Dnes si pripomíname 80. výročie napadnutia ZSSR Treťou ríšou. Pre sovietov Великая Отечественная война začala po 4:00 21. 6. 1941 keď sa po delostreleckej paľbe rozbehla ofenzíva Wehrmachtu.
Pri príležitosti tohto výročia redakcia dvojtýždenníka Bojovník spravili rozhovor s veľvyslancom Ruskej federácie v SR s J. E. Igorom Bratčikovom.
Uplynulo 80 rokov od útoku nacistického Nemecka na ZSSR. Ako tento dátum vníma obyvateľstvo Ruska? Je spomienka na vojnu ešte dnes živá, veď z roka na rok je čoraz menej očitých svedkov týchto ťažkých čias?
Spomienka na vojnu je živá a naši občania si ju starostlivo uchovávajú. Dvadsiaty druhý jún 1941 bol a zostáva jedným z najtragickejších a najsmutnejších dátumov v našej histórii. Ale od tohto dňa sa začala aj cesta k porážke nacizmu a jeho stúpencov v Európe a vo svete.
Navždy si budeme pamätať tých, čo padli za slobodu budúcich generácií, čo sa obetovali v boji proti „hnedému moru“. Uvediem konkrétny príklad: každý rok sa milióny Rusov zúčastňujú na podujatí Nesmrteľný pluk. Je to sprievod, na ktorom účastníci nesú portréty svojich príbuzných, ktorí bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne. Postupne sa z tejto akcie stalo silné občiansko-vlastenecké hnutie, čo potvrdzuje, že naši občania považujú za povinnosť uctiť si pamiatku svojich predkov ktorí bojovali s nepriateľom. Nepreháňam, keď poviem, že každá rodina má svojho „nesmrteľného“ hrdinu, ktorého pamäť sa odovzdáva deťom, vnukom a pravnúčatám. Preto môžem s úplnou istotou povedať: nikto nie je zabudnutý, nič nie je zabudnuté.
V Rusku sa hovorí, že na realizácii hitlerovských dobyvačných plánov sa podieľali aj ďalšie európske krajiny. Čo sa pod tým myslí?
Nepodceňujeme hrdinstvo vojakov, ktorí bojovali na západnom fronte, partizánov a bojovníkov odporu v okupovaných krajinách. Ale pamätáme si tiež, že v roku 1941 spolu s nemeckou armádou prekročili hranice Sovietskeho zväzu maďarské, fínske, chorvátske, rumunské, talianske, španielske a slovenské vojenské jednotky. Na „križiackej výprave“ proti ZSSR sa zúčastnilo až 1,5 milióna dobrovoľníkov, ktorí bojovali vo Wehrmachte a Waffen-SS. Boli to ľudia z Dánska, Francúzska, Lotyšska, Litvy, Estónska, Belgicka, Luxemburska, Holandska.
Pre vojnovú mašinériu ríše pravidelne pracoval priemysel takmer celej Európy. Armády, ktoré vtrhli do našej krajiny, boli vyzbrojené francúzskymi a českými tankmi a ťažkými zbraňami, ktoré strieľali nábojmi, odlievanými aj zo švédskej železnej rudy. Bombardovanie pokojných miest a dedín prebiehalo cez optické zameriavače, zhotovované, okrem iných krajín, aj vo Švajčiarsku. Nechtiac sa natíska otázka: aký „podiel“ na zničení miest Smolenska, Kyjeva, Minska, Voronežu, na vražde státisícov a miliónov ľudí v Sovietskom zväze majú továrne, ktoré pracovali pre vojnu ríšskej mašinérie a ľudia, ktorí v nich tvrdo robili? V príslušných krajinách si dnes neradi spomínajú na túto čiernu stránku svojej histórie.
Do akej miery ste spokojný so starostlivosťou o hroby a pamätníky venované účasti občanov bývalého Sovietskeho zväzu v Slovenskom národnom povstaní a oslobodeniu krajiny od fašizmu zo strany slovenských štátnych orgánov a orgánov samosprávy?
Druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, ktorému poskytovalo podporu sovietske velenie, sú súčasťou spoločných dejín našich národov, a čo je najdôležitejšie, sú našou spoločnou pravdou.
Sme vďační slovenskému vedeniu, miestnym orgánom, ako aj bežným občanom Slovenska za dôstojnú údržbu a starostlivosť o vojenské hroby a pamätníky na území vašej krajiny, za úctu k pamiatke sovietskych vojakov, ktorí položili život za oslobodenie Európy od nacizmu. Je potešiteľné, že na zachovaní pamätníkov a pamätných objektov sa aktívne podieľa aj mladšia generácia. Veľkú zásluhu má na tom Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, spoluprácu s ktorým si naše Veľvyslanectvo veľmi váži.
V ostatnom čase sme spolu s našimi slovenskými partnermi zrealizovali množstvo rozsiahlych projektov na zlepšenie stavu niektorých veľkých pamätných komplexov: na Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády vo Zvolene boli osadené nové pamätné tabule, v Bratislave na Slavíne boli obnovené náhrobné kamene na jednotlivých hroboch. Do konca tohto roka sa plánuje oprava a obnova ďalších asi desiatich objektov.
Pociťujete rozdiel medzi tým, ako históriu druhej svetovej vojny 1939 – 1945 hodnotia bežní občania Slovenska, prípadne aj odborníci, v porovnaní s ostatnými štátmi a národmi strednej Európy?
Áno, rozdiel tu je. Aj keď sa zdá, že výsledkom prežitých hrôz z praktického uplatňovania teórie rasovej a národnej nadradenosti by mala byť silná imunita proti akýmkoľvek pokusom o ospravedlnenie alebo bagatelizáciu fašistických zločinov, namiesto toho sledujeme, ako sa v niektorých krajinách glorifikácia prisluhovačov nacizmu stala súčasťou štátnej politiky. V uliciach niektorých hlavných miest Európy sa organizujú fakľové sprievody neonacistov, prehliadky a pochody esesáckych veteránov. Dejiny vojny sa skresľujú z konjunkturálnych geopolitických dôvodov. Podobné záležitosti sa, žiaľ, dejú v našej bezprostrednej blízkosti. To všetko v prostredí mládeže nutne vyvoláva nárast ultranacionalizmu a xenofóbie.
Sme radi, že Rusko a Slovensko majú spoločný pohľad na udalosti druhej svetovej vojny, na jej hrdinské aj strašné stránky. Našou najdôležitejšou úlohou je uchovať túto historickú pravdu pre ďalšie generácie.
Viac na www.bojovnik.eu
Zdroj: SZPB – Slovenský zväz protifašistických bojovníkov
Naozaj netreba zabúdať, že elita Slovenskej armády vstúpila na územie ZSSR v rovnaký deň ako vojská Veľkonemeckej ríše.
A že sa v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zúčastnila niekoľkých menej významných bitiek a bojových operácií….
…
Ale sa zároveň nesmie pominúť fakt, že už na území dnešnej Ukrajiny sa začalo dezertovať. Slovenský vojaci nemali pochopenie pre masívne likvidovanie civilného obyvateľstva, vraždenie, ničenie a nedodržiavanie vojenských zákonov a pravidiel voči zajatým vojakom.
Slovenská armáda nakoniec došla až po Azovské more, v podstate už v nie bojovom stave (napriek oslavnému a jedinému celovečernému filmu natočenému počas Slovenského štátu „Od Tatier po Azov“), keď bojové straty boli mizivé oproti hromadným dezerciám. A tak sa aj skončilo jediné vojenské dobrodružstvo Slovenska a Slovákov v zahraničí…
My pomnim kak eto bylo i nikogda nezabudem
https://www.youtube.com/watch?v=AwsXkr_0pV0