2018 nechal upraviť ústavu tak, že boli zrušené obmedzenia na počet funkčných období hlavy štáty. Už vtedy pozorovatelia vyslovovali predpoklad, že Si chce zostať pri moci.

Predstavitelia čínskeho vedenia však v súvislosti s tým novinárom vysvetľovali, že Si Ťin-pching bude možno potrebovať viac času, aby zabezpečil uskutočnenie ekonomických a iných reforiem.

Agentúra AFP vo svojej správe citovala vyjadrenie Adriana Geigesa, spoluautora knihy Si Ťin-pching: Najmocnejší muž sveta, ktorý si nemyslí, že by Si bol motivovaný túžbou po osobnom obohatení napriek tomu, že medzinárodné médiá odhalili bohatstvo jeho rodiny.

„To nie je jeho záujmom. On má naozaj víziu o Číne, chce ju vidieť ako najmocnejšiu krajinu na svete,“ myslí si Geiges.