Podcast Veci Verejných s Romanom Michelkom a Ľubom Huďom o Čínskom mierovom pláne na zastavenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

1. Rešpektovať suverenitu všetkých štátov (v anglických prekladoch čínskych politických textov sa používa pojem country /krajina/, ale budeme pracovať s pojmom štát, ktorý viac sedí kontextu a duchu dokumentu – pozn. autora). Dôsledne dodržiavať všeobecne prijaté medzinárodné právo, vrátane Charty OSN. Garantovať suverenitu, nezávislosť a teritoriálnu celistvosť každého štátu a rovnosť všetkých štátov bez ohľadu na ich veľkosť, silu a úroveň ekonomiky. Presadzovať základné normy medzinárodných vzťahov všetkými ich účastníkmi na ochranu medzinárodnej spravodlivosti. Medzinárodné právo uplatňovať univerzálne a bez dvojitých štandardov.
2. Opustiť mentalitu studenej vojny. Bezpečnosť jedného štátu sa nemôže dosiahnuť na úkor bezpečnosti druhého štátu a regionálna bezpečnosť sa nedá zaistiť posilňovaním alebo čo je ešte horšie rozširovaním vojenských blokov. Braťdo úvahy opodstatnené záujmy a legitímne obavy bezpečnosti všetkých štátov a riešiť ich primeraným spôsobom. Zložité problémy sa nedajú riešiť jednoducho. Pridržiavať sa  koncepcie všeobecnej, komplexnej a stabilnej bezpečnosti a s výhľadom dlhodobého mieru na planéte napomáhať vytvoreniu vyváženej, efektívnej a stabilnej architektúry európskej bezpečnosti. Neprípustnosť zaisťovania vlastnej bezpečnosti na úkor iných štátov. Nepristupovať k blokovej konfrontácii. Miera stabilitu na eurázijskom kontinente  udržiavať spoločným úsilím.
3. Zastaviť vojenský konflikt. Vo vojnách niet víťazov. V záujme predchádzania ďalšej eskalácie a vymknutia sa situácie na Ukrajine spod kontroly zachovávať všetkými stranami racionalitu a zdržanlivosť a neprilievať olej do ohňa ani nevyostrovať konfrontáciu. Podporovať ústretové kroky Moskvy a Kyjeva v záujme čo najrýchlejšieho obnovenia priameho dialógu, postupného znižovania napätia a úplného ukončenia vojenských akcií.
4. Začať mierové rozhovory. Dialóg a mierové rozhovory sú jediným východiskom z ukrajinskej krízy. Každé úsilie zamerané na mierové riešenie krízy si zasluhuje ocenenie a podporu. V medzinárodnom spoločenstve presadzovať zmierenie, vytvárať cestu k politickému riešeniu a obnoveniu mierových rozhovorov a navrhovať platformy pre ne. Čína je pripravená pri tom zohrávať konštruktívnu úlohu.
5. Riešiť humanitárnu krízu. Privítať a podporiť akýkoľvek krok, ktorý prispeje k zlepšeniu napätej humanitárnej situácie. Pri humanitárnych akciách dodržiavať princíp neutrality a nezaujatosti bez politizácie problémov. Bezpečnosť  obyvateľstva zaisťovať účinnými opatreniami, vytvárať humanitárne koridory pre evakuáciu ľudí z konfliktných zón. Zvyšovať humanitárnu pomoc postihnutým regiónom, zlepšovať situáciu priamo na mieste. V záujme odvrátenia zhoršovania stavu zabezpečovať rýchly a bezpečný prístup k pomoci bez prekážok. Podporovať koordinujúcu úlohu OSN pri uskutočňovaní humanitárnych akcií v zóne konfliktu.
6. Ochraňovať obyvateľstvo  a vojnových zajatcov. Prísne dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a zdržať sa úderov na obyvateľstvo a občianske objekty účastníkmi konfliktu. Ochraňovať ženy, deti a ďalších, ktorí trpia v konflikte a rešpektovať elementárne práva zajatcov. Čína podporuje výmenu zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou a vyzýva všetky strany vytvárať pre to čo najlepšie podmienky.
7. Zaistiť bezpečnosť jadrových elektrární. Nepripustiť ozbrojené útoky na jadrové elektrárne a iné jadrové zariadenia s mierovým využitím. Dodržiavať medzinárodné právo a Dohovor o jadrovej bezpečnosti. Nepripustiť technologickú jadrovú katastrofu. Podporiť konštruktívnu úlohu MAAE v oblasti jadrovej bezpečnosti a pri fyzickej ochrane jadrových zariadení s mierovým využitím.
8. Znížiť strategické riziko. Nepripustiť použitie jadrových zbraní, jadrová vojna sa nesmie rozpútať. Vystupovať proti pokusom použitia jadrových zbraní a hrozieb jeho použitia. Nepripustiť rozširovanie jadrových zbraní a vznik jadrovej krízy. Nepripustiť ani použitie biologických a chemických zbraní, nech by k nemu došlo na ktorejkoľvek strane za akýchkoľvek podmienok.
9. Zabezpečiť vývoz obilia. Vyvážene, úplne a efektívne realizovať „Čiernomorskú iniciatívu“ o vývoze ukrajinského obilia podpísanú Ruskom, Tureckom a Ukrajinou podporenú OSN pri jej kľúčovej úlohe. Čínska Iniciatíva o medzinárodnej spolupráci v oblasti potravinovej bezpečnosti môže slúžiť ako realizovateľný variant pri riešení globálnej potravinovej krízy.
10. Ukončiť jednostranné sankcie. Jednostranné sankcie a ich tlak nie sú len kontraproduktívne, ale vytvárajú aj nové problémy. Nepripustiť prijímanie akýchkoľvek jednostranných ohraničení bez ich sankcionovania Radou bezpečnosti OSN. Skončiť s jednostrannými sankciami strán s extrateritoriálnym postupom voči jurisdikcii iných štátov. Pôsobiť na znižovania napätia v kríze a vytvárať predpoklady pre rozvoj ekonomiky a zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva.
11. Zabezpečiť stabilitu výrobných dodávateľských reťazcov. Praktickými krokmi chrániť fungujúci svetový ekonomický systém. Vystupovať proti pokusom politizovať svetovú ekonomiku a využiť ju ako nástroj či zbraň. S cieľom nedopustiť škodu obnovovaniu globálnej ekonomiky spoločnými silami neutralizovať negatívne dôsledky krízy, najmä pri medzinárodnej spolupráci v oblasti energetiky, financií, obchodu s obilím a logistiky.
12. Podporovať obnovu po konflikte. V medzinárodnom spoločenstve prijať opatrenia pre podporu mierovej obnovy v zóne konfliktu. Čína je pripravená pôsobiť konštruktívne a poskytovať pri tom pomoc.

PREPIS PODCASTU:

Roman Michelko: Vážení priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri pravidelnom podcaste Veci Verejných. Dnes bude téma, zahraničná politika so zahranično-politickým komentátorom a expertom, Ľubo Huďom. Vitaj.

Ľubo Huďo:  Ďakujem za pozvanie. Dobrý deň.

Roman Michelko: Troška mám de ja vu, všetci odsudzovali Chartu 77 a nikto ju nečítal. Teraz sa mi zdá, že niečo podobné je  v prípade toho čínskeho mierového plánu o 12-tich bodoch. Všetci hovorili, že je nerealistický, k ničomu nevedie, nedopátral som sa takmer k zneniu tých bodov. Ty si potom našiel niečo v angličtine, tak skúsme sa porozprávať o tom, či a do akej miery môže ten čínsky mierový plán viesť k zastaveniu bojov, prímeriu, alebo nedaj boh k trvalému riešeniu. Ako vôbec vnímaš ingerenciu Číny do tohto konfliktu?

Ľubo Huďo: Ja by som nadviazal na to, čo si na začiatku povedal. Prečo ten plán nie je nikde uverejnený, ala Charta 77, prečo tam nie je tých dvanásť bodov? A poďme diskutovať ku každému bodu, dobre súkromné médiá to nemusia spĺňať, ale dajme tomu verejnoprávne. Nie, musí si to človek nájsť, ako si už naznačil, čo Čína a priori v našom priestore, ktorý je súčasťou NATO, a Čína ak príde s čímkoľvek, všetko čo sa týka Číny a Ruska je negatívne. Je to otázka postoja. Všetko čo prichádza z USA, alebo z Bruselu v rámci EÚ je pozitívne. Môže tento čínsky návrh vyriešiť túto situáciu? Ak sa na to pozrieme geopoliticky, máme tu USA, máme tu Rusko a Čínu, no kto už je väčší hráč na svetovej scéne. Takže tu panuje skepsa v našom priestore, preto mainstream neuverejnil tých 12 bodov. Ja sa dostanem k tomu, ako to krátko zhrnuli tromi bodmi, tie najväčšie hlásne trúby, samozrejme Denník N , SME a podobne. A nevenujú tomu pozornosť, lebo je to čínsky návrh, a my sa dozvieme, pokiaľ nemáme preštudovaných tých dvanásť bodov od Mateja Šimančika, ktorý je expertom na Čínu, teda v rámci mainstreamu tá hlásna trúba, že to nie je ani mierový, ani plán, a že má tri zásadne chyby a to sú globálne mocenské tradície Číny. Tvrdí, že je to podpora Kremľa, a je to dar pre propagandistov, pro čínskych, a pro ruských. Akože nie je ani mierový, ani plán, Čína s niečím prišla, či je dôveryhodný partner alebo nie, závisí od prístupu. Tu sa hovorí o globálnych mocenských ambíciách. USA nemajú globálne mocenské ambície? Majú a dlhodobo. Aký by bol návrh americký, žiaden neprišiel. Že je to podpora Kremľa, ak by prišiel iný návrh, bol by podporou Kyjeva, alebo Zelenského. Napokon, že je to dar pre propagandistov, spomínajú sa pro ruskí a pro čínski, ale tu sú aj pro ukrajinskí a pro americkí. Ak sa povznesieme nad tieto tábory, poďme my konkrétne k tomu, čo Čína ponúka v rámci tohto návrhu.

Roman Michelko: Jasne, to je práve iniciatíva do tohto podcastu, aby sme suplovali, čo má robiť mainstream, alebo dokonca verejnoprávne médiá. Možno ešte predtým taký prológ, doteraz sa zdalo, že najväčším mediátorom, kde sa aj konali tie prvé mierové rozhovory, bolo Turecko. Erdogan sa ukázal ako veľmi prefíkaný politik, na jednej strane je mediátorom akože neutrálnym, na druhej strane dodáva drony Ukrajine, to treba jasne povedať. Hrá to brutálne na obe strany, aj si tých 10 minút slávy užil, keď nechal Putina čakať. Vraj to isté mu niekedy urobil Putin, frčky do nosa, zároveň je garantom tej dohody o transporte obilia cez Čierne more. V zásade v týchto veciach majú šancu ako keby, neutrálne krajiny. Paralela izraelsko-palestínsky konflikt sa začal v Osle riešiť, to bol štát nezúčastnený a robil sprostredkovateľa. Začiatok bol celkom nádejný, vtedy v Turecku ukrajinská strana povedala, že je ochotná riešiť neutralitu, nechať mocenský status Krymu, bez bojového riešenia. Po desiatich rokoch sa to malo rozseknúť, čo sa dalo podľa mňa čítať, že sa po 10-tich rokoch urobí medzinárodne uznané referendum, aby bolo uznať, že by Krym išiel mimo zväzku Ukrajiny. Vtedy to Boris Johnson stopol, keď povedal, že ak budú ďalej rokovať, akákoľvek podpora Ukrajiny končí. Ako ty vnímaš tieto turecké pokusy o sprostredkovanie a prečo iniciatívu nakoniec prebrala Čína? Myslíš si, že Turecko bude mať ešte nejaký vplyv na tieto veci, myslím, že v marci končí tá dohoda o tom obilí. Tam je otázka, či sa predĺži. Ukazuje sa, že Erdogan mal veľmi, asi najväčší vplyv na tieto veci.

Ľubo Huďo: Keď som hovoril o troch veľkých hráčoch, čiže USA, Rusko, Čína, tu sú Erdoganové ambície, Turecko je dôležité vzhľadom na jeho strategickú polohu, a Erdogan, ako si povedal, hrá na všetky strany. Jeho pozícia je byť vnímaný ako osmanský sultán, byť vnímaný ako mocnosť. Zatiaľ je v rámci NATO Turecko tolerované, pretože ho USA potrebujú, potrebujú ho aj Rusi, to sa ukázalo v prípade Sýrie. Preto Turecko hrá na všetky strany.

Roman Michelko: Aj Fínsko  a Švédsko ho potrebuje.

Ľubo Huďo: Áno samozrejme vstup do NATO. Tam je tá islamská a kurdská karta. Turecko to rozohráva a snaží sa tu svoju pozíciu upevňovať, a hrať úlohu mocnosti. Je to reálne a musí s ním každý rátať v tom priestore. Ale pokiaľ ide o Ukrajinu je určujúce, aby si sadli za jeden stôl USA a Rusko. Jasne je tam Ukrajina, je tam Zelenský. Je to vec názoru, kto má aký k tomu prístup. Je jedno, či si Zelenský sadne, alebo on je tá marioneta, kde tými nitkami ťahajú z Pentagónu  z Deep statu a USA. Ak Američania povedia a teraz to bude, tak to takto bude. Takže musí tu byť snaha práve USA, práve Ruska a samozrejme, že je tu rozhodujúca Čína. Čína je v spojenectve s Ruskom, pretože nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ. To je jej pozícia, USA tak isto uvažujú, položiť Rusko na kolená, rozvrátiť ho, rozdeliť, obmedziť jeho zdroje. Ale na druhej strane aj Rusko a Čína ako spojenectvo je silná protiváha USA. Tam sa hrajú tieto veľké šachy, môže sa Turecko hrať na nejakú osmanskú veľmoc, ale rozhodujúce je Peking-Moskva-Washington.  Žiaľ Kyjev je proxy vojna, to je zneužívané územie, zneužívaný priestor, na zástupnú vojnu.

Roman Michelko: Ešte krátko dám, z tých kvázi hráčov, ktorí sa chcú, nechcú zapojiť. Izrael bol najskôr extrémne zdržanlivý, teraz majú protiraketové systémy dodať. Oni majú skúsenosti s tými iránskymi drónmi. Mali im dať know how ako stopnúť tie iránske samovražedné dróny. Oni hrali ešte za Bennetta takú divnú rolu, akú budú hrať za Netanjahua?

Ľubo Huďo: Netanjahu je radikál, každý má tu svoju pozíciu. V Turecku snívajú o význame Osmanskej ríše, Izrael chce zohrávať veľkú úlohu, navyše je za ním veľký brat USA. Pokiaľ ide o ten prístup, oni to v Izraeli dali aj najavo, oni potrebovali dobré vzťahy s Ruskom, pretože Sýria a Irán. Tam má Rusko silné postavenie, vplyv na Libanon. Na druhej strane oslabené Rusko nestíha sa angažovať v Sýrii a Iráne, čo zase Izraelu nahráva, v rámci veľkého Izraela. Takže Izrael taktizuje. Nerobme si ilúzie o princípoch, každý taktizuje na mocenských princípoch, či je to Turecko, alebo Izrael. Práve preto aj Izrael lavíruje, čo je výhodné pre Rusko, čo pre Ukrajinu a čo je výhodné pre Izrael. V tom priestore je dôležitá úloha Ruska, či bude silné alebo slabé. Ako hovorím Irán, Sýria.

Ľubo Huďo: Poďme k tým dvanástim bodom. Každý jeden prečítam, jeden krátky koment k tomu, a ty to dokumentuješ. Takže prvý bod: Rešpektovať suverenitu všetkých štátov. Mám tu takú poznámku, že v čínskych prekladoch krajina, nie je štát. Dôsledne dodržiavať medzinárodné právo, Charta OSN, chrániť teritorialitu a suverenitu každého štátu a rovnosť všetkých štátov bez ohľadu na ich veľkosť, silu a úroveň ekonomiky. Presadzovať medzinárodné normy medzinárodných vzťahov všetkými účastníkmi na ochranu medzinárodnej spravodlivosti, medzinárodne právo uplatňovať univerzálne a bez dvojitých štandardov. Toto je ináč dosť proti Rusku. Rešpektovať suverenitu štátov, by som ako proruský bod nevnímal.  Ako to vnímaš ty?

Ľubo Huďo: Suverenita všetkých krajín, rešpektovanie, takto by to malo byť. Na jednej strane je to zdanlivo proti Rusku, územie Ukrajiny, špeciálna vojenská informácia, môžeme sa dohadovať na termínoch. Okupácia, invázia, špeciálna vojenská operácia a rešpektovanie suverenity. Ale tu je jeden obrovský precedens, pokiaľ niekto poučuje alebo moralizuje, nemyslím práve Čínu. Tu je suverenita narušená dávno, otázka Kosova, otázka Srbska.  My dnes počúvame, o aké európske hodnoty sa bojuje, o aké medzinárodné princípy, nemusí sa ospravedlňovať Rusko, ale v rámci tejto situácie, tá suverenita je v Európe dávno narušená, a evidentný prípad Kosova, hovorí o pokrytectve, že Čína ponúka tento bod, no áno, teraz je ťažko vrátiť tú situáciu. Kosovo je uznávané ako samostatný štát, k čomu došlo.

Roman Michelko: No päť štátov EÚ ho neuznalo.

Ľubo Huďo: Veď práve, vrátane Slovenska. Ak by princíp platil, nech platí, ale už čas nevrátime. Ale moralizovať USA, NATO a Západ, nemôžu. Tento bod odmietnuť dvojité normy,  Zelenskyj požaduje súdiť ruských predstaviteľov za to, čo sa deje na Ukrajine. Západ požaduje súdiť pred medzinárodným tribunálom, ale potom požadujme súdiť aj USA. Ak medzinárodné právo bez dvojitých noriem, tak potom každý ten agresívny útok, tá okupácia, respektíve z pozadia okupovanie. Ak hovoríme o zničených civilných štruktúrach, o ženách, o deťoch, to USA majú tak isto na zodpovednosti. Súdil ich niekto? Niekde v Malajzii vyhlásili, že Blair a Bush sú vojnoví zločinci, ale nič ďalej. Takže tento bod má opodstatnenie, ale Rusi majú takú zvláštnu požiadavku, nová územná realita. Je jasné o čo ide: Krym, Doneck, Luhansk, Záporožská a Chersónska oblasť. To, kde je rusky hovoriace obyvateľstvo, a kde je tento problém. Môže to znieť paradoxne. Nová územná realita, ja sa k tomu znova vrátim, nová územná realita je na území Srbska, jeho autonómnej oblasti, pokiaľ ide o vyhlásenie štátu Kosovo. Buď budeme vychádzať z minulosti, a bude určité riešenie, alebo budeme pranierovať len niekoho, a zabudneme, čo bolo predtým.

Roman Michelko: Ja sa smejem, keď sa Kosovo vyhlásilo, tak Riceová povedala, že to nebude precedens. Ja sa veľmi smejem a Boh riekol bude svetlo, a bolo svetlo. Condoleezza Riceová nie je Boh, aby menila pravidlá. Dvojité štandardy, to je pre mňa zásadná vec. Dôležité je, či trafená hus zagága, a či to takto budú vnímať, že toto je to posolstvo. Dobre, bod číslo dva: Opustiť mentalitu studenej vojny. Bezpečnosť jedného štátu sa nemôže dosiahnuť na úkor druhého štátu, a regionálna bezpečnosť sa nedá zaistiť rozširovaním vojenských blokov. Brať do úvahy opodstatnené  záujmy a legitímne obavy bezpečnosti všetkých štátov, a riešiť ich primeraným spôsobom. Zložité problémy sa nedajú riešiť jednoducho. Držať sa koncepcie všeobecnej, komplexnej a stabilnej bezpečnosti s výhľadom dlhodobého mieru na planéte. Napomáhať vytvoreniu vyváženej, efektívnej a stabilnej architektúry európskej bezpečnosti. Neprípustnosť zaisťovania vlastnej bezpečnosti na úkor iných štátov. Nepristupovať k blokovej konfrontácií, mier a stabilitu v euroázijskom kontinente udržiavať spoločným úsilím. Toto je fajn, mentalita studenej vojny, chápem ten model, že rozširovanie NATO nebolo celkom košer, že boli aj nejaké dohody, že bol prísľub, že ak sa zjednotí Nemecko, nepôjde NATO ďalej na východ. Toto je už ale Jeľcinova éra, padlo to, Jeľcin bol slabý prezident. Návrat pred rok 1999 je nerealistický, čo sa týka Ukrajina mimo bloku, tak tá väčšia šanca bola to dosiahnuť tesne pred vojnou, kedy mal Macron tú známu sentenciu o findlandizácií Ukrajiny, keď letel z Moskvy, z rokovania s Putinom. Vtedy to urobilo obrovskú vlnu, že čo si to on dovoľuje. Ako keby odsudzuje Ukrajinu mimo NATO. Findlandizácia, to je dohoda po druhej svetovej vojne, keď Fínsko nebolo v žiadnych blokoch, ani vojenských, ani ekonomických, ale malo nejakú suverenitu, a taký status chcel dať v podstate Ukrajine. Ako ty vnímaš toto, na jednej strane reverzný krok je nemožný, buďme realisti, že by štáty, ktoré sú v NATO a obzvlášť Pobaltie, to je úplne mimo. Druhá vec je, či je možný model findlandizácie postsovietského priestoru, okrem Ukrajiny, by Gruzínsko išlo do NATO, ale tam má tiež problémy. Ako ty vnímaš ten model odchodu od blokov?

Ľubo Huďo: Dovoľujem si ti v tomto oponovať, ak hovoríš, že nemôžeme sa retrospektívne vrátiť do minulosti, to nie, ale stále si myslím, že dajú sa zmeniť veci. Závisí to od prístupu veľmoci, môže si Pobaltie namýšľať čo chce, rozhodujú USA, rozhoduje NATO, do akej miery, a čo sa bude diať v tomto priestore. Ja osobne považujem tento druhý bod v rámci čínskeho mierového návrhu za najdôležitejší, to opustenie mentality studenej vojny. Pretože tento konflikt je dôsledok politiky od 90-tych rokov, tu si niekto povedal napriek zavadzajúcim verejným vyhláseniam, my sme víťazi studenej vojny. Myslím Pentagón, Deep state v USA, a postupne budeme ten svoj priestor rozširovať, až tých Rusov dorazíme. Tu nejde o to, že aký je v Rusku systém, aká je tam prax. Čo mnohí kritici vravia. pozrite sa na Rusko, aké pomery tam panujú. Začal sa princíp kto z koho, a Rusko tak isto nemieni ustúpiť, takže tá mentalita studenej vojny tu pretrváva. To rozširovanie vojenských blokov, to je zásadná vec. Napríklad taký princíp, čo si uvedomujú aj v USA, Tucker Carlson je komentátor Fox News. Ten sa zaoberal myšlienkou, otázka NATO, pýtal sa aj Trumpa a dospeli k názoru, stačilo by USA a Rusko, a nie je s NATOM problém, tam to všetko začína. Ten druhý bod, ktorý hovorí o vyváženej a udržateľnej bezpečnostnej európskej architektúre . To je premrhaná možnosť, ktorá mala byť v 90-tych rokoch. Padla Varšavská zmluva, nepadlo NATO, a tam sa mala vytvárať bezpečnostná architektúra. Hovoríš, že už nie je možný návrat späť do minulosti? Jasné , že nie, ale keby tu boli tie mierové iniciatívy, tu nejde o to, že Čína, alebo kto, a bola tu snaha postavme novú európsku bezpečnostnú architektúru. V tieni tohto konfliktu je to veľmi náročné. Ale predsa tá myšlienka, zabrániť blokovej konfrontácií, spolupracovať v rámci stability euroázijského priestoru, veď  to je práve ten prínos. Ako sme si nepredstavovali, že padne RVHP, že padne Varšavská zmluva, títo súčasní si predstavujú, že nemôže sa zmeniť NATO, EÚ. Môže byť nová štruktúra európskej spolupráce, a tak isto môže byť nová bezpečnostná architektúra. Ja si dovolím idealisticky povedať, bez NATO, ale to by musela byť ústretovosť a ochota mocností. Čiže tento bod ja považujem za zásadný, minulosť a perspektíva, že čo nové. No, novú európsku bezpečnostnú architektúru, v rámci stability na euroázijskom kontinente.

Roman Michelko: Toto by som dal, že urobilo sa veľa chýb v minulosti. Mne sa zdá, že pred konfliktom, bola oveľa väčšia šanca toto uhrať ako dnes. Fínsko malo 23% ochotu pred konfliktom ísť do NATO, dneska je tam 86%.

Ľubo Huďo: Pardon, že ti do toho skočím, či to nie je zámer aj. Vyrobíme konflikt, stále sa narába s tou myšlienkou, to nie je vyprovokovaný konflikt. Podľa môjho názoru je vyprovokovaný, vtiahli do toho Rusko, tu je ten politický kapitál. Hovoríš o Škandinávií, jasné, Fínsko a Švédsko chcú teraz nabehnúť do NATO, a zároveň sa podarilo úplne rozbiť V4. Tie nezhody, ktoré sú, prístup Maďarska ku konfliktu, prístup Poľska ku konfliktu. Ono to plní tie ciele, že celú tú štruktúru v rámci európskej stability, narušíme týmto konfliktom. Škandináviu doženieme k strachu, aby pristúpila k nám, a oslabíme pozíciu V4-ky. Opäť je tu diktát jednej ríše, jednej mocnosti.

Roman Michelko: Ja by som troška na jeden optický klam, na jednej strane sa hovorí, že Orbánove Maďarsko robí problémy, treba povedať, že verbálne áno, ale všetkých desať kôl sankcií podporili, oni si vyboxovalo výnimky v rámci ropy, to znamená potrubná ropa má trvalú výnimku, ale s obmedzeniami, že nie je možné exportovať ju. Keď príde na lámanie chleba, napriek verbálnym vyjadreniam nakoniec sklapne opätky. Áno trošku dlhšie to trvá o jeden summit lídrov EÚ, ale vždy to nejako prejde. Jedna vec je rétorika, druhá vec sú fakty, všetkých desať kôl podporilo aj Maďarsko, nikdy ich nevetovalo. Nie je všetko také, ako sa zdá. Tretí bod: Zastaviť konflikt, vo vojnách niet víťazov. V záujme zabránenia sa vymknutia na Ukrajine z pod kontroly, zachovať všetkými stranami racionalitu a zdržanlivosť, a neprilievať olej do ohňa, a nevyostrovať konflikt. Podporovať ústretové kroky Moskvy a Kyjeva v záujme obnovenia priameho dialógu, postupného znižovania napätia  a úplného ukončenia vojenských informácií.  Toto sa mi zdá na základe nastavenia elít v Kyjeve a Moskve, že na toto ešte nedozrel čas. Nejako sa prijalo, že opotrebovaná vojna je síce nemilá, ale predstava, že by jedna alebo druhá strana kapitulovala… Čosi hovoril Lavrov, nová územná realita je dnes politicky pre Kyjev neprijateľná. Treba si jasne povedať, že zdržanlivosť Západu s vyzbrojovaním Ukrajiny už padla. Teraz sa riešia tanky Leopardy, nové zbraňové systémy, munícia pre Himmarsy s doletom až 120 kilometrov, čo predtým bolo 40 kilometrov, nové a nové finančné tranže. Ako keby nikto nevyvolával žiadnu činnosť, aby si sadli za rokovací stôl. Rusko má obrovské množstvo nesofistikovanej munície. Síce sa hovorí, že tam 60-ročné tanky púšťa alebo čo, malo jedno kolo mobilizácie. Toto sa mi zdá nateraz nerealistické, žiadna z garnitúr nie je mentálne pripravená na to, sadnúť si rokovaniam, ktoré môžu skončiť len veľmi ťažkým kompromisom. Čo s tým?

Ľubo Huďo: Opäť, konštatujeme daný stav. Hovoríme o čínskom mierovom pláne, ktorý bol odsúdený našim mainstreamom , že nie je ani mierovým, ani plánom. Ale pozrime sa, čo navrhuje. Konštatuje, čo je fakt. Rozumne uvažujúci ľudia pochopia, v tom treťom bode, my ich rozoberieme všetky. Ja hovorím, že pre mňa je najdôležitejší bod druhý, desiaty, tento tretí a za ním štvrtý. Prečo práve tento tretí, konflikt a vojna nikomu neprospievajú, konštatuje Čína. Veď je to tak, komu to prospieva, je zničená Ukrajina, dlho sa bude spamätávať. Rusi sa vyčerpávajú, samozrejme, kde sa dvaja bijú, smeje sa tretí. Naozaj tá vojna neprospieva ani jednému, ani druhému. Všetky strany by mali podporovať Rusko a Ukrajinu, aby obnovili priamy dialóg, vidíme tú snahu? Prvá reakcia Bidena bola, že tento čínsky plán, ak mu tlieska Putin, tak je zlý. Keby prišiel niekto iný, ktorému by tlieskal Biden, zase ruská strana by povedala, že toto je zlý plán. Čo to je za prístup, údajne, najmocnejšieho muža planéty, amerického prezidenta, vieme svoje, to je tak isto panáčik Deep statu. Tu nejde o to, kto komu tlieska. Je tu tlak na mierové rokovania? Aj zo strany Ruska, aj zo strany USA, veď to je zástupná vojna medzi nimi. Ukrajina zohráva tú úlohu, nešťastného územia, či národa. Tu chýba práve snaha, obnovme ten dialóg, áno sú to hrôzy, ktoré sa páchajú, tak to bolo aj v bývalej Juhoslávii. To zabíjanie, a tá vzájomná nenávisť, je to Balkán, Srbi dodnes nedokážu nájsť s Chorvátmi spoločnú reč, tak isto je to Izrael. Tá nenávisť, všetky tie obete sťažujú situáciu, ale tu musí byť tlak mocností, ako jednu, aj druhú stranu viesť k dialógu. Tu to absentuje, kto sa tu snaží o dialóg, zdá sa že okrem Číny a taktizovanie Osmanskej ríše, ako keby nikto.

Roman Michelko:  Mal si tam jednu otázku, že komu to vyhovuje. Ja ti poviem komu to vyhovuje. Presne si povedal, že to je proxy, teda zástupná vojna, čiže inak povedané. USA za relatívne malú podporu Ukrajiny, lebo tie miliardy, to je v rámci rozpočtu USA nič. Zásadný spôsobom oslabujú konvenčné zbrane Ruska, to istým spôsobom značne krváca. Samozrejme, môže si to dovoliť, ale rozhodne mu to nepomôže. Ďalším víťazom je Nórsko, ktoré extrémne profituje zo zvýšenia ceny plynu. Samozrejme Katar, a tieto možnosti, ďalší bonus je Saudská Arábia, ktorá je tak cynická, že berie ruskú ropu a predáva ju s obrovským ziskom pre seba. Ďalším víťazom je India a Čína, ktorí s obrovským diskontom nakupujú ruskú ropu. Samozrejme aj USA, ktoré okrem toho, že oslabujú svojho súpera, tak isto profitujú z bridlicového plynu, ropy a terminály v Portugalsku. Všetci producenti ropy a plynu na tom obrovsky profitujú, a nemajú záujem na tom, aby sa to skončilo. Kto na to doplatí? Ukrajina a Rusko, potom Európa, ktorej sa zvýšili energetické vstupy. Troška to znížili, čo sa dialo na lipskej burze bolo šialenstvo. Ale sú mocnosti, ktoré na tom vysoko profitujú.

Ľubo Huďo: Ty si to naznačil. My sa tu rozprávame o pozadí tej vojny, väčšina obyvateľstva vníma to, čo je v médiách. To sú tie boje, tie obete, bombardovanie štruktúr civilných. Samozrejme, že to vyvoláva emócie, ale my sa rozprávame o tom, že kto z toho ťaží. Ale to isté by si mali uvedomiť, európski, ukrajinskí a ruskí  predstavitelia. Je to možno naivná predstava, že takto by mali konštruktívne uvažovať, že my na to všetci doplácame. Predstavitelia EÚ by mali mať záujem na to miery viac ako Čína a tak isto Rusi a Ukrajinci, keby si uvedomili, veď my dvaja tu krvácame. Európa na to dopláca, títo proamerickí kolaboranti tvrdia, že my nebudeme závislí na ruskom plyne a rope. Ale budeme závislí na Katare, USA, Saudskej Arábii a Nórsku, ktoré tiež hrá kšefty.

Roman Michelko: Ja len chcem povedať ten rozdiel. Ekonomická politika Nemecka bola založená na čo najnižších cenách energonosičov, Nordstream 1 a 2 sa robili, Schröderovi je dnes dávaná psia hlava, a takto tu fungovalo. Samozrejme, bol tam pri Katari výskok cenový, ktorý potom nejako zregulovali. Dnes sa ukazuje, že ten katarský plyn môže byť o 20-30% drahší ako bol ruský, čo nie je megabonus, ale dá sa s tým žiť. Druhá vec je, že sa stavajú terminály na LNG. Ten výpadok z Ruska sa dá nahradiť, napríklad tak, že z Perzského zálivu brala India, teraz bude brať z Ruska s obrovskou zľavou 30-35 dolárov na barel. Oni na tom budú ryžovať, to čo šlo do Indie, pôjde do Európy. Dá sa žiť, aj bez ruského plynu. Ten krátky výskok cien, ktorý zafinancovalo Rusko, už nebude tak dlho platiť, ale naopak dostáva sa do deficitu. Takže dlhodobý konflikt je v neprospech aj Ruska. Poďme k ďalšiemu bodu: Dialóg a mierové rozhovory sú jediným východiskom z ukrajinskej krízy. Každé úsilie zamerané na mierové riešenie si zaslúži ocenenie a podporu. V medzinárodnom spoločenstve presadzovať zmierenie, vytvára riešenie k obnoveniu mierových rozhovorov, a navrhovať platformu pre ne. Čína je pripravená zohrávať konštruktívnu úlohu. Všetko fajn, ale jedno od druhého závisí. Musí nastať čas, kedy dozrejú elity týchto dvoch štátov. Ďalší boj k ničomu nevedie, ak si hovoríme o zmrazených konfliktoch, Cyprus od roku 1973, Izrael od roku 1967. Toto môže byť strašne dlhé, Podnestersko 33 rokov. Kedy nastane bod zlomu, a kde budú tie hranice? Kde bude tá únava obyvateľstva, politicky prijať pôdu za mier, to bolo aj heslo Izraela a vieme, kde to skončilo. Obávam sa, že toto je dnes ešte veľmi predčasný bod.

Ľubo Huďo:  Do vyčerpania, bavíme sa o štvrtom bode, to som naznačil, že je tiež dôležitý. Tá podpora mierových rozhovorov zo strany mocností a zainteresovaných chýba, ale čo si vlastne aj naznačil, kedy ten čas môže nastať. Dokonca Petra Procházková, známa to komentátorka, vždy proti rusky naladená od čečenskej vojny až po dnešok. Sama pripúšťa vo svojich komentároch a to je tábor, ktorý Rusko nemá rád, a má voči nemu, by som povedal ,až osobne a emocionálne vyhranené nálady. Hovorí o tom, že sa vyčerpá jedna aj druhá strana, musí prísť prímerie, a po ňom rokovania. Tá pozičná vojna, ktorá je, aby nenabrala iné obrátky, tu sa uvažuje samozrejme, aj Rand Corporation think thnak financovaný americkou vládou v najnovšej štúdii z januára, sa tak isto obáva jadrovej vojny.  To vyčerpanie by hádam nemalo viesť k jadrovej vojne. Budú tak vyčerpaní, že budú donútení k mierovým rokovaniam? To je tá otázka. Samotná tá Petra Procházková tvrdí, že to môžu byť mesiace, môžu to byť roky. Obáva sa, že roky, lebo môže byť vyčerpávajúce pre všetkých, môžu to byť mesiace, dni asi nie, vidíme, čo sa robí okolo Bachmutu.

Roman Michelko: A to je jedno mesto.

Ľubo Huďo: Áno, takže môže to trvať roky.  To bude zničujúce pre každého.

Roman Michelko: Ak si zoberieme, že čo to stojí USA, zopár zbraní.

Ľubo Huďo: Ich áno, ale ja myslím, Rusko a Ukrajinu.

Roman Michelko: Kedy bude v tej spoločnosti hecovanej vojnovou propagandou, bude tak strašná únava, že tá propaganda prestane fungovať. To niekedy trvá veľmi dlho. Samozrejme vojnové zločiny sťažujú ochotu rokovať. Ďalší bod: Riešiť humanitárnu krízu. Privítať a podporiť akýkoľvek krok, ktorý podporí zlepšenie humanitárnej situácie.  V humanitárnych akciách dodržiavať princíp neutrality, nezaujatosti, bez politizácie. Bezpečnosť obyvateľstva zaisťovať účinnými opatreniami, vytvárať humanitárne koridory pre evakuáciu konfliktných zón, zvyšovať pomoc postihnutým regiónom, zlepšovať situáciu priamo na mieste. V záujme odvrátenia a zhoršenia vzťahu zabezpečiť rýchly a bezpečný prísun bez prekážok. Podporovať koordináciu OSN pri uskutočňovaní úloh a humanitárnych akcií. Hneď na začiatku boli tie humanitárne koridory, kde teda civilné obyvateľstvo mohlo odísť. Toto už dnes akoby nefunguje, samozrejme, je tam nejaká humanitárna pomoc, niečo funguje aj Červený kríž. Spojím to: Ochraňovať civilné obyvateľstvo, vojnových zajatcov. Prísne dodržiavať medzinárodné práva, zdržiavať sa úderov na obyvateľstvo a občianske objekty účastníkmi konfliktu. Ochraňovať ženy, deti a ďalších, ktorí trpia v konflikte, rešpektovať elementárne práva zajatcov. Čína podporuje výmenu zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou a vyzýva všetky strany vytvárať čo najlepšie podmienky. Sme svedkami výmeny zajatcov. Dokonca veľa ľudí bolo totálne prekvapených, keď tá prvá várka z Mariupoľu z Azovu išli do Turecka. Teraz je výmena taká, že sú na Ukrajine. Tá prvá várka bola dohoda, že až do konca konfliktu musia zostať v Turecku. Čo sa týka tých ďalších vecí, vyhýbať sa civilným objektom. Vieme, že Surovikin začal masívne údery na trafo stanice, na elektrárne, na teplárne. Rozhodne nemožno povedať že toto je vec, ktorá by bola v prospech Ruska. Tam sa ukazuje, že civilné obyvateľstvo tým trpí. Ukázalo sa, že bombardovanie infraštruktúry a zima, Ukrajincov nezmenilo. Len to prehlbuje diskomfort, ale nevedie to k rýchlejším riešeniam, skôr naopak, toto je možno tiež také, čo nie je v prospech Ruska.

Ľubo Huďo: Veď práve tá pozícia, že to je pre proruských propagandistov, a že to je podpora Kremľa, na tomto bode sa to vyvracia. Jasné, že sa ničí táto infraštruktúra, aby sa zlomilo obyvateľstvo, aby sa dosiahli vojenské úspechy. Tá myšlienka, že humanitárne akcie by sa mali riadiť zásadami neutrality, trpí tak isto aj ruské obyvateľstvo na tých územiach, kde sa bojuje. Tu len počúvame, pomáhame Ukrajincom, to je gro. Ale tu trpí aj ruskojazyčné obyvateľstvo, aj Ukrajinci, tam by sa nemalo politizovať v tomto, lebo civilisti z oboch strán si vlastne odnášajú následky tejto proxy vojny. Tá výmena vojnových zajatcov sa uskutočňuje samozrejme, ale v rámci vojny, bohužiaľ, odnášajú si to civilisti. Tu už boli správy, ktoré neboli veľmi propagované, keď Ukrajinci pracovali s tým, že civilisti boli ako štíty. Hovorili, že inak sa to nedá. Ja si osobne myslím, že túto pozíciu civilistov používa jedna aj druhá strana. My sme v rámci mainstreamu informovaní len o tom, čo robí ruská strana. Nejde o to obhajovať niektorú z tých strán, ale objektívne informovať, a v tom návrhu to je, tá ochrana civilistov, je jedno, na ktorej strane. Zneužívajú tú pozíciu jedni, aj druhí.

Roman Michelko: Ja by som ešte iný paradox chcel povedať. Keď sa dala tá rétorika, že boj proti Banderovcom a podobne, ešte za Juščenka sa v Ľvove a v Haliči, a v tých najtvrdších ukrajinských regiónoch, až rusofóbnych, stavali Banderove sochy, teda gro pravého sektora, a podobne, a to sú tí radikáli, a tam v podstate, len pár striel dopadlo, a dnes tma, je mier. Dnes tie najbrutálnejšie boje sú v ruskojazyčnej Ukrajine, tam trpia ruskojazyční Ukrajinci. Hovorí sa, že Donbas, to je mix všetkých národov, taviaci kotol, vznikal tam sovietsky človek, ruština bola linqua franca, čiže zo všetkých 15 –tich zväzových republík tam chodili, bola to výstavná časť. Čiže dnes všetky tie oblasti, či už Mariupoľ až do Odessy, to sú ruskojazyční ľudia. Nie sú tie bombardovania na ultra Ukrajincov, tých ukronacistov, tí sú v pohode. Najviac trpia tie ruskojazyčné, čo teda asi boli celkom sympatizujúci v 14-tom roku a sympatizovali s Novorossija, Charkov a podobne. Ale myslím si, že teraz touto politikou sa strašne veľa kultúrnych Rusov stavajú politickí Ukrajinci, a toto si myslím, že je veľmi nešťastné.

Ľubo Huďo: Tá myšlienka v tom 2014, tu mohla prísť iniciatíva z Kyjeva, a to otázka decentralizácie, federalizácie, autonomizácie, veď autonómna oblasť Kosovo, vždy sa musím vrátiť ku Kosovu, lebo to je názorná ukážka toho, ako ľudia stratili pamäť, ako keby pred rokom 2022, neboli podobné konflikty. Tá krátka história, 1999 a už sme zabudli, autonómna oblasť v rámci Srbska, Kosovo a podobne. Aj tu mohlo prísť k tomu, že dohodnime sa ruskojazyčnou oblasťou, nie antiteroristickou operáciou, terorom a zlikvidujeme Moskaľov, a podobne, a potom samozrejme, že to vytvára reakciu, že sa tam potom angažuje Rusko. To je pochopiteľné, všimnime si opäť túto paralelu, ak by to bola opačná situácia, že Srbsko vyvíjalo tlak na Kosovo, okamžite sa ho zastal Západ, začalo bombardovanie a v tomto prípade, ukrajinská vláda, Kyjev a tá centrálna moc začala tlak na Donbas a podobne. Veď to je podobné, ako keby sme dali paralelu, že Srbsko na Kosovo. Celý Západ sa zastal Kosova ako autonómnej oblasti, proti mocenskej centrále v Belehrade, a proti Srbsku.

Roman Michelko:  Týmto smerom minské dohody, kedy tie oblasti mali dostať nejakú mieru autonómie, decentralizácie, a tak ďalej.

Ľubo Huďo:  Teraz sme sa dozvedeli, že tie minské dohody boli na to, aby sa Ukrajina vyzbrojila, pripravila na vojnu, čiže kto tu klamal od začiatku?

Roman Michelko: To bolo v dvoch rovinách. Jednak decentralizovať, že by to bolo formálne pod Ukrajinou. To bolo hybridné a nerealistické, samozrejme, že Ukrajina to nemienila implementovať. Áno Merkelová to povedala, že v 14-tom roku mala 6 000 bojaschopných jednotiek Ukrajina, vtedy keby Putin urobil spanilú jazdu, tak by urobil Novorossiju, až po Podnestersko do mesiaca.

Ľubo Huďo: A vtedy to Rusko neurobilo. Tu sa rozohrávajú rôzne hry, mňa len udivuje, že všetci uvažujú od februára 2022. Veď to malo priebeh predtým, nehovoriac o tom, že to má korene v 90-tych rokoch. Ale všetko to začína na Majdane, a začína to v roku 2014. A teraz hľadať vinníka, tá chyba sa stala na začiatku, čo tak ju napraviť teraz. My sme v 89-tom hovorili, hrubá čiara za minulosťou. Je niečo iné robiť hrubú čiaru na Balkáne, na Ukrajine, a v strednej Európe. Ale tu sa to žiada. Poďme to riešiť nanovo, ale nie, len, tam. Čo sme naznačili, nová európska bezpečnostná architektúra.

Roman Michelko: Tam je problém, že dnes je Rusko v úplne inej vyjednávacej pozícii na to, aby niečo presadilo. Dnes je páriom Európy. Naozaj už má aktívnych spojencov len Irán a Severnú Kóreu, a takých vypočítavých spojencov, Čínu a Indiu.

Ľubo Huďo: Ázia, Afrika, Latinská Amerika, ono zase si povedzme: Rusko stojí proti západnému svetu, tu, USA a západná Európa ale, inde si hľadá tých spojencov.

Roman Michelko: Netreba preceňovať, že Čína a India sú nejakí srdeční. To je účelové spojenectvo. Ich predstava je, že Rusko sa stane surovinovým príveskom Číny.

To si treba jasne povedať, s obrovským diskontom.

Ľubo Huďo: To nie je idealistické.To je to, že nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.  Ale svoj ekonomický expanzívny vplyv Čína bude uplatňovať, to nie je bratské spojenectvo.

Roman Michelko: Ovládli trh s automobilmi, počítače, čipy,  a tak ďalej. Teraz poďme k bodu sedem a osem: Zaistiť bezpečnosť jadrových elektrární, nepripustiť ozbrojené útoky na jadrové elektrárne a jadrové zariadenia s mierovým využitím. Dodržiavať medzinárodné právo a dohovory o jadrovej bezpečnosti. Nepripustiť technologickú jadrovú katastrofu. Podporiť konštruktívnu úlohu MAE v oblasti jadrovej bezpečnosti, pri fyzickej ochrane jadrových zariadení na mierové využitie. Osmička: Znížiť strategické riziko. Nepripustiť použitie jadrových zbraní. Jadrová vojna sa nesmie rozpútať. Vystupovať proti pokusom použitia jadrových zbraní a hrozieb. Nepripustiť rozširovanie jadrových zbraní a vznik jadrovej krízy. Nepripustiť biologické a chemické zbrane, nech by došlo k akejkoľvek strane a za akýchkoľvek podmienok. Toto je spojené, samozrejme, že vieme, že v tej Záporožskej elektrárni boli všelijaké tanečky. Tam sú skrývaní nejakí ruskí vojaci, obrovské množstvo munície, a kde čoho. A z počiatku ešte bolo takéto jadrové zastrašovanie, toto už nie je. Nejaký vyslúžilý americký generál, alebo dokonca šéf CIA, ak by Rusko použilo hoc len taktickú jadrovú zbraň. Odpoveď Západu by bola zdrvujúca, absolútne zničenie Čiernomorskej flotily, a zničenie všetkých konvenčných zbraní. Tie komunikácie na úrovni spravodajských služieb fungujú.  Dneska už touto kartou sa nehrá, ešte pred tromi štyrmi mesiacmi to bolo. Ako vnímaš toto? Dokonca sa hovorí, ak by Rusi použili jadrové zbrane, tak okamžite dajú ruky preč, aj Čína aj India, v podstate všetci. Toto si už asi Putin uvedomil, a už nehrá touto kartou.

Ľubo Huďo: Oficiálne to môže tak znieť, ale musíme si uvedomiť, oni si to uvedomujú aj tá západná strana samozrejme, že ak budú neustále tlačiť Rusko do kúta a Rusko nebude mať na výber. Nemyslím si, že by niekto mohol odťahovať ruky, ak sa niečo také spustí, tak padnú všetky zábrany. Už sa nič nepodarí zachrániť, to je to memento, to je to memento jadrové, kam až ten konflikt môže dospieť. Pokiaľ je to v rámci mínometov, delostrelectva, dronov, bojov v zákopoch. Ale jadrové zbrane, uvedomuje si to jedna aj druhá strana samozrejme. To je tá krajná možnosť, ku ktorej ja dúfam nikdy nedôjde. Spomínal som tu Rand Corporation, to je veľmi dôležitý think thank. Oni už dávno pred týmto konfliktom vypracovali tú koncepciu, ako na Rusko, ako rozkladať Rusko aj prostredníctvom konfliktu. Spomínal som túto najnovšiu januárovú správu, kde spomínajú, že neutralita je riešením. To je zaujímavé, to chcelo od začiatku Rusko. Ruské požiadavky boli a sú stále na uznanie tej novej územnej reality, to bude veľký problém, ale neutrality Ukrajiny a odstránenia hrozieb z územia Ukrajiny. Tým sa chápe rozširovanie NATO.

Roman Michelko: Alebo vojenské základne NATO a podobne.

Ľubo Huďo: Áno a to je tá neutralita, odstránenia hrozieb, buďte mimo NATO. Rand Corporation hovoria v tej najnovšej štúdií, že neutralita by bola riešením, pretože rátať s prevratom proti Putinovi nie je veľmi reálne, hoci sa o tom píše. Ukrajina, a to priznáva Rand Corporation má malé možnosti, že dobyje späť celé územie. A keď sa to bude vyhrocovať, tak potom je tu jadrová vojna, jasne, že aj Rusi si to uvedomujú. Tie silácke reči môžu byť, ten Solovjev, alebo nejaký generál v relácii niečo povie. Sami si uvedomujú to nebezpečenstvo tej jadrovej vojny, a rátajú s tým, že k tomuto až nesmie dôjsť. V rámci tohto čínskeho plánu, to znižovanie tých strategických rizík vyhovuje aj jedným aj druhým. Zabrániť šíreniu jadrových zbraní, potom už nebude návratu späť, tu nebude víťazstvo, ak Rusi niečo odpália a niečo im Američania zničia, to naberie také obrátky, že si myslím, že sa už nebudeme baviť ani my.

Roman Michelko: Vojensko-politická doktrína Ruska je, že je prijateľné použitie jadrových zbraní, len v prípade ohrozenia samotného územia Ruska. Teraz  je otázne ako to interpretovať, anexia  a prijatie tých oblastí, akože už sú súčasťou Ruska, vieme, že Cherson nie je pod kontrolou okupačných vojsk, aj tie ostatné regióny sú čiastočne, tuším možno Luhansk na 97% je pod kontrolou Ruska, ale Doneck je tak z polovice (myslieť oblasti) a aj tie ostatné oblasti, nie sú celé. Vieme o útokoch na muničné sklady na Kryme, a neviedlo to k eskalácií. Aj tieto nové územia sú ešte s otáznikom. Druhá vec je, že pre Rusko by bolo politicky neprijateľné stratiť Krym. Toto sú nejaké červené línie, ktoré Rusko nemôže pustiť a pravdepodobne si to uvedomujú aj v Kyjeve. Silácke reči sú jedna vec, ale na eskaláciu napätia nad hranice Ukrajiny, nemá ani Západ. Svedčí o tom aj odmietnutá munícia s dostrelom nad 40 kilometrov, teraz dali prvých 120 kilometrov. Aby ani teoreticky nemohli ostreľovať ruské územie, boli tam aj teraz nejaké akože teroristické útoky niekde v ruskej oblasti. Ako keby toto, si plus mínus, uvedomovali obe strany, aj Západ. Ani Západ nechce, aby sa ten konflikt dostal na ruské územie, lebo vtedy naozaj tú doktrínu, ktorú oni majú, v podstate funguje. Dobre poďme k ďalším. Deviatka: Zabezpečiť vývoz obilia. Vyvážene, úplne a efektívne realizovať „Čiernomorskú iniciatívu“ o vývoze ukrajinského obilia podpísanú Ruskom, Tureckom a Ukrajinou, podporenú OSN, pri jej kľúčovej úlohe. Čínska Iniciatíva o medzinárodnej spolupráci v oblasti potravinovej bezpečnosti, môže slúžiť ako realizovateľný variant pri riešení globálnej potravinovej krízy. Vieme, že Ukrajina bola obilnica sveta, tretí svet fungoval na humanitárnej pomoci, bolo bloknutých v Odese viacero zaoceánskych lodí, nakoniec to odblokovali Turci. Ale tam išlo aj o vývoz ruského obilia, nie len ukrajinského. Tuším, že tá dohoda je do konca marca. Teraz sa jedná o to, či sa predĺži. Rusko má nejaké výhrady k tomu. Na toto je tlak, aby to fungovalo. Boli také teórie, že hlad v Afrike bude kulminovať,  a to ukrajinské obilie to nestabilizuje pre niektoré krajiny v rámci Sahelu, a tak, takže sa tu spustí migračná vlna, a ako sekundárny dôsledok si to vyžerie Európa. Ako vidíš toto, má šancu sa to predĺžiť , alebo Rusko bude robiť nejaké problémy.

Ľubo Huďo:  Keď sa bude stupňovať konflikt, jasne že Rusi budú hľadať nástroje na vyvíjanie tlaku. Vraciame sa k tomu, čo tu zaznelo, že komu tá vojna vyhovuje. Už sú tie prvky celosvetovej potravinovej krízy v tých hladových oblastiach, a začne tá imigračná vlna, už dnes EÚ schvaľuje ploty najnovšie. Predtým to bolo nie mysliteľné, ak sa bude migračná kríza stupňovať týmto konfliktom, doplatí na to Európa. Rozprávame sa o tej iniciatíve Číny. Žasnem, kde je uvažovanie vrcholových európskych politikoch. Aké to bude mať následky, ten neustály pozičný boj, veď tá Čína navrhuje uľahčiť ten vývoz obilia.  A aj riešiť tú celosvetovú potravinovú krízu, čo je na tom proruské? Nejaká globálna mocenská iniciatíva, samozrejme že ju Čína má. Zoberme si taký podružný jav, to je tá mobilizácia na Ukrajine, Ukrajinci lovia svojich ľudí, Rusi svojich. Potrebujú tých ľudí na boj, na tú líniu. Najnovšie poľnohospodárske podniky na Ukrajine sa snažia chrániť svojich zamestnancov, dávať výnimky, lebo nevedia, čo bude na jar. Jasne, že tá krajina je v stave v akom je, ono to dopadá katastrofálne  na každého, a odnesie si to Európa s následkami, prípadne Afrika hladom.  To nepotrebuje nikto. Ani Turecko, ani Európa, žiaľbohu prichádza Čína s tým, poďme to riešiť. Mňa zaráža, kde je tá iniciatíva zo strany Európy, ako keby sa čakalo, že ak to nastane, tak budeme riešiť následky.  Veď to je veľmi obmedzené, tento bod je tak isto dôležitý. Nediskutovať o tom, mávnuť nad tým rukou, to je čínsky návrh, tlieska tomu Putin. Čo to je za politické uvažovanie zo strany Bidena, zo strany Ukrajiny, a všetkých zainteresovaných.

Roman Michelko: Toto je naj, ty si vravel, že desiatka je veľmi zásadná: Ukončiť jednostranné sankcie. Jednostranné sankcie a ich tlak nie sú len kontraproduktívne, ale vytvárajú aj nové problémy. Nepripustiť prijímanie akýchkoľvek jednostranných ohraničení bez ich sankcionovania Radou bezpečnosti OSN. Skončiť s jednostrannými sankciami strán s extrateritoriálnym postupom, voči jurisdikcii iných štátov. Pôsobiť na znižovania napätia v kríze, a vytvárať predpoklady pre rozvoj ekonomiky, a zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Tam mám poznámky v dvoch rovinách. Prvá vec, keďže Rusko je stálym členom Rady bezpečnosti OSN, tak je nemožné, aby boli dané sankcie od OSN. Druhá vec, Západ, ktorý sa snaží prezentovať ako morálny… Takto zrušiť sankcie dnes v tomto politickom nastavení je politicky nemožné. Naopak nové a nové kolá sankcií vymýšľajú, už sú oveľa horšie, ako boli voči Iránu. Je jasné, že sankcie sú asi trošku viac asymetrické, a o niečo viac poškodia toho, voči komu sú namierené ale poškodia aj toho, kto ich vyvoláva. Aj Európa mala schladenie ekonomiky, zníženie ekonomického rastu a tak ďalej. Musela platiť za zvýšenie cien plynu, energií, to je všetko dôsledok sankcií. Ani len ten Orbán, tak ospevovaný nebol schopný zablokovať sankcie. Toto sa mi zdá politicky až naivné. Druhá vec je, že každý si uvedomuje, že sankcie sú obojstranné. Toto sa mi zdá v dnešnom stave, bez toho, aby sa urobil nejaký politicky zásadný krok, nerealistické. Pamätám si niekedy, marec pred rokom, znalec východnej Európy Timothy Garton Ash, vtedy boli prvé kolá sankcií, povedal, ak sa Rusi stiahnu, budete musieť byť pripravení na zmierňovanie sankcií. Jedna strana urobí ústupok, druhá strana urobí ústupok, je na to jedna aj druhá strana vôbec pripravená? Ja sa obávam, že nie.

Ľubo Huďo: V tomto štádiu nie, opäť sa rozprávame o tom, mať určitú politickú víziu, ako riešiť tento problém. Tie jednostranné sankcie, ktoré sú, a to vidíme pravidelne v Európskom parlamente, EÚ, sankcie voči Rusku. Ono, cieľom, je vyprovokovať v danej krajine tú nespokojnosť, nejaké zvrhnutie vlády, nejaký prevrat. Hoci tie bezpečnostné zložky sú tak nasadené, že je malá pravdepodobnosť proputinovského prevratu. Sankcie, ktoré majú vyvolať zmenu v danej krajine, naopak sú bumerangom, lebo dopadajú na tú druhú stranu. Opäť opodstatnený ten desiaty bod, pokiaľ ide o jednostranné sankcie a ich zneužívanie, tak to má dopad pre všetkých účastníkov. Jasné, že je tu ten tlak zo strany EÚ. Rusko reaguje upínaním sa na Áziu, čo je tak isto aj podľa amerických stratégov nebezpečné preto, lebo ak sa im podarí Rusko rozložiť, veď v Európskom parlamente bola konferencia o tom, aby sa Rusko rozpadlo. Aby zanikla takzvaná Ruská ríša, Americká neprekáža samozrejme, Rusko sa má rozpadnúť, a aké to bude mať následky. Druhá vec, pokiaľ ide o Rusko, sanitárny koridor sa vytvára aj okolo Ruska, aj Číny. Ak sa podarí ,,ruský“ plán, na rade je Čína. Takže v Číne si to veľmi dobre uvedomujú, čo sa tu naznačilo, to je účelové spojenectvo. Oni vedia, pokiaľ nechajú padnúť Rusko, potom pôjde k Číne. A práve tí stratégovia v USA, ktorí zvažujú, kto je väčší nepriateľ, Čína alebo Rusko, lepšie je vrážať klín medzi nich. Ale v tejto politike sa Čína a Rusko zbližuje. Aj podľa amerických komentátorov, ja som spomínal Tuckera Carlsona z Fox News, ten spomínal, ak sa spojí Rusko a Čína, hoci aj účelovo, aj s americkými krajinami, tak ekonomicky, bezpečnostne aj z hľadiska zdrojov, Západ nemá šancu odolávať. Alebo teda tešiť sa na víťazstvo, alebo, že v tomto súboji bude mať dominanciu. Ono na základe tohto desiateho bodu, ak sa to bude stupňovať, tak sa budú vytvárať spojenectvá na novú konfrontáciu. A to bude práve pre Európu ešte hrozivejšie. 

Roman Michelko: Pre mňa je taký paradox, ak si zoberieme politické dopady sankcií, tak v európskych krajinách, kde sú sekundárne pod vplyvom sankcií, to viacej vrie ako v Rusku. Salvini si myslím, že nie je celkom nadšený Meloniovej politikou, ktorá je tvrdo proukrajinská. Berlusconi, ktorý je dnes takmer marginálny hovorí, že nikdy by Zelenského neprijal, nikdy by za ním nešiel. Samozrejme na Slovensku máme mierové pochody a vidíme, že značná časť obyvateľstva nesúhlasí s politikou sankcií,ale pravdepodobne, bol ten model nastavený tak,  pokiaľ viem za desať rokov afganskej vojny stratil ZSSR 10, alebo 11 000 mŕtvych. Teraz si povedzme, že pravda je v strede. Ukrajinské zdroje hovoria, že 60 000 Rusov bolo zabitých, a možno 200 000 vyradených z boja v zmysle, že boli zranení a stiahnutí.  Nech to je 50, alebo 40 000, je to 20-krát väčšia úmrtnosť, ako bola v Afganistane, tam bola za desať rokov. Aj v Sovietskom zväze bolo hnutie tých matiek veteránov, ktoré bojovali aby sa stiahli z Afganistanu. Aj v tej, nie demokratickej spoločnosti, to urobilo nejaké posuny. Otázka je: Ako dlho môže odolávať Putinov režim, ak by bolo každý rok 60 000 mŕtvych? Tam sa hovorí, že tí muži, chýbajú v posteliach, aj pri sústruhoch. To nie je také jednoduché, ak opomenieme Wagnerovcov, ktorí lanária všelijakých zločincov. Nemôže toto v horizonte 3,4 piatich rokov, keby každý rok stála táto vojna 50 000 mŕtvych, viesť k niečomu, ako je ruská verzia vietnamského syndrómu . Tuším, že vo Vietname zomrelo 50 000 ľudí, a vieme čo to robilo hippies, flower power, pálenie povolávacích rozkazov. Samozrejme, v USA bola väčšia sloboda slova. Ale toto môže tiež viesť k tomu, že sa začne rozkladať ruská spoločnosť v dlhšom horizonte.

Ľubo Huďo: S tým sa nepochybne ráta, to boli aj plány Rand Corporation, ako rozložiť Rusko z vnútra, aj tendencie tých údajných mimovládok, ktoré pracujú v rámci Ruska, na tomto rozložení štátu. Áno. Tento syndróm Vietnamu pripravovali Američania v rámci Afganistanu, my sme mali Vietnam, vy budete mať Afganistan. To sa zase vrátilo ako bumerang, pretože podporovali mudžahedínov, ako najväčších fanatikov, potom Islamský štát, a vieme ako ten vývoj nabral obrátky. Oni si takto navzájom pripravujú tie vzájomne Vietnamy,  a je to samozrejme, súperenie mocností. Preto hovorím, že je to zástupná vojna, dopláca na to Ukrajina, a tam to nie a nie, pochopiť. A opäť aj ten jav, ktorý si aj naznačil, flower power, hnutie hippies, a to mierové hnutie bolo populárne. Tak isto mierové hnutia mali na konci studenej vojny podporu aj médií, okrem, samozrejme, politických cieľov, dnes sme v situácií, že ten mier je neprijateľný. Tí, ktorí chcú mier, sú vlastne zástancovia vojny, tí sú kritizovaní, tí sú zradcovia. Veď vidíme prístup politikov a médií k tým pochodom za mier. Tam sa ukazuje, že mierové hnutie dnes je vlastne nesprávny jav, čo súvisí s tým, že proti komu je vlastne zamerané. Či môže v tej krajine niečo nastať? Obáva sa, sú tu dve možnosti. Áno, môžu nastať nejaké vnútorné otrasy. Môže dôjsť k absolútnej destabilizácií, na záver sa k tomu dostaneme, čo by to mohlo znamenať. Môže to mať aj druhý faktor. My, proti celému svetu. Čo môže ešte viac radikalizovať, alebo naopak dostať do vedenia, ešte militaristickejších fanatikov. Dobre, môžeme rátať s tým, že dôjde k zmierneniu postupu, k ústupu z militantnosti, až totálnemu oslabeniu, alebo naopak k razantnej radikalizácií.  A to je nebezpečná karta, lebo opäť jadrové zbrane.

Roman Michelko: Nedá sa to vylúčiť. Veľa ľudí sa ma pýtalo, koľko trvala tá vietnamská vojna, tak 1963 až 1975, dvanásť rokov. Vieme, že aké deštruktívne sily to zrodilo v USA, a ako sa tam rozložila tá spoločnosť. Samozrejme, Nixonova administratíva, jasne mali Henryho Kissingera, a po nejakom čase už aj za Johnsona sa dohodlo, Johnson nekandidoval druhý krát. On mal čiastočný mandát po Kennedym, ale už ďalšiu možnosť nevyužil, preto že sa dostal do slepej uličky. V roku 1968 sa dostali tí radikáli, a tí nechceli teda zastaviť tú vojnu. Nakoniec tá vojna vo Vietname, strašne veľa morálnej ujmy priniesla, ľudí zomrelo, bola to slepá ulička. Bolo to také, že nechoďte do takýchto vecí pre budúcnosť, áno Rusi sa nedali poučiť. Toto by malo byť mementom, nech nejdeme do takýchto zničujúcich vecí, blitzkrieg neprešiel, za týždeň sa nič nezmenilo, neprišlo k zmene režimu a zmene území. Bol by najvyšší čas, nech začnú hľadať ústupové cesty. Ešte jedna vec ma zaujala, ktorú treba dovysveliť.  Skončiť s jednostrannými sankciami strán s extrateritoriálnym postupom, voči jurisdikcii iných štátov. Do istej miery je Čína zdržanlivá preto, lebo  je ekonomicky prepojená so Západom a USA. Tie sankcie, ktoré sú uvalené, ak by ich tretia strana ignorovala nejako masívne, tak by to mohlo urobiť odvetu. Ak by Čína začala vyvážať zbrane Rusku, tak by sa mohli vzťahy so západnou Európu a USA oslabiť. To by bolo brutálne, pretože tá previazanosť je obrovská, obchodná výmena Ruska a USA je minimálna. Keby sa dostali do obchodnej vojny Čína so západnou Európu a USA, tak kľakne priemysel, čipy, a tak ďalej. Nie je toto silným bodom, aby to Čína hrala na spôsob Turecka, ale ona nemôže prekročiť Rubikon, pretože strata západných trhov by ju dosť postihla.

Ľubo Huďo: Myslím si, že by to bolo obojstranné a týmto sa dostávame k jedenástemu bodu:  Zabezpečiť stabilitu výrobných dodávateľských reťazcov.

Roman Michelko: Ja to teraz prečítam: Praktickými krokmi chrániť fungujúci svetový ekonomický systém. Vystupovať proti pokusom, politizovať svetovú ekonomiku a využiť ju ako nástroj či zbraň. S cieľom nedopustiť škodu obnovovaniu globálnej ekonomiky, spoločnými silami neutralizovať negatívne dôsledky krízy, najmä pri medzinárodnej spolupráci v oblasti energetiky, financií, obchodu s obilím a logistiky.

Ľubo Huďo: No a tu sa presne dostávame k tomu. Oni hovoria Číňania o medzinárodnej spolupráci v oblasti energetiky, financií, obchodu s obilím a logistiky. Čo si povedal, že to vzájomné sebazničenie nikomu neprospeje, je pravda, že v rámci toho konfliktu sa rozohrávajú geopolitické hry, kto by čo mohol urobiť, kto by s kým mohol spolupracovať. Nemecký minister obrany hovoril o kamikadze dronoch z Číny, zatiaľ neposiela zbrane, ale môže sa to vyhrotiť do tej podoby. Vzájomne sú všetci na seba odkázaní, a to vyhrocovanie tohto konfliktu, postihuje všetkých. Preto Čína prichádza s týmto návrhom, však zabráňme tomu, pokračujme v spolupráci, čo je na tom negatívne. Vyhrotiť to do pozície jadrového konfliktu, alebo obchodnej vojny, vtedy to bude  nejaký správny mierový plán? To je v tom štýle, čo naši takzvaní experti sa dostávajú do štádia, mier áno, Pax Americana. Ak počúvaš Ameriku, tak máš mier, my ťa nebudeme zabíjať, likvidovať, ale budeš počúvať v každej oblasti. Toto má vyhovovať, Pax Americana, ale ani Rusko, ani Čína sa do toho nenechajú vtlačiť. Následky ponesú všetci, darmo budeme stať na niektorej strane barikády.

Roman Michelko: Myslím, že v rámci svetovej ekonomiky je Čína, oveľa väčší hráč ako Rusko, to je skôr zásobárňou surovín. Čo si vravel to skracovanie tých reťazcov, je zásadné poučenie z covidovej krízy. Všetci si pamätáme, že jedna loď v Suezskom prieplave, spôsobila kolaps čipov. Dnes máme automobilky, kde 4,5 mesačná zásoba áut nemá čipy z Číny, lebo tie reťazce sú dlhé. Lebo optimalizácia nákladov, lebo čo najväčšie zisky, pri čo najnižších nákladoch . Už si uvedomujú, že za každú cenu optimalizovať náklady nie je všetko, a tie reťazce sa skracujú. Toto je ďalšie poučenie a toto je to, že nestojí nám ten konflikt za to. Dáme posledný bod: Podporovať obnovu po konflikte. V medzinárodnom spoločenstve prijať opatrenia pre podporu mierovej obnovy v zóne konfliktu. Čína je pripravená pôsobiť konštruktívne a poskytovať pri tom pomoc. Je hlboko predpokladateľné, že po skončení konfliktu, vznikne nejaký nový Marschallov plán. Samozrejme, že na obnove budú chcieť participovať všetci, aj Čína sa k tomu hlási, čo je logické. Ak sa Slovensko bude správať tak, ako sa správa, tak na obnove Ukrajiny nebudete participovať. Je to zatiaľ predčasné, lebo najprv sa musí skončiť vojna, a musí byť dlhodobé prímerie. Teraz sa naozaj nemá čo obnovovať. Čína hovorí, že chce byť súčasťou toho, čo naozaj vraví, že sa snaží byť  v neutrálnej pozícií, aby aj pre tých Ukrajincov, bola neutrálny partner. Preto, čo ostane z Ukrajiny, celé to teritoriálne územie, neobnoví. Ako toto vidíš ty? Aká bude tá obnova, bude Marschallov plán, bude, nebude tam Čína pripustená?

Ľubo Huďo: Jedinou výhradou k tomu čínskemu mierovému plánu, je výhrada globálnych mocenských ambícií. Ak sa tam Čína bude pretláčať, tak bude presadzovať svoje ambície. Už pomaly ovláda Afriku, ale tie globálne mocenské ambície majú všetci. Jasne, že aj Čína, preto je v tomto zmysle tá neutrálna pozícia, aby mala aj Čína možnosť sa tam angažovať. Zelenskyj v súvislosti s čínskym plánom povedal, že základný bod je návrat k hraniciam z roku 1991. Ale sú body v tom pláne, o ktorých sú ochotní rokovať. Sú ochotní rokovať s Čínou, ale aj s Latinskou Amerikou a Afrikou, kde máme slabú pozíciu. Tam sú skôr proruské tendencie. Čiže ani Ukrajina nevylučuje rozohrávať tú hru s Čínou, Latinskou Amerikou, Afrikou. Ale tá Čína, je dôležitý hráč. Áno. Bodaj by bolo čo najskôr prímerie, a začala sa tá obnova, ale opäť sa rozohrávajú geopolitické ambície, ale nie vojenskou cestou. Tu by som sa ešte vrátil, dôsledky vietnamskej vojny. Áno, začali určité zmeny v USA, ale v istom zmysle sa to vrátilo do tej pôvodnej situácie. Veď na tej americkej zahraničnej politike, sa nič  nezmenilo. Tá expanzia pokračovala, pokračovala na Blízky  východ, do strednej Ázie. To vojnové nadšenie v súvislosti s Kuvajtom, s Irakom, tie ďalšie vojny po 11-tom septembri, ani nehovoriac , ten americký patriotizmus, to nadšenie, pre tie vojny, boj, proti svetovému terorizmu. Teraz vo vzťahu k Ukrajine. Amerika sa znovu vrátila k tej tendencii, nové americké storočie. Napriek tomu, že Vietnam znamenal otras, tak tie pozície tých ultrakonzervatívcov, sa v USA upevnili. Ako Reagan hovoril, že uštveme Rusko zbrojením, teraz hovoria, že sa snažia uštvať Rusko touto pozičnou vojnou. Tej tretej vyhovuje táto vojna, mínomety, drony, zmierajú ľudia. To im vyhovuje, dodávajú sa zbraňové systémy, upevňuje sa pozícia. Jasné, nikto nechce jadrový konflikt ani obchodnú vojnu. Čo sa u nás hovorí, že to je boj dobra, boj za európske hodnoty, to je demagógia. To je geopolitická hra, ktorú rozohrávajú možnosti a každý sa z nej snaží vyťažiť maximum.

Roman Michelko: Ja len k tej americkej politike. V podstate Afganistan po 20-tich rokoch okupácie, skončil fatálnym debaklom.

Ľubo Huďo: Irak tak isto.

Roman Michelko: Takto, tam to nebol 100% debakel. Ale v Afganistane, sa z vlády Talibanu, vrátili k vláde Talibanu. Odišlo po tom ako minuli ťažké miliardy, možno bilión dolárov za tých 20 rokov. Tie predstavy, že  starý a nový Taliban, sa ukazuje, že je to takmer, ten istý Taliban. Skúšali nejaké taktiky, že už nie sú takí, skúšali sociálne siete.

Ľubo Huďo: PR ťahy.

Roman Michelko: Tam išli obrovské prostriedky, hlavne finančné, nechali tam zbrane. Čo sa týka Iraku, tak na 20% sa im to podarilo.

Ľubo Huďo: Rozvrátili celú krajinu.

Roman Michelko: Dali tam pseudo proamerickú vládu. To je štát, ktorý by sa mal správne rozdeliť na kurdskú, sunitskú a a šítsku oblasť. Ale to je absolútne umelý koloniálny projekt, ale povedzme, že oproti Husajnovi je to o 20% lepšie. Husajn tam držal stabilitu.

Ľubo Huďo: To je to isté, čo Kaddáfí, Asad. Môžeme mať výhrady, je to taký režim, onaký, ale bolo to stabilné. Tento rozvrat je zlý, hrnie sa to do Európy.

Roman Michelko: Irak je takmer zlýhaný štát. Pravdepodobne, tam západné spoločnosti participujú z ropného bohatstva, nebolo to, že úplná nula, ako v Afganistane. Dajme teda posledné slovo. Ja poviem svoj názor, a ty budeš mať posledné slovo. Z toho všetko, čo vieme o tomto takmer zatajovanom čínskom pláne, rozhodne, to nie je žiadna figúrka, Putina alebo Ruska. V maximálnej miere, sa snaží byť racionálny a neutrálny, do značnej miery, je v tomto štádiu nerealistický. Základ pre diskusiu v poriadku, ak sa dnes interpretuje, ako užitočný idiot Putina, tak si myslím, že ani náhodou nie. Uvidíme, ako to pôjde, ale interpretácia slovenského mainstreamu, je totálne mimo. Ako ty vnímaš tento plán?

Ľubo Huďo: Ja si tiež myslím, že toto je jedna propagandistická kampaň, odmietať automaticky všetko, čo je čínske. Nehovorím, že Čína je veľmoc, ktorá spasí svet a urobí ho spravodlivý, to asi žiadna. V rámci multipolárneho sveta, by mala byť tu, tá rovnováha. Budem citovať aj Zelenského: Nemusí ten plán byť celý prijateľný, ale o určitých bodoch, sa dá rokovať. Treba brať do úvahy aj čínsky plán. Tí, ktorí sú nadšencami americkými, ale Amerika s ničím neprišla, Joe Bidena sa pýtali, že dokedy bude trvať ten konflikt, tak odpovedal, dokedy to potrvá. Čo to je , aké je riešenie,? Jasne, že sa takticky obchádzajú, pokiaľ ide o jadrové zbrane. To je bez vízie, bez perspektívy. Na záver, by som len povedal, názor z opačnej strany. Nový český prezident Petr Pavel, ktorého som nazval lokaj Pentagónu, on ani od toho, neustúpil zbrane, sankcie. Na mníchovskej konferencii povedal, že on ako vojak, nechce spájať nejaké vízie s realitou. Konštatoval, že rozklad Ruska je bezpečnostné riziko. Čiže tu nejde o to. Treba to Rusko doraziť, ale ako stúpenec Ukrajiny si uvedomuje, kam až zájsť. Čo znamená destabilizovaný Irak, Líbya, Sýria. Čo bude znamenať, destabilizácia Ruska. To bude ďalšie riziko, ale aj tento generál NATO, si uvedomuje tie následky, ale u nás, tí ukrofili, rusofóbi, alebo rusofili, jedni sú za tých, druhí za tých. Treba uvažovať racionálne, aké to bude mať následky, čo z toho bude znamenať aj pre nás. Jedným z týchto riešení je uvažovať, nad čínskym mierovým plánom.

Roman Michelko: Už len sa rozlúčiť s poslucháčmi. Myslím si, že teraz sme absolútne zasuplovali prácu verejnoprávnych médií. Vďaka alternatíve, sa ľudia dozvedia. Ja ti veľmi pekne ďakujem, že si prišiel. Môžem zároveň sľúbiť poslucháčom, ak bude chcieť mainstream, chcieť niečo zatajiť, tak my to odtajíme. Ďakujem ti, za návštevu v podcaste.

Ľubo Huďo: Ďakujem ti a dúfam, že pre mnohých ľudí, to bude inšpirácia na zamyslenie sa.