Uznanie dlhu I. 

Z ust. § 558, zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník

Uznanie dlhu

Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Dnešnou témou bude Uznanie dlhu v spotrebiteľskom vzťahu medzi dlžníkom – fyzickou osobou a veriteľom. 

Môže nastať situácia, že dlžník nevie riadne veriteľovi (banke, nebankovej spoločnosti) splácať  dohodnuté mesačné splátky.

A dôjde k zosplatneniu úveru. 

Dlžník sa s veriteľom aj napriek zosplatneniu stále môže dohodnúť na splátkovom kalendári.  

Zväčša tomu, ale predchádza podmienka veriteľa, aby dlžník svoj dlh v celom rozsahu čo do výšky a dôvodu uznal. Čím si chce veriteľ zabezpečiť pohľadávku. 

A tu sa dostávame ku kameňu úrazu. 

Veriteľ zvyčajne predloží dlžníkovi vopred pripravenú dohodu o splátkach, ktorá ale súčasne v sebe obsahuje aj uznanie dlhu.  Pričom samotný spotrebiteľ nie je upozornený, že súčasne s podpisom dohody o splátkach uznáva svoj dlh voči  veriteľovi  čo do výšky a nároku, v dôsledku čoho sa predlžuje plynutie premlčacej doby. 

Takéto dohody súdy vyhodnocujú ako absolútne neplatné, pretože  pri predmetnom úkone chýbala vôľa dlžníka uznať dlh. Tieto dohody o splátkach súdy posudzujú ako úkony v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne neplatné právne úkony, ktorým nie je možné poskytnúť súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 

Ide o nekalé konanie veriteľa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako sme už vyššie uviedli, pretože išlo o vopred pripravený formulár, vopred pripravený dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok voči dlžníkovi  veriteľom vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom však bolo dosiahnutie uznania dlhu a tým predĺženie premlčacej doby. Predmetné dohody sa síce javia ako dohody o povolení splácania dlhu v splátkach, avšak ak dlžník mal úmysel splácať dlh v splátkach, musel súčasne uzavrieť aj dohodu o uznaní dlhu, ktorá bola ako celok súčasťou dohody o splátkach.

Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu.

Uznanie dlhu je cieľ sledovaný veriteľom a nie dlžníkom. 

Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť, pričom dôsledok uvedeného úkonu je pre spotrebiteľa tak závažný, že sa predlžuje premlčacia doba na 10 rokov. 

Podstatné vo veci je aj to, že z textu dohôd je zrejmé, že ide o formulár, ktorý veriteľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. 

Z  rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn.: 3Co/124/2018, zo dňa  26.2.2019: 

“Ak má byť uznanie dlhu právom akceptovateľné ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (v predmetnom prípade upozornenie na predĺženie plynutia premlčacej doby).“

Preto milí spotrebitelia, vždy keď sa chcete dohodnúť na splátkach, dajte si posúdiť túto dohodu vyhotovenú veriteľom a to či už advokátom alebo občianskym združením, ktoré sa venuje spotrebiteľskému právu. 

Takéto poradenstvo Vám môže ušetriť finančné prostriedky aj čas. 

Vaše prípadné otázky k spotrebiteľským témam nám zasielajte na mail: pomocspotrebitelomoz@gmail.com.

Sledovať nás môžete aj na facebookovej stránke Pomoc spotrebiteľom a na webovej stránke www.pomocspotrebitelom.sk.