Znenie návrhu pri neodkladnom opatrení, ak nehnuteľnosť ešte vydražená nebola:
Súd prikazuje žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou nehnuteľností vedených na LV …………… ako:
- byt č. ……….na ………….. poschodí bytového domu so súp. č……………., vchodom č. 7,
na parc. č. …………….., spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným
zariadeniam o veľkosti podielu ……………/…0 000-in k celku, k. ú. …………., všetko
vedené Okresným úradom …………, Katastrálny odbor, a to až do právoplatného
rozhodnutia o veci samej.
Spotrebiteľom hmotné právo inú možnosť, ako žiadať súd o vydanie predbežného opatrenia
a rozhodnutia o veci samej zdržaním sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ani
nepriznáva.
Žalovanými v 1. a 2. rade sú veriteľ a dražobník. Pretože práve tieto osoby by mali spolu
uzavrieť Zmluvu o vykonaní dražby. Súdy sa nie vždy s týmto tvrdením stotožňujú, no je to
práve dražobník, ktorého veriteľ oslovil a na vykonanie dražby splnomocnil.
Súčasne je potrebné požiadať Okresný úrad – katastrálny odbor o zápis informatívnej
poznámky. Najprv je potrebné podať žalobu a súčasne aj návrh na neodkladné opatrenie.
Originál žalobného návrhu spolu s návrhom na zápis informatívnej poznámky je potrebné
doručiť príslušnému katastrálnemu odboru. Iste je možnosť namietať, že podanie postačuje
podať elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Avšak máme
skúsenosti, že niektoré katastrálne odbory takýto návrh neprijali a aj napriek tomu požadovali
doručenie originálu žalobného návrhu opatreného pečiatkou súdu.
Vzor návrhu na zápis informatívnej poznámky je dostupný na :
https://www.facebook.com/101033307961918/posts/840706930661215/?d=n
Súčasne prikladáme niekoľko rozhodnutí príslušných súdov, o ktorých sme sa v reláciách
zmieňovali:
Z uznesenia Krajského súdu Prešov, sp. zn.: 6Co/106/2014:
„… Zároveň vo veci samej sa musí rozhodnúť, či je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti vykonať záložné právo týmto spôsobom. Existujú totiž aj iné spôsoby,
ktoré napríklad pri garancii prednosti záložného práva až do konečného splnenia dlhu
garantujú aj zachovanie obydlia. Ak by sa napríklad záložné právo vykonalo uplatnením
práva podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, do úvahy prichádza oveľa
proporcionálnejší postup povolenia splátok či už súdom alebo aj v exekúcii. Odvolací súd
opakovane zdôrazňuje, že veriteľ zostáva krytý záložným právom, ktoré nestráca na
prednosti. Ak by sa malo vychádzať z predstáv dražobnej spoločnosti a vyjadrenia
sporiteľne, potom teoreticky aj pri splatnosti pohľadávky v rozsahu 1 Euro by sa mala
tolerovať dražba bytu navrhovateľov, čo je pre odvolací súd absolútne neprijateľné. Zdá sa,
že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý unijný prvok, a to ex offo súdna
kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Doposiaľ odvolací súd nevie zo spisu
zistiť, koľko už bolo z dlhu splatené. Napriek tomu sa predáva byt navrhovateľov a obchádza
najpodstatnejšia právna otázka, či je naozaj nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,
aby sa výkon záložného práva vykonal týmto spôsobom.“
Z z uznesenia Krajského súdu Prešov, sp.zn.: 6Co/106/2014, :
„…Zdá sa, že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý unijný prvok, a to ex offo súdna
kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Doposiaľ odvolací súd nevie zo spisu zistiť,
koľko už bolo z dlhu splatené. Napriek tomu sa predáva byt navrhovateľov a obchádza
najpodstatnejšia právna otázka, či je naozaj nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,
aby sa výkon záložného práva vykonal týmto spôsobom.
Pochybnosti o súlade inštitútu dobrovoľnej dražby s unijným právom vyvolali dve
prejudiciálne konania (C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital). Z
pripomienok Európskej komisie vo veci C-482/12 odvolací súd pripomína už vyššie uvedené
obavy nad otázkou súladu procesu dobrovoľnej dražby s právom Európskej únie, cit.
,,Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu
takej vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá
umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná
záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia
zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom.
Predbežné opatrenie sa javí ako jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany.
Správne preto postupoval prvostupňový súd, ak predbežným opatrením dočasne zastavil
proces výkonu záložného práva v procese tzv. ,,dobrovoľnej dražby“, až kým sa vo veci
samej (podľa obsahu žaloby o uloženie povinnosti odporcovi v prvom rade zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou) nezistí, či je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné,
aby sa záložné právo vykonalo týmto spôsobom (porov. A. v Slovenská republika; nebolo
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby pani A. vypratala byt bez existencie právneho
dôvodu na jeho užívanie). Nariadené predbežné opatrenie splní svoj účel aj vo vzťahu k
dražobníkovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd predbežné opatrenie ako správne v
napadnutom výroku potvrdil (§ 219 O.s.p.)“.
Z uznesenia Krajského súdu Košice, sp. zn.: 1Co/79/2015 z 05. 03. 2015, str. 6 posledný
ods. a str. 7:
„Ak sú však vážnym spôsobom spochybňované ustanovenia úverovej zmluvy
/obchodných podmienok tvoriacich jej súčasť/ ba dokonca ich platnosť z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok, nemožno od nej oddeliť zmluvu o záložnom
práve, ktorá bola súbežne uzatvorená so zmluvou úverovou. Žalobkyňa vzhľadom na všetky
vyššie uvedené okolnosti osvedčila právo, ktorého sa domáha prostredníctvom
predbežného opatrenia.“
Z uznesenia Krajského súdu Košice, sp. zn.: 2Co/958/2014 z 18. 11. 2014, zo str. 5,:
„…V konaní vo veci samej je napádaná platnosť zmluvných podmienok úverovej
zmluvy , na základe ktorej bola uzatvorená aj zmluva o záložnom práve, preto súd správe
rozhodol, ak dočasne, do skončenia konania vo veci samej zakázal odporcom
realizáciu výkonu záložného práva.“
Z uznesenia Krajského súdu Prešov, sp. zn.: 20Co 8/2015 z 19. 02. 2015:
„ …V podanom návrhu navrhovateľka poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve…Práve predbežné opatrenie súdu o zdržaní sa nakladania do
rozhodnutia o veci samej je plne na mieste…Odvolací súd predovšetkým považuje za
potrebné uviesť, že predmetná vec sa týka práve Európskej únie, presnejšie cieľov podľa
Smernice EP a rady 205/209/ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom … nemali by byť pochybnosti o potrebe dočasnej
ochrany, ak je indikované použitie nekalých obchodných praktík a neprijateľných
zmluvných podmienok. V takom prípade je treba v zásade predbežné opatrenie
nariadiť. ..“
Niečo k princípu právnej istoty :
Princíp právnej istoty je jedným zo základných pilierov právneho štátu. Z uznesenia
Ústavného súdu SR z 22. 11. 2011, č.k. IV.ÚS 499/2011-25:
„Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď
/napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06/. Rešpektovanie princípu
právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v
oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a
predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických
osôb k orgánom verejnej moci /IV.ÚS 92/09/. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogicky skutkovej
situácie, pokiaľ ju nemožno rozumne a objektívne odôvodniť, je ústavne neudržateľná
/IV. ÚS 209/2010, m.m. PL. ÚS 21/00, PL, ÚS 6/04, III. ÚS 328/05/. Aj keď právne závery
všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku
Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v
obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne
závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu
princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konania / IV. ÚS 49/06, III. ÚS
300/06/.“
Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 179/2013 z 18. júla 2013:
“Princíp stability súdneho rozhodnutia vyjadrený jeho právoplatnosťou vyplýva z princípu
právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Postupom, ktorým
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu na základe mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky len z dôvodu, pre ktorý mohol sám
účastník konania podať dovolanie, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky odchýlil od ústavne
súladného výkladu aplikovaného zákonného ustanovenia o mimoriadnom dovolaní (§ 243e
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), následkom čoho došlo k porušeniu základného
práva dotknutého účastníka konania na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.”
Čo v rámci dokazovania v konaní pred súdom ešte žiadať ?
Určite, v prípade už zrealizovanej dražby si žiadajte dražobný spis a zmluvu o vykonaní
dražby.
Máme praktické skúsenosti s tým, že v dražobnom spise sa môže výška dlhu podstatne líšiť
od toho, ako ju veriteľ navonok deklaruje. V konkrétnom prípade z dražobného spisu
vyplynulo, že výška dlhu bola oveľa nižšia, než limit, ktorý pripúšťa zákona a na základe
ktorého sa už dražiť smie.
Príklad znenia petitu vo veci samej :
I.
Súd prikazuje žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou nehnuteľností vedených na LV …………… ako:
- byt č. ……….. na ……….7. poschodí bytového domu so súp. č…………, vchodom
č…………, na parc. č. …………., spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným
zariadeniam o veľkosti podielu …………../………….. 000-in k celku, k. ú. ……………….,
všetko vedené Okresným úradom …………., Katastrálny odbor.
K námietkam, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je zhodný s návrhom vo veci
samej:
Z ust. § 325 CSP, ods. 2, písm. d/:
„Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala“
Z ust. § 330 CSP, ods. 2, písm. d/:
„Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.“
Súdy niekedy zamietnu žalobu voči dražobníkovi s odôvodnením, že ten nie je pasívne
vecne legitimovaný. Teda že nie je dôvod žalovať ho. Ale sme toho názoru, že je to
dražobník, ktorý s veriteľom uzatvoril Zmluvu o vykonaní dražby. A preto podľa nášho
názoru by mal byť aj dražobník vo veci samej žalovaný.
Na záver k nášmu menšiemu cyklu o dražbách snáď len to, že veríme , že naša snaha bude
pre niekoho prospešná.
Nabudúce sa budeme venovať upomínaciemu konaniu.
