PodcastyPREPIS Podcastu Veci Verejných s Romanom Michelkom a MUDr....

PREPIS Podcastu Veci Verejných s Romanom Michelkom a MUDr. Pavlom Nemcom

-

PREPIS Podcastu Veci Verejných s Romanom Michelkom a MUDr. Pavlom Nemcom

Téma Podcastu

– Krach operácie Rázsochy – je to len následkom neskutočnej neschopnosti a diletantizmu, alebo je to zámer?

– Hlina odchádza z Dobrej voľby, Rado Baťo chce rokovať o spolupráci s Hlasom. To je riadny bizzár.

– Hegera a Naďa nikde nechcú, Dzurinda má preferencie od 1,4 do 2 % Znamená to koniec chránenej dielne pre skrachovaných politikov?

– Prichádza nový spasiteľ pravice Roman Mistrík, máme sa na čo tešiť.

– Pred rokom 24.2 vypukla vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Čo sa za ten rok udialo? Kto sú víťazi a kto porazení v tejto vojne?

Podcast na Spotify:

PREPIS PODCASTU:

Roman Michelko: Vážení priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri pravidelnom podcaste Veci Verejných. Dnes s pravidelným hosťom Pavlom Nemcom. Vitaj.

Pavol Nemec: Ďakujem pekne, a tak isto prajem príjemný deň našim poslucháčom.

Roman Michelko: Keďže si lekár a dlhodobo sa venuješ zdravotnej tematike, tak najväčším s prepáčením fuck upom Fondu obnovy, je pravdepodobne neschopnosť dostavať Rázsochy a je tam toho ešte oveľa viac. Často krát sa hovorí, že či je to koncentrovaná neschopnosť alebo zámer. Vyšlo teraz viacero rozhovorov, tuším aj minule sme o tom hovorili Nika, ten riadiaci orgán pre Plán obnovy. Včera bol veľký rozhovor s poradcom ministra, ktorý bol ešte nedávno generálny riaditeľ služobného úradu. Ako ty vidíš, zdá sa, že Martin bude OK relatívne, ale ako ty vidíš Rázsochy?

Pavol Nemec: Neviem, či bude Martin OK, ale tie Rázsochy majú očividný problém. Ja som to X krát hovoril aj v našich podcastoch o zdravotníctve. Myslím si, že naši poslucháči majú základnú orientáciu v týchto veciach. V zásade ten Plán obnovy počítal s 1,4 miliardy euro, ktoré by mali ísť do zdravotníctva. Bolo to zhruba rozdelené tak, že bol tam plán výstavby novej fakultnej nemocnice v Martine, a tak isto univerzitnej nemocnice na Rázsochách v Bratislave. Zvyšok sa mal vo forme výziev dať ostatným zdravotníckym zariadeniam na území Slovenskej republiky. Tie výzvy mali byť aj pre súkromné nemocnice, najmä teda Penta, Agel o tom sa bavíme, a o zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú v kuratele štátu. Tie štátne, sa do tých výziev vôbec nezapojili. Tie zvyšné výzvy okrem Martina  a Rázsochy o ktorých rozhodla vláda, tak tie zvyšné výzvy skončili úplne celé v súkromnom sektore. Je to veľká škoda, lebo tie zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v kuratele štátu, napríklad v Košiciach, ale aj inde sú v dezolátnom stave, potrebujú tie rekonštrukcie. To je tiež zlyhanie manažmentu ministerstva zdravotníctva, vrátane pána ministra.

Roman Michelko: Tam treba povedať, vraj prečo, lebo súkromný sektor má menej bŕzd typu verejné obstarávanie. Tie štátne nemali ani projekty, v takom časovom horizonte sa to nedá ani stihnúť, otázka, je prečo to nepovedali jednoducho skôr a dokonca Lengvarský hovorí, že preto, aby sa to stihlo chceli meniť legislatívu, čo sa týka EIA a podobných vecí. Aby sa to mohlo zrýchliť, samozrejme žiadne návrhy na umožnenie rýchlejšieho čerpania nie sú.

Pavol Nemec: Musím do tohto vstúpiť, s tým čo hovoríš ja osobne nesúhlasím. Pretože tie možnosti toho štátu sú neuveriteľné, jednak to, že dokáže urobiť samostatne legislatívu, veď aj kvôli Rázsochám bolo v programe, že sa urobí Lex Rázsochy. To znamená, že sa tieto veci zrýchlia, ak tam sú kadejaké prekážky, a to sa dá urobiť kedykoľvek. Ak je záujem štátu a vládnej reprezentácie, to sa nejakým spôsobom nerealizovalo, to je jedna vec. A druhá vec, a to poviem pri Rázsochách exaktne, dajú sa kupovať hotové projekty. Toto ja neberiem, tento argument. To je vyslovene o tom, že kto ten štát riadi, a ako sú tí ľudia kompetentní. Dalo by sa dostavať z toho plánu 1,4 miliardy aj Rázsochy aj Martin, a dala sa v tých výzvach celá suma alokovať len do štátnych zariadení. Vrátim sa k tým Rázsochám. Povedal si, že čo by ťa zaujímalo, pozrel som si, vyšiel určitý návrh v rámci tej NIKY, to je Národná implementačná koordinačná autorita pri Úrade vlády zriadená, tá kontroluje pripravenosť jednotlivých rezortov, a tak isto aj ministerstvo zdravotníctva z hľadiska kontroly čerpania z toho Plánu obnovy. Sleduje tie míľniky a tie veci, ktoré by sa mali do tých míľnikov urobiť, aby sa mohli tie peniaze čerpať. V rámci Ministerstva zdravotníctva táto NIKA pri úrade urobila taký záznam, veľmi čarovný, kde takým kulantným jazykom povedala, že tieto míľniky sú v ohrození, neplnia sa. Je tam množstvo vecí, niečo bolo aj v článkoch. Ja budem uvádzať, čo si ja o tom myslím. Ten záznam píše o tom, že za 16,6 milióna euro bola objednaná kompletná projektová dokumentácia. Bolo to dané dvom firmám, ja som sa pozeral na tie firmy, to sú firmy absolútne neznáme. Mne to pripadá ako biele koníky nejaké, ktoré vôbec v zdravotníctve nefungovali. Boli založené pred nejakým rokom, alebo pred nejakými mesiacmi, a tieto mali urobiť projektovú dokumentáciu aj stavebnotechnické riešenie, až k tomu míľniku, kedy sa bude vyhľadávať obstarávateľ diela. Ten, ktorý to bude realizovať v praxi, tieto dve firmičky, si to mali nejako podeliť, neviem ako, lebo to nie je dostupné. Potom oni si budú kontrahovať skutočných realizátorov projektovej dokumentácie. Oni sú taký medzikrok, rooter finančný tokov, aby som povedal slovensky. Aby to nebolo tak jednoduché, tak tieto dve firmy sa ešte medzi sebou hádajú, majú diskrepancie. Takýto je status, ktorý ja vnímam, a tento materiál NIKA hovorí o tom, že sa tie záznamy v tých krokoch nedodržiavajú. Nie je tam posúdenie vplyvu na životné prostredie, ani nie je realizovaná štúdia uskutočniteľnosti toho projektu, sú tam aj ďalšie nedostatky proste. 

Roman Michelko: Ten poradca ministra povedal, že do teraz nevedia, či to bude 600 lôžok, 650, alebo 800, či 850. Tri mesiace sa to ťahá.

Pavol Nemec: Nie sú tam tieto projektové riešenia dokončené a potom samozrejme, že je tam ešte vyčítané, že je tam poddimenzovaný tím a ten tím tvorí iba jedna osoba. Keby bol na PNke, alebo niečo by sa s ním stalo, tak nie je zastupiteľnosť. Druhá vec je to veľmi dôležitá nemocnica, v zásade je tam alokácia 280 miliónov euro iba tá hrubá stavba. Neviem ako to je zadefinované, tá hrubá stavba, ale je to obrovský balík na to, aby to robila jedna osoba. Oni píšu v tom zázname, že tam potrebujú osem až desať ľudí. Tie jednotlivé termíny projektovej dokumentácie, už boli niekoľkokrát naprávané. V tomto zázname sú, že treba okamžite odstrániť, tam je termín, že január, február. Čiže už sú na konci termínu, ktorý bol viackrát predĺžený, to je jedna vec. Potom samozrejme aj to čo si spomínal, že sa menil aj počet lôžok. Pôvodne bolo 650, a bolo to na 850 dávané. Medzi nami ja som to hovoril, že tieto univerzitné nemocnice majú poddimenzované tieto lôžka. Aj celkový počet odborných dielov, ako sú svazy, ako sú jednotlivé odborné pracoviská, plus ešte ten školský systém. To je úplne iný korpus ako tento projekt s tým počítal. Keď zoberiem koncové, univerzitné nemocnice v Rakúsku, tie majú 5000 lôžok. Táto bratislavská 650 alebo 850 je proste o ničom. Nehovorím o tom, že sa nestíha čo sa má, ale z hľadiska veľkosti, ako je to neprehľadné. Aj keby sa to dodržiavalo, tak to neprinesie efekt, aký by malo. Napriek tomu sa to ani nedodržiava.

Roman Michelko: Koľko majú Bory na porovnanie?

Pavol Nemec: Bory sú biznisová nemocnica, kde sa budú vyberať hrozienka z koláča. Má 500 lôžok, ale tam nejde len o tie lôžka Roman, ale aj o to ako je kreované. Aký stupeň rozvinutia majú tie odbornosti. Aj lôžková, aj ambulantná aj svazová sféra, to máš proste celú charakteristiku, ktorú nechcem rozoberať. Lebo to by bola samostatná relácia. Toto je od začiatku celý zlý projekt, ale ani ako to je naprojektované, sa to nedodržiava, z hľadiska tých kompetencií odovzdávania projektovej dokumentácie. Napriek tomu, že sa to komunikuje zo strany predsedu vlády, že všetko ide bez problémov a minister Lengvarský, je proste superman. Tak. Aj vlastná pracovníčka mu dáva záznam, že tu nič nefunguje. Toto by malo byť na okamžité riešenie, dokonca som niekde počul, že to už rieši aj pani prezidentka. To je už čo povedať, aký je ten background tých pracovníkov na Ministerstve zdravotníctva vrátane ministra, keď to rieši pani prezidentka preboha.

Roman Michelko: Ale teraz má, lebo teraz má tie kompetencie. Ona povedala, že ak niečo bude fatálne zlyhávať, tak môže vymeniť vládu. Heger už bol chvíľu poverený ako minister zdravotníctva, obávam sa, keby to on zobral do rúk, tak by to lepšie nebolo. Čítal som ten rozhovor s poradcom Lengvarského. Budem robiť advocata diaboli, on hovorí o tom, že to nie je jedna osoba, ale sekcia strategických konceptov a tam je nejakých 6-7 ľudí, a že je obrovský problém prijať nových ľudí, že sú tam dohodári a tak, nie je to podstatné. Podstatné je, že sa zasekli na počte lôžok a veľkosti celého projektu. Veľmi zaujímavá debata bola, či je to technicky realizovateľné. Šéf realitnej divízie Penty, ktorá stavala Borov, ktorá mala tiež opozdenie rok, a to nemá limity ako majú štátne. Hovoril, že za rok sa dá maximálne vykopať jama a urobiť základová doska. Ak toto má byť hrubá stavba, tak to je široká interpretácia. Tie termíny sú nastavené nerealisticky.

Pavol Nemec: Keď sa staval Sv. Michal, tak tam musela byť jasná realizácia. Projektová dokumentácia, nejaký deadline, finančné krytie projektovej dokumentácie. Potom si musel mať obstarávateľa, finančné krytie tej celej operácie. To muselo byť jasné od začiatku, a muselo to fičať podľa tých termínov a deadlinov. Tu to nefičí nijakým spôsobom. Ak spomínaš tu Pentu, my sme hovorili, že tá nemocnica na Boroch je budovaná mimo siete. Rozhodnutie Penty a jej Svetu zdravia bola také pred tými siedmimi rokmi, že vybudujú nemocnicu mimo siete. Nikoho sa nepýtali a v rámci alokácie to budeme nejakým spôsobom robiť. Samozrejme, ak niekto robí takúto investíciu, myslím, že je to 100 alebo 150 miliónov. Tak oni nemajú záujem, aby bola na Rázsochách nejaká nová, moderná univerzitná nemocnica. Okrem toho, že by to bola priama konkurencia technická a sieťová, tak by to bola aj konkurencia z lekárskeho, ošetrovateľského, sesterského stavu. Ich záujem už pred tými siedmimi rokmi bolo, ako sa dá túto výstavbu blokovať. Ja to hovorím kvôli tomu, lebo aj teraz vyčítajú Ministerstvu zdravotníctva aj v tomto materiáli nepriamo, a v médiách priamo, že sú tam nejakí ľudia pod ministrom Lengvarským Penty, alebo sa nejakým spôsobom sťahovali k Pente. Sú to ľudia Penty, a teraz pracujú v rezorte, a ešte majú na starosti implementáciu tohto programu, a oni tam píšu ako vstupujú do toho nepatričným spôsobom. Zrejme blokačným, takže toto je tá šedá zóna.

Roman Michelko: Ja chcem, keď hovoríš o obštrukciách Penty, tender okolo búrania, tak to riešili extrémne pomalým spôsobom, Úrad pre verejné obstarávanie. Odsunulo sa vôbec búranie starého skeletu Rázsoch. Otázka znie…

Pavol Nemec: Otázka znie, prečo to neriešia z hľadiska vládnej moci.

Roman Michelko: Je to len kolosálna neschopnosť, alebo je to zámer? Toto je kľúčová záležitosť. Obe sú katastrofálne, ale čo si naznačil, že vlastne Lengvarský je biely kôň istej finančnej skupiny je otázne, či môže byť až tak koncentrovane neschopný, alebo to robí zámerne.

Pavol Nemec: No veď tam boli vyjadrenia aj smerom k OĽaNU, že v závese mnohých politických strán sú finančné skupiny, sú náznaky, že sa prenajímajú celé rezorty. A to nie len zdravotníctvo, doprava, životné prostredie. Potom podnikatelia, ktorí podnikajú v nejakom segmente si tam dosadzujú ľudí a celú štátnu správu dirigujú tak, aby zveľaďovali ich vlastný biznis. O štátny sa nijakým spôsobom nestarajú. V zdravotníctve ak sa na to pozrieš aj na tento projekt, tu celkovú víziu, tak nemáš mať iný pocit z toho, že to takto funguje. Že tí štátni úradníci za OĽaNO tam nerobia nič pre štát, ale aby zveľaďovali súkromný majetok.

Roman Michelko: Ja by som to tak povedal, že táto vláda je esenciou dilentatizmu, ale jeho miera je pri Pláne obnovy a projekte Rázsoch tak nemožná, tak extrémna, že to musí byť až záver.

Pavol Nemec: Ešte jedna vec, toto nie je len problém tejto vlády. Vplyv finančných skupín na jednotlivé segmenty, ja to vnímam minimálne od miléniových  rokov.  Povedal by som od toho 98-smeho, kde to bol brutálny slovenský klondajk, tak potom nastúpili také sofistikované metodiky s Dzurindom, a to sa držalo celý čas počas vlády Smeru, počas vlád OĽaNA. Tak v zdravotníctve to bolo vidno, či to bol vplyv Penty, či to mal Zajac, Uhliarik, alebo tím Pavla Pašku, alebo teraz za OĽaNO, keď tam bol Krajčí, alebo Lengvarský. Proste nedošlo k zmene. Aj tá perspektíva nevyzerá ružovo. Teraz bolo vyjadrenie Pellegriniho k tejto veci na Rázsochách, mal taký pekne vypísaný infopanel. Možno počul aj náš podcast, alebo mu to niekto iný pripravil, všetko pomenoval dobre, proste, nestíha sa. Ale zaujímavé, čo povedal je, jeho model riešenia. Ten jeho model riešenia je taký, že napíšeme do Bruselu úpravu z hľadiska Fondu obnovy, že tých 280 miliónov pre Rázsochy nestíhame a presmerujeme ich do výziev. A tie výzvy skončili totálne v rukách Agelu a Penty. Takže pán Pellegrini inak hovorí, že dajme tých 280 miliónov Pente a Agelu, pretože vieme už dnes, že nebude žiadna výzva realizovaná štátnymi zariadeniami. Potom povedal ďalšiu čarovnú vec, že my potom tie Rázsochy dostaviame zo štátnych peňazí. Chcem povedať, že pán Pellegrini tiež sa tu nenarodil zo dňa na deň, a nejakým spôsobom v tej politike 20 rokov je, a aj keď ministrom zdravotníctva bol len chvíľočku, tak bol v strane, ktorá tu mala výrazný podiel v tom zdravotníctve a nestavala tie nemocnice.

Roman Michelko: On búral.

Pavol Nemec: Ako máme pánovi Pellegrinimu veriť, že by teraz nejakú nemocnicu postavil. Pred voľbami je vždy veľká téma to zdravotníctva, aj pred voľbami v roku 2020, aj si dali niečo do programového vyhlásenia vlády, aj to dopadlo tak ako vždy. Nemyslím si, že pán Pellegrini bude v tomto iný, toto je systémová chyba. Ja som veľký presadzovateľ toho, aby sa všetky peniaze, ktoré sú, dali do rekonštrukcie zdravotníckej siete, to znamená, aby sa budovali tie nové nemocnice. Pretože tie koncové nemocnice, ktoré sú v ingerencie len štátu, nikoho iného, sú v dezolátnom stave, a sú stratové z hľadiska prevádzky. Tvoria a generujú pravidelne dlh, ktorý sa musí oddlžovať, a s tým oddlžovaním sú tak isto veľké kšefty. Teraz vyšla taká vec, že rodinná firma si pre seba vybavila pohľadávku. Kto to nejakým spôsobom zaregistroval, svokor a zať majú firmu, ktorá robí očné operácie. Mali priestory a prístroje prenajaté od manželky toho zaťa, a nejakého rodinného príslušníka. Ten systém je nastavený tak, že oni platili všetky pohľadávky spojené so svojou činnosťou, ale neplatili za prenájom týchto zariadení, a potom si túto pohľadávku, konkrétne 1,3 milióna na oddĺženie toho zariadenia. Ministerstvo túto pohľadávku zobralo, a zaplatilo 1,3 milióna. V rolu 2020 mali 520 miliónov na tieto veci, nestačilo to, a losovalo sa, že komu uhradíme tento rok. Je zaujímavé, že práve 1,3 milióna uhradili takejto firme. Zaujímavé je to, že tá legislatíva je tak postavená, že oni nepátrajú po tom, prečo neplatili za tie služby. Oni to neskúmali, len to na hulváta zaplatili. Spoločníkom tej firmy bol pán doktor Žiak, ktorý bol určitý čas hlavným odborníkom na oftalmológiu na Ministerstve zdravotníctva. Tak je tam predpoklad kontaktnej väzby. To je Slovensko, to nevymyslíš. Nie je to trestné, je to len nejaká diera, a takýchto legislatívny dier máš strašne veľa. Tí ľudia, ktorí o tom vedia, tak povedia, dobre, vy ste to využívali doteraz, my budeme tu legislatívnu dieru využívať odteraz. Ale nikto tu legislatívnu dieru nezapláta.

Roman Michelko: Ja inak, čo si vravel, tie veci, že Zajac, to bol jednoznačný výsadok Penty. Ten robil tých 6 kľúčových zákonov, ktoré extrémne zvýhodňovali niektoré segmenty zdravotníctva typu záchranky, svazy, dialýzu a podobne. Uhliarik, to už aj Fígeľ sa freudovsky preriekol, že Pentliarik. Tam ľudia na sekcii na ministerstve písali legislatívu, a ešte chceli aby im ďakovali, to je nonsens. Potom biedne skončil, vysvetli, čo to znamená, že nie sú Bory v systéme. Ich zazmluvnila Union a Dôvera, čo je logické, lebo ich vlastnia a VZP nie. Ani pred voľbami ich nazazmluvni VZP, ale určite rátajú s tým, že po voľbách to tak bude. Niekto ide do projektu za 250 miliónov a nemá istotu, že bude mať hradené zdravotné poistenie, to je dosť brutálny risk.

Pavol Nemec: Ak sa na to pozrieš inou optikou, ja si to potom vybavím, ak to bude na programe dňa, a všetko vyzerá tak, že to tak vyzerá. Súčasný minister zdravotníctva  naozaj robí všetko preto, aby nemocnica Bory vstúpila do tej siete. Treba povedať, že pre každú nemocnicu je dôležité, aby bola v tých troch poisťovniach zazmluvnená. Ťažko by mohli prevádzkovať takú nemocnicu len na tom Unione, a na Dôvere. Treba povedať, že VZP je z hľadiska veľkosti poistného kmeňa najväčšia. Má okolo 2,8 milióna poistencov a je to nosná poisťovňa. Stále tlačíme ten projekt, že neumŕtvime tie Rázsochy. Podľa toho, čo ja tu vidím, viem, že je to veľký problém, nesmieme v tom prestávať. Som zvedavý, ak vstúpi do toho pani prezidentka, že čo vyrieši. Teraz sa hrá o ten samotný projekt. V záujme Penty je, aby sa to nestavalo, a v záujme normálneho riadenia štátu je, aby sa to stavalo, a stavalo sa to v potrebnej veľkosti. Ak sa zazmluvnia Bory, tak nikto neudrží tých lekárov v tých nemocniciach v Bratislavskom kraji. Medzi nami teraz, ak ešte nie sú zazmluvnené Bory zo strany VZP, majú veľký problém so spustením prevádzky. Pretože to končí a začína na tom personálne, to nie je na materiálno-technickom zabezpečení tej nemocnice.  Ani Bory nemajú v súčasnosti dosť ľudí a treba povedať, že to je minimum, ak sa niekto vráti zo zahraničia.

Roman Michelko: To je presne tá vec, keby sa dostavali Rázsochy, čo bude s Kramármi, čo bude s Bezrúčkou, so Starým mestom. Najväčší problém je, nie len vystavať stavebnú časť a vybaviť technikou, ale tí ľudia. Je vôbec šanca, zrejme Ružinov prežije, ale na tých staromestských sa budú oddelenia rušiť.

Pavol Nemec: To nie je o tom, čo prežije. Veď už samotný projekt, ak sa o tom diskutovalo, pretože toto vedenie nechcem už vôbec komentovať. Normálne sa to robí tak, že máme nejaký korpus, máme zadefinovanie pracovísk, z nejakých vecí vychádzame. Tak isto vychádzame z toho, že aký personál a z ktorých nemocníc to tých Rázsoch pôjde, ten bazálny, a aké počty sa budú dopĺňať nejakým náborom. Ak sa dostavajú Bory, tak tie neefektívne nemocnice, tak tá Fakultná nemocnica na Mickievičovej je dlhodobo na uzavretie. To udržal len profesor Traubner, inak by sa mala zavrieť. Tá by sa zavrela jednoznačne, tá by sa mohla aj odpredať, mohla by časť nákladov Bórov dávať, to nie je vhodný priestor na zdravotnícke zariadenie, a zároveň je to pamiatková stavba, je to aj lukratívna stavba. Tam by sa našlo iné využitie na to. To má svoj biznis plán, pomohlo by to aj personálom, aj nejakými peniazmi. Tak isto aj na zafinancovania toho projektu, ak by niečo išlo aj z rozpočtu, nie len z Fondu obnovy. Tak isto by sa mohli aj presťahovať Kramáre ako také, lebo to sú vysoko stratové prevádzky.

Roman Michelko: Tam si treba povedať, že tie projekty zo 70-tych rokov sú extrémne energeticky náročné, to je Rooseveltová, to sú Kramáre.

Pavol Nemec: Každý podnikateľ, ktorý má nejakú firmu, tak vie, ako sú finančné toky rozložené v tej firme. Ak poviem tu a teraz, že na nemocnicu sú 90% mzdové náklady, tak každý vie, že je to neúnosná firma. To nemôže fungovať, to funguje na tom, že tvoria ten debet. Tá sa potom oddlžuje v tých periódach, lebo normálna firma potrebuje na mzdové náklady 30%. Zvyšok dáva na ďalšie veci, 90% sú mzdové náklady, v tých koncových nemocniciach. Iba 10% máš na všetko ostatné, na energie, investičné veci. Tie nemocnice nevedia zarobiť, dokonca sú nemocnice, ktoré nedávajú ani postenia do sociálnych dávok. Raz za čas sa oddĺžia, je tam ťažký biznis, lebo sú to špecializované firmy, ktoré skupujú tie pohľadávky, a tak ďalej.

Roman Michelko: Teda pointa tohto príbehu je taká, že je vysoká miera pravdepodobnosti, že Rázsochy sa nepodarí stihnúť. Tá základná rečnícka otázka je: Je to len spôsobené koncentrovanou neschopnosťou a esenciálnym dilentatizmom tejto vlády alebo je to zámer? Uvidíme po skončení Lengvarského mandátu, či neskončí ako top manažér, niekde v štruktúrach Penty. Ak skončí, tak si myslím, že tá otázka je úplne jednoznačná.

Pavol Nemec: Ja myslím, že by nebol ani prvý, ani posledný.

Roman Michelko: Ale ak skončí, tak je jasné, že bol ocenený. Túto zásadnú tému sme prešli, teraz poďme k tým kratším, Lojzo Hlina večný to politický pútnik, štvrtá strana, možno piata jeho. Odchádza z Dobrej voľby, Rado Baťo je ako keby šéf, a začína rokovať s Hlasom. Paradoxne po tom, čo Hlas povedal, že pôjde do volieb sám, to je ťažký bizár, oni mali tvrdé vyjadrenia. Rado Baťo bol niekedy hovorca Radičovej, potom bol hlavný poradca Kisku. Potom mal krásnu výmenu názorov s ministrom financií Matovičom. Tomu bol podriadený aj v zdravotníctve mal spor s Ježkovou, štátnou tajomníčkou Čižíkovou. Zároveň povedal, že si nevie predstaviť byť na kandidátke Hlasu Ako ty vlastne vidíš tento trip Lojza Hlinu?

Pavol Nemec: Roman, ja viem, že ty si veľmi sociálny človek a preto chápem, že neustále inklinuješ k týmto chráneným politickým dielňam. Toto je planktón, toto nie je hlavný politický prúd.

Roman Michelko: No ale mal tri percentá, vieš.

Pavol Nemec: Tam sú veľké antagonizmy medzi účastníkmi tých rokovaní. Brutálne neprekonateľné a tak to aj vyzerá. Čítal som, že sa to zhromažďuje na tých menách, tých zberných surovinách, tej Modrej koalície, že by tam mal byť dokonca aj pán Mistrík.

Roman Michelko: Nie, počkaj to je Hegerov projekt. K tomu sa vrátime.

Pavol Nemec: No, ale ja chcem povedať v rámci rokovaní, že by tam mal Mistrík byť, pani Žitnianská s pánom Šeligom, takéto typy, to sú naozaj zberné suroviny. Ľudia, ktorí boli v iných projektoch vytláčaní na okraj, alebo sa nepresadili politicky a tak ďalej. Tento planktón, keď sa zjednotí má pocit, že vytvorí nejakú veľrybu, ty hovoríš 3%, ja si myslím, že to bude v realite ešte menej. Osobne si myslím, že tam sú tie antagonizmy, keď pán Baťo požadoval, aby sa Heger dištancoval od Matoviča. S tým mal osobný spor cez manželku, aj mediálne to prešlo a tak ďalej. Potom samozrejme Alojz Hlina mal iné predstavy, ako ísť zrovna do Hlasu. Je to chránená dielňa, ktorá má svoj vlastný svet, svoje videnie.

Roman Michelko: Takzvané zjednocujúce projekty krachli na tom, že spomienkový optimizmus nefunguje a výtlak 1,4 alebo 2%, čo má Modrá koalícia nikto nerieši. Teraz tie antagonizmy, Miro Kollár vylučuje Veroničku, Jablčkárka vylučuje Veroničku, Dzurinda má problém s Budajom. Oni sa navzájom vyšachovali a hlavne situácia je taká, prečo nie a nie ohlásiť ten Hegerov nový projekt. Preto lebo všade ich buď odmietli, alebo tá predstava, že darujte nám stranu, a my si tam dáme ľudí, akých chceme. Tých hladných krkov je strašne veľa, a nejde to, oni nemajú čo ponúknuť, čo má ponúknuť Heger, no nič. Povesť najneschopnejšieho a najslabšieho premiéra s mega hulvátom Naďom ako dvojkou, to je katastrofa. Vyzerá, že ani A, ani B, ani C. Mali štyri veci. Naď tlačí na Hegera, a nikde to nevychádza. Teraz nový zvestovateľ vstúpil do spájania pravice, že Mistrík, ten kde kandidoval tam pohorel. On je absolútny krachman, možno si ľudia nepamätajú, on kandidoval aj do EP, stiahol  sa pred prezidentskými voľbami. Toto je jediný jeho pseudo kapitál, a znova chce ísť, však nech ide proti Čaputovej, s tým ja problém nemám. Vyzerá to tak, že ten planktón nemá šancu. Dobrá voľba s Modrou koalíciou nerokuje, úplne to zmrzlo. Vyzerá to, že tento patvar skončí.

Pavol Nemec: Tie pnutia v týchto chránených dielňach sú veľké, tak isto aj tie antagonizmy, navzájom sa kádrujú, to nechajme tak. Čo ma zaujíma, tie systémové hry ako sa tu hrajú. Úprava volebného zákona, že stačilo by 1% prekrúžkovanie.

Roman Michelko: Neprešlo to.

Pavol Nemec: Neprešlo to, to bola vec, ktorá bola robená, OĽaNO to dávalo. To bola taká vec, ktorá mala svoju vnútornú logiku. Jednak kvôli tomu, že v tých starých stranách je strašne veľký záujem o tých prvých 20 miest, a keby bolo znížené kvórum na prekrúžkovanie z troch percent na jedno percento, to by urobilo to, že keby napríklad v KDH  v prvej 20-tke je známa stranícka štruktúra iba do vnútra nie navonok. Tí ľudia by mali problém sa prekrúžkovať, preto musia byť v prvej dvadsiatke a keby zobrali nejaké známejšie mená, dajme tomu pána Šeligu, alebo Dzurindu na 150te miesto a oni by robili krúžkovaciu kampaň.  Keby malo KDH neviem 150 000 nejakých 6-7% by to vyšlo, ak máš 3% potrebuješ plus mínus 10 000 hlasov, ale keby si mal jedno 1% tak je to dajme tomu 2000 hlasov. A to už sa prekrúžkuje hocikto, a tých 20 miest by nemalo v podstate žiadnu váhu. To momentálne nastavenie tých strán je také, že nebudeme vytvárať koalície strán, pretože to zvyšuje to kvórum. Je to neprechodné, a teraz oni chcú ísť týmto systémom, že necháme si volebnú stranu našu, a budeme dávať tie divoké karty niektorým ľuďom, a tak ďalej, a to 1% by to spochybnilo z hľadiska straníckych štruktúr. To som chápal, že malo svoj význam, neprešlo to, vybavené.

Roman Michelko: Tam bola motivácia samozrejme, OĽaNO má ten model, že idú dozadu, teraz to zmenili, prvá desiatka budú noví ľudia, a druhá desiatka budú extrémni rektálni alpinisti, a potom budú ďalší z kandidátky. Tí ľudia ako Halák vedia, že 3% nemajú šancu a mnohí si mysleli, teda Romana Tabak tam už nie je, ale podobní, že by to 1% mohli dať. Ľudia ako Dzurinda, by s 3% nemali problém, a práve preto ich nechcú. To je taký filter, ten menší počet hlasov, napríklad 120 000,nejakých 3500 stačí. B malých stranách nie je až taký problém sa prekrúžkovať, vo veľkých stranách je to problém 500 000 hlasov, to je 15 000 preferenčných a to je ťažké. Ale pri malých stranách sa to dá, v SDKÚ päťka na kandidátke Hort sa nedostal do parlamentu, všetci ostatní ho preskočili. To nie je problém, je to zacementované a chceli to oľajnáci.

Pavol Nemec: Bolo to racionálne, akási politická hra, ako si dať frčku do toho planktónu. Keď si zoberieme teplákovú lajdy, alebo aj Budaja, ale tak ten by sa určite prekrúžkoval, tých no name ľudí. Samozrejme, že známe tváre majú šancu, toto je dnes pasé, uvidíme čo bude, ani Matovič nechce ten model, že návrat naspäť. Jarko Naď dal vyjadrenie, že v žiadnom prípade do OĽaNO nie, lebo to sú fundamentalisti a bigoťáci, a on ako liberál strašne chce ostať v politike, ale nikto ho nechce. Jeho výtlak je nulový. Dag Daniš mal perfektný komentár, keď povedal, že nemajú čo ponúknuť. Pre mňa je to frustrujúce v tom zmysle, že vďaka tomu možno prežije SaSka a nemusela by. Ak by projekt Modrej koalície mal 3-4%, ak by Heger s Naďom mali 3-4%, tak oni by erodovali SaSkárov a oslabili PS. Presne cieli na mestských, vysoko príjmových voličov, im keby zobrala hlasy. Bol jeden prieskum, kde mala SaSka 5,3%, kľudne by ich mohli poslať mimo parlament. Mohli by značne oslabiť progresívcov, nemali by 10-11%, ale iba 7% a samozrejme, by sa nedostali. Najväčší bonus tohto projektu, by bolo OĽaNO 1 a OĽaNO 2, a už malo v jednom prieskume OĽaNO 6?OĽaNO2, teraz by malo 7,1%, keby okolo dvoch stiahlo z OĽaNA1, tak úplne, že bomba obidve OĽaNA preč, SaSka preč, oslabené Psko, škoda, že to nevyšlo. Som frustrovaný.

Pavol Nemec: Stále sa bavíme o tom planktóne, ako keby to bolo niečo dôležité.

Roman Michelko: Ale ono by mohlo byť užitočné.

Pavol Nemec: Ale celkovo ale to politické spektrum, prečo by som ho volil. Aký majú postoj ku zdravotníctvu, aký majú postoj z hľadiska školstva, aké majú vízie a ciele z hľadiska obrany a zahraničnej politiky. Toto by ma zaujímalo, ale tam sa iba rozpráva o tom, že spojme sa, urobme si nejakú chránenú dielňu.

Roman Michelko: Pointa je tá, ak by to takto rozohrali, že egá sú všetko a racionalita je nič, mohlo by to byť, lebo najhnusnejšie vredy slovenskej politiky OĽaNO a sociopati zo SaSky by boli preč z poetického spektra, a toto by bol nehynúci cieľ. Nikdy neprestanem ďakovať Kiskovi, že sa svoju nástupkyňu dal Veronu, lebo nikto by nezlikvidoval Za ľudí viac, ako ona. Tak ako Dzurinda presadil Freša, tak ten definitívne zlikvidoval SDKÚ. Teraz je šanca, že to prekaučujú a Slovensko bude mať Hlas, Smer, Republiku, môže byť teoreticky KDH, nemusí byť, pravdepodobne PS a Sme rodina. S takýmito stranami by sa ľahšie dýchalo, ak by sa podarilo odstrániť z politiky SaSku a OĽaNO. Možno až tak optimisticky to nedopadne, ale treba dúfať, že sa pokúsia o niečo také. Dobre, to je čo sa týka tejto témy, a poďme teraz k najhorúcejšej a najproblematickejšej téme, 24-teho teda zajtra. Dnes je 23-teho, keď to nahrávame bude rok od rusko-ukrajinského konfliktu, máme teda rok za sebou, ako vnímaš ten rok?

Pavol Nemec: Tak samozrejme je to konflikt, ktorý sa nás blízko týka, pretože ten štát s nami hraničí. Máme tu rôzne reminiscencie na to so Sovietskym zväzom a vlastnú históriu, takže aj takto to nejako citlivejšie vnímame. Je to aj veľký súboj geopolitiky, a sú tam rôzne názorové prúdy. Ja som sa pozeral, aby sme poňali inak tú tému, že aké sú postavenia tých najväčších hráčov k tomu konfliktu. Pozícia Ukrajiny a Ruska sa nemení, to znamená, že Ukrajina má stále pozíciu, že naše hranice z roku 1991 sú uznané a nemáte za nimi čo robiť. Kam my pôjdeme, kam sa budeme integrovať je naša vnútorná záležitosť a Rusko zase hovorí, že nie proste sú to naše historické územia a zle sa správate k našim menšinám. V podstate je to naša zóna vplyvu geopolitická a ohrozujete nás bezpečnostne. Takýmto spôsobom tá pozícia je, udržiava sa a obidva štáty neskutočne bojujú na tých bojiskách. Je tam už okolo 300 000 ľudí zranených a zabitých na obidvoch stranách dohromady. Má to stále rastúci počet, je to brutálna vojna, aj z hľadiska materiálneho a technického vyjadrenia. Západný svet na čele s USA, individuálne teda podporujú tú Ukrajinu v tejto veci. Je tam tá synergia, že NATO nijakým spôsobom nevstupuje obranná organizácia do konfliktu. Ale individuálne štáty slobodného sveta do toho vstupujú zásobovaním a logistikou, a na druhej strane zase Rusko bojuje vlastnými prostriedkami, plus je dotované zo strany Severnej Kórey technickými prostriedkami aj muníciou.

Roman Michelko: Irán.

Pavol Nemec: Aj Severnej Kórea aj Irán to zásobuje. Irán najmä dronmi a technológiami. No a politicky k tomu konfliktu z tých veľkých hráčov, ten južný segment, tých superveľmocí Ázie, Indie a Číny majú skôr ambivalentný postoj. Je to európska téma hlavne. Nie je to celosvetová záležitosť a India sa takto k tomu stavia a čerpá aj benefity z toho konfliktu, že dováža lacnejšiu ruskú ropu. Čína má svoje vlastné hry, tiež čerpá nejaké suroviny  a má tam nejaké infraštruktúrne projekty s Ruskom, ktoré treba povedať, že zatiaľ zastavila. Vlastne čaká, aby došlo k zlacneniu ruskej ropy a plynu, aby mohla dovážať. Čiže ona má diverzifikované takto, tie zdroje surovín. Nepodporuje to vojensky, tam sa teraz hrá taká vec, že by aj mohli uvážiť, bolo to načrtnuté, a to by zásadne ovplyvnilo veci. Bolo to definované zo strany USA a EÚ ako červená čiara. Potom by boli voči Číne zrejme prijaté hlavne obchodné reštrikcie, a tak isto boli zaujímavé veci publikované. Z toho hľadiska, aké sú červené čiary z hľadiska jadrových vecí. Bola taká diskusia okolo toho, či by mohlo dôjsť k použitiu jadrových zbraní na Ukrajine. Tak jednoznačne bolo definované a nie len mediálne, ale tými kanálmi, ktoré sú udržiavané medzi Washingtonom, Moskvou a Pekingom, že použitie akejkoľvek jadrovej zbrane aj taktickej, vrátane špinavých bômb, a vrátane aj radiácie z poškodených jadrových elektrárni na území Ukrajiny, sú červená čiara, a vyvolali by asymetrickú reakciu zo strany slobodného sveta. Takže takáto vec bola komunikovaná aj s Pekingom, aj s Moskvou. Použitie jadrových zbraní voči Ukrajine je minimálne z hľadiska prognóz, ale z hľadiska konvenčných vojen, ktorá tam prebieha som pesimista. Povedal by som, že rok 2023 bude rokom bojov, ofenzív obidvoch strán, snaha nejakým spôsobom posunúť tú čiaru.

Roman Michelko: Čo sa týka jadrového zastrašovania, ak by to urobilo Rusko, tak jednak cez CIA a cez tie spravodajské a komunikačné kanály, ktoré stále sú. Tak Západ, najmä USA by zareagovali masívnym konvenčným útokom, zničili by Čiernomorskú flotilu, plus konvenčné zbrane. Druhá vec, že by Rusko definitívne stratilo podporu Číny a Indie, nemá to žiadnu logiku. Ja by som skôr povedal, že kto je víťaz, a kto je porazený. No víťazi sú jednoznačne India a Čína, pretože pre Čínu sa stalo Rusko energetickým príveskom, a za výrazne zľavnené ceny nakupuje aj plyn aj ropu. Samozrejme, že Rusko sa snaží diverzifikovať dodávateľa, Európa je zavretá, zničená investícia do Nordstream2, možno aj jednotky. India kupuje ruskú ropu s obrovským diskontom, teda obrovskou zľavou za 25 dolárov za barel, to je šialená vec. Samozrejme obrovským víťazom sú aj USA, tie sú síce angažované, čo sa týka zbraňových systémov. To, ako sa im otvorili európske trhy, ako sa zvýšila cena plynu, najmä toho bridlicového a podobne, ako sa otvárajú terminály na skvapalnený plyn v Holandsku a podobne. Sa im to veľmi vrátilo, detto na tom profituje Nórsko, zvýšilo ceny, a zvýšilo tým pádom dodávateľské možnosti pre Európy plus Katar. Najviac na tom trpí Ukrajina, potom Rusko a Európa. Európa v cenách plynu, ropy, elektriny. To sa už troška stabilizovalo, špekulanti obrovskými víťazmi. Cena na lipskej burze išla do absurdných súm, profitujú USA, Katar, Čína, India.

Pavol Nemec: A ešte rôzni pašeráci s ropu najmä v krajinách Perzského zálivu  a Blízkeho východu krajiny ako Omán, Spojené arabské emiráty, kde sa prečerpáva ropa z Ruska. Mieša sa to rôznym spôsobom a potom sa to predáva mimo embárg. Ruská flotila tých tankerov je okolo 360, čo si prenajali, 360 tankerov toto robí, chodí po celom svete. V rámci revízneho inžinierstva sa zistilo, že tie iránske drony, ktoré strieľajú z Ruska na Ukrajinu, majú z veľkej časti americké súčiastky. Nie sú ani pančované Čínou, sú to originály, Irán ako toľko embargovaná krajina, tak dokáže kradnúť masívne technológie z USA, tak je otázka pre Joa Bidena.

Roman Michelko: Je limit na cenu ropy, ktorá sa cez tanker dáva. Ale ono sa to obchádza, pokiaľ nie sú príjemcovia EÚ, Japonsko, Nový Zéland, Austrália. Tie dali embargo, tam je tuším 60 dolárov na barel, čo je hlboko pod cenovou hladinou, tak oni to vydávajú práve týmto, Saudskej Arábii, ktorá to pančuje a dáva to ďalej. Ale teraz je okolo 96,97,98 barel ropy dolárov, s 30% zľavou to majú na úrovni 65 eur. Čo sa týka budúcnosti, ja som tiež skeptický, rok nevidím šancu na riešenie, na mierovú konferenciu. Pre mňa je zaujímavý postoj Erdogana, on hrá brutálne na obe strany, on nezaviedol sankcie voči Rusku, blokuje Fínsko a Švédsko do NATO. Na druhej strane vo veľkom dodáva Ukrajincom drony, zabezpečil tie koridory pre obilie, čiže on to hrá na dve strany a pritom robí sprostredkovateľa, to je zaujímavý týpek. Je to na jednej strane, trápne, lebo to je ťažké pokrytectvo, na druhej strane mu to funguje, a jednoducho Putin s ním musí komunikovať. Ak niekedy budú mierové rokovania, tak určite nie v Čechách, ani Slovensku, ani v Európe. Ale neutrálna krajina, ktorá komunikuje s oboma a s oboma hrá na obe strany, tak je Turecko. To tiež je víťaz tohto súboja.

Pavol Nemec: Tak robí to prešibane, ale v zásade to nie je zlá politika. Každý konflikt prináša príležitosti, aj zo Slovenska tu príležitosť nejakým spôsobom je, pretože aj teraz tá Bukureštská deviatka mala stretnutie v Poľsku, treba povedať, že ten prvý rok Ukrajine pomáhali najmä tieto štáty. Pretože Mali kompatibilné komponenty. To boli tie zbraňové systémy a munícia z obdobia Varšavskej zmluvy, tie kalibre, to všetko sedelo. To boli tie gro štáty, ktoré pomáhali Ukrajine. Západná technológia tam prichádzala, ale to sú marginálne počty, a tak isto pokiaľ je tu nejaká synergia týchto krajín s Ukrajinou, tak  z tých fondov by sa malo čo najviac preplácať týmto štátom. Aby to nebolo, že len to tam darujeme a zároveň by sa mali upradovať na západné technológie, a mal by sa posilniť celý ten Bukureštský formát. To je tá otázka, ktorú ja zazlievam nášmu ministrovi, že je to málo cítiť, čo on reálne robí. On stále rozpráva o nejakom darovaní, ten formát nie je zlý, ak už niečomu pomáhame, tak musíme mať na starosti upradovanie zbrojnej technológie SR. Akú máme protivzdušnú ochranu, nemáme žiadne letectvo, všetko nám robí podpora z okolitých štátov. Akú máme technológiu z hľadiska protivzdušnej ochrany, chodia sem spojenci, nemáme žiadnu. Potom, akú máme spôsobilosť z hľadiska tankových jednotiek. Ja som robil pre jednu stanicu, že aké sú spôsobilosti obrany z hľadiska počtu obyvateľstva. Fínsko, Česko, Rakúsko, Poľsko ani nehovorím. To sú neporovnateľné štáty, zbrojná spôsobilosť SR je tiež jedno z odvetví, kde zaostávame výrazne za našim okolím, aj v školstve, zdravotníctve. To sú tie veci, ktoré musí riešiť, tá politika, to sú tie veci z hľadiska podcastov, to nie je o chránených dielňach. Mrvia sa tam, snažia sa zachrániť, na základe čoho chcú tú dôveru, čo urobili za štyri roky?

Roman Michelko: No nič, len sú to politické parazity. Okolo Kuciakiády bola jediná slušná vec, že všetci zo Slušného Slovenska sa dištancujú od Šeligu, ako oportunistického podvodníka, ktorý hľadal akúkoľvek cestu dostať sa do politiky. Dostal sa, a fatálne sklamal, týždeň.sk mu dal čestný titul anti osobnosť roka. Naozaj on má nulovú pridanú hodnotu.

Pavol Nemec: Nech sa títo ľudia pozrú Roman na výsledky posledných komunálnych volieb, kde kandidovali mnohí poslanci NR SR a nedostali sa ani do tých zastupiteľstiev. To je otázka toho, nebuď zberač funkcií, keď si v NR SR nestíhaš tamtú prácu. Prečo by si mal ešte robiť poslanca v mestskom zastupiteľstve, alebo primátora, či župana, či poslanca na kraji. Nebuď zberačom funkcií, nebuď nenažraný a nie sme s tebou spokojný ani v tom parlamente, a to sa ukáže  v týchto ďalších  parlamentných voľbách. Tam budú veľké zmeny.

Roman Michelko: Určite tam veľa z toho planktónu končí. Ešte posledná vec, že kto je víťazom tej rusko-ukrajinskej vojny, tak je to Green deal. Začala teraz snaha odstrihnúť sa od fosílnych palív, lebo sú nebezpečné, nebezpečný dodávateľ, a tak ďalej, a teraz sa prijala legislatíva, že do roku 2035 končí predaj spaľovacích motorov. To je absurdné.

Pavol Nemec: K témam PS si urobme osobitný podcast.

Roman Michelko: Grenn deal dostáva nový impulz, drevná štiepka, skrátka tým, že plyn bol veľmi drahý. Začínajú alternatívne palivá, alternatívne zdroje, nikomu sa nechce, ak iba dočasne na tie fosílne veci typu uhlia a podobne. Je pravda, že v Ostrave sa predĺžil ten útlm na rok, alebo dva roky. Ale toto je ďalší nezamýšľaný výsledok. Prešli sme zásadne veci, aj sme sa dopĺňali, tento týždeň už bol jeden podcast. Veľmi pekne ti ďakujem za účasť v podcaste, a že si osvetlil niektoré témy, a samozrejme o dva-tri týždne znova.

Pavol Nemec: Pozdravujem našich poslucháčov, dopočutia.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás