• Základné školy miesto dvoch – tri cykly – má to logiku?

• Kurikulárna reforma

• Inklúzia – inkluzíve školstvo je to cesta, alebo slepá ulička?

• Stredné školstvo, duálne vzdelávanie a osemročné gymnázia.

• Úroveň znalostí maturantov klesá, na univerzitách musia redukovať nároky, hlavne v oblasti prírodných vied.

Podcast na Spotify:

PREPIS PODCASTU:

Roman Michelko: Vážení priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom podcaste Veci Verejných. Našou dnešnou témou bude úroveň obecného, alebo predovšetkým základného a stredného školstva a naším hosťom je Oľga Nachtmannová. Vitaj.

Oľga Nachtmannová: Dobrý deň, pozdravujem všetkých poslucháčov.

Roman Michelko: Ako som vravel bola si štátna tajomníčka, mala si tuším vedu, ale zaoberáš sa celým školstvom, možno od materských škôl. Poďme k tomu, čo ja v súčasnosti pokladám za najväčší problém, a to je úroveň základného školstva. Horúca téma je, že sa prechádza z dvoch cyklov na tri cykly.  Základná otázka znie, že akú to má logiku. My všetci sme študovali v dvoch cykloch, teda prvý a druhý. Teraz je aj otázka, že ktorí učitelia budú na tom druhom cykle, akú to má logiku, prvé tri roky budú prvý cyklus, skús mi to vysvetliť. Aká je pridaná hodnota tejto, akože, reformy. Tuším, že budúci rok je pilotný.

Oľga Nachtmannová: Áno 40 škôl sa má zapojiť, aj vysvetlím ktoré. Najskôr by som reagovala ohľadom toho môjho pôsobenia, čo si povedal. Áno,mala som svojho času na ministerstve aj celoživotné vzdelávanie, vedu, výskum, ale pri pani ministerke Lubyovej mi ostali medzinárodne vzťahy. Vždy som sa ale zaujímala o základné školy, pretože veľakrát sa za mnou zastavili riaditelia základných škôl, ak mali nejaké problémy. A pevne verím, ak to niektorí z nich počúvajú, tak potvrdia, že som sa im venovala. Tak som začala čoraz viac prenikať do tej problematiky. Pretože ja, profesionálne som filozof prírodnej vedy a mám za sebou také disciplíny ako neurofyziológia, ak som si začala všímať, čo sa začína na tých školách diať. Že sa úplne odchádza od toho objemu toho učiva, to sa mi stávalo, že aj tí riaditelia aj učitelia rozprávali, že mi názorne ukázali. Kedysi sme mali takýto objem učiva, žiaci to bez problémov absolvovali, samozrejme niektorí rýchlejšie, lepšie, niekto slabšie, ale však máme tu nejakú Gausovú krivku. Rodičia nereptali, rodičia boli spokojní, deti vedeli a teraz im dávame oveľa menej toho učiva, a stále je vytýkané, že deti sú preťažované. Ja som si začala všímať vedcov vo svete, aj na Slovensku máme veľmi dobrých neurofyziológov, ktorí by sa radi do toho zapojili. Ja som vtedy prišla s myšlienkou aj za ministrom Plavčanom aj za pani Lubyovou, že mali by sme vytvoriť koncept vzdelávania, aby ich tvorili odborníci z troch oblastí. Vývinovej psychológie, pedagogiky a neurofyziológie, čiže asi toto bola moja cesta, prečo som sa tomu základnému školstvu začala intenzívnejšie venovať. Navyše sme mali veľmi schopného riaditeľa regionálneho školstva, a rovnako veľmi perfektnú riaditeľku odboru základných a materských škôl. Samozrejme čo sa udialo s nástupom tejto vlády, oni prví boli daní na deviate poschodie, a po čase sami odišli.

Roman Michelko: To deviate poschodie je nejaké trestné, ako bolo v televízií 28sme.

Oľga Nachtmannová: Tam dávali tých, ktorých potrebovali dostať z funkcie, už to išlo, už sa to začalo všetko rúcať. A s touto myšlienkou, že sa prejde na cykly, prišli ešte v roku 2021.

Roman Michelko: Ešte k jednej veci, lebo ja som bol osem rokov šéf rady školy a viem, že bedákali učiteľky ohľadom objemu vedomostí a obsahu vzdelávania. A že tie deti nie sú hlúpejšie, ako tie predtým. Včera som zachytil, alebo predvčerom, neviem či priamo minister školstva, alebo niekto z ministerstva povedal, že sa bude pretláčať, aby domáce úlohy boli buď zrušené, alebo dobrovoľné. V rámci znižovania štandardov aký máš názor, že domáce úlohy fakultatívne, len dobrovoľné. V žiadnom prípade nie z toho, čo sa neprebralo, a že dávanie úloh je trápenie detí.

Oľga Nachtmannová: Áno, veď s týmto išli ak si spomínaš, tak ak si táto vláda rozdávala funkcie, tak šéfkou ŠPU sa stala pani Hapalová. Teraz je tam pani Sithová bývala štátna tajomníčka, ktoré odišli so zmenou pána ministra. A pani Hapalová vtedy povedala, načo sa chúďatka deti majú učiť, to som počula na vlastné uši, a opakovane som to v niektorých mojich vystúpeniach aj spomenula, lebo túto vetu treba pripomínať: ,,Veď to všetko nájdu na internete“. Toto je najväčšia chyba a nedorozumenie treba o tomto hovoriť, ozaj treba tých neurofyziológov vtiahnuť. Citát, ktorý som našla nedávno v marci od lekára, je to doktor Karel Ježek, je riaditeľom centra neurofyziologického v rámci biomedicínskeho laboratória na Lekárkej fakulte  Univerzity Karlovej v Plzni, a ten hovorí: ,,Sedenie v  škole je jeden veľký tréning mozgu a jeho príprava na reálny život“. Rozvíja tam tie svoje myšlienky, a hovorí tam o tom, že kapacitu pamäte si tvoríme v detstve. Ja som viackrát už spomínala dvoch autorov veľmi známych, dnes som chcela priniesť aj knihu Digitálna demencia, ale zistila som, že som ju niekomu požičala, a ešte sa mi nevrátila. Pár krát som ukázala v niektorých médiách, tam mi ju už aj ukážu. Je to kniha nemeckého fyziológa, ktorú napísal v roku 2012 a na toto práve upozorňoval. Je to človek, ktorý prednášal na Harvardovej univerzite dvakrát. Jeho prednášky sa stretli s veľkým záujmom a v tejto knihe podáva a vysvetľuje ako je potrebné mozog dieťaťa zaťažovať. Vieš Roman, ono sa hovorí, že starší človek musí svoj mozog trénovať, lebo inak nastúpi demencia .A to neplatí pre deti? Veď práve naopak, ten mozog je tam elastický, je tam dôležité obdobie ontogenézy individuálneho vývoja dieťaťa. Môžeme povedať, že ten mozog do dvanásť rokov nasáva myšlienky ako špongia. A čo my mu povieme načo? Načo sa má rozvíjať, načo sa má učiť násobilku naspamäť, načo sa má učiť básničky naspamäť.

Roman Michelko: Všetko nájdu na internete.

Oľga Nachtmannová: Áno všetko nájdu na internete, mne sa osobne stalo, lebo ja učím na vysokej škole. Študent mi nevedel z hlavy povedať koľko je 5 krát 8 a to som mu chcela pomôcť pri jedno výpočte. On mi povedal, že nemá kalkulačku, tu sme sa dopracovali. To som ti chcela povedať, keby som ti povedala zážitky mnohých učiteľov zo základných škôl. Jeden učiteľ siedmakov, ktorý nútil svojich žiakov aby násobilku ovládali a nie len malú, ale aj veľkú. Ak mal vývinovú štúdiu a dobre počúval a vie, že ten mozog sa tým opakovaním, tým memorovaním štrukturuje. Jasné, že fyziku si nebudeme memorovať, ani tu chémiu, lebo tam tomu musíme rozumieť. Ale tie základy písania, čítania, počítania je veľmi dôležité opakovať. Keď si premietneme, tie deti kým nevedeli tú čiarku napísať, tak nemohli ísť ďalej. A práve teraz tými cyklami čo nastúpi?

Roman Michelko: Ešte dajme medzitým, že ako je to v iných štátoch. Ten trend vypúšťania domácich úloh, je to európsky trend, je to niečo, čo je v iných vyspelých krajinách už bežné? A my sme boli atypickí, lebo sme ešte ja neviem, stará rakúsko-uhorská tradícia, alebo v iných štátoch domáce úlohy sú?

Oľga Nachtmannová: Vieš, toto som tak veľmi nesledovala, ale keď si povedal stará rakúsko-uhorská tradícia, no chvalabohu. Lebo tým pádom, my sme išli ďalej a ďalej na základe dobrých výskumov, a na tom sa stavalo a nerobilo sa, že sa niečo dobre zbúra. Ja si pamätám 90-te roky, teda konkrétne rok 1990, bola som mladý človek. Vtedy som tomu takú pozornosť nevenovala, ale povedala mi jedna Nórka, ktorá bola učiteľka na základnej škole, a mala náš systém naštudovaný a povedala, že nedajte si rozbúrať váš systém školstva, máte ho dokonale zostavený. Ale to vieme aj od našich Slovákov, ktorí žijú v zahraničí, takže ja sa hlásim k tomu starému rakúsko-uhorskému systému, ktorý sa modifikoval a rozvíja. Máme tu velikánov aj v dobe Československa, ktorí vstúpili do pedagogiky a dali ju na vyššiu úroveň.

Roman Michelko: Nie je to iba Komenský, dnes je najväčším vzorom Fínsko, ale to možno inokedy. My sme vydali už dávnejšie knihu od Marka Bauerleina: Najhlúpejšia generácia, alebo never nikomu pod tridsať o tom, ako digitalizácia niekomu vymyla mozgy. Ak ju nemáš, tak skúsim ti ju niekde nájsť. Takže veľmi odporúčam, aj keď je to staršia kniha, tam presne píše aj o tej digitálnej demencii.  Možno prvý univerzitný profesor, ktorý vidí, ako za tridsať rokov klesla úroveň stredoškolákov. Dnes na vysokých školách sa redukujú niektoré veci, niektoré úlohy sa nemôžu dávať, ktoré sa bežne dávali pred 20-timi rokmi. Lebo minimálne v prírodných vedách to išlo dolu. Treba uznať, že v oblasti jazykovej je to lepšie, tak angličtinu vie skoro každý. Ale prírodné vedy, to je katastrofa. Poďme teraz k tým trom cyklom. Aký máš na to názor?

Oľga Nachtmannová: Jasné, že to odmietam. Toto je presne tá cesta k tomu, aby sme mali na Slovensku čoraz viac analfabetov. Poviem zážitok mojej známej, ktorá prijímala svojho času francúzsku delegáciu, robila vtedy na sociálnych veciach. Prvá otázka bola, koľko máme na Slovensku analfabetov percentuálne vyjadrených. Ak povedala, že neevidujeme toto, pretože aj tí, ktorí navštevovali osobitnú školu vo svojej dobe boli funkční.

Roman Michelko: Okolo troch percent v tých najvyspelejších krajinách. Máme funkčných analfabetov, ktorí poznajú písmenka, vedia čítať.

Oľga Nachtmannová: Tu chcem poukázať, že my sme takéto niečo nepoznali. U nás tá mládež bola pripravená, čo sa preukázalo aj keď išli na stredné školy. Svojho času mi študent rozprával, že jeho sestra išla na strednú školu do Spojených štátov. Vedeli sme, že bude najlepšia z geografie a z chémie a týchto prírodných vied, ale že bude najlepšia z angličtiny, tak to bol šok. Dokonca napísala test na 95 zo 100 a to bol rekord v histórii tej školy.Tým chcem dokumentovať z tých rokov, že nemali sme sa za čo hanbiť. Vzdelanie bolo u nás na veľmi dobrej úrovni, ešte tu by som podotkla, nebolo to socialistické, čo sa mu dával ten prírastok. Áno bolo rozvíjané v tom období, ale bolo to vzdelávanie československé postavené na tých rakúsko-uhorských základoch. Mária Terézia bola ozaj veľmi osvietená panovníčka a rovnako aj jej syn Jozef. Kto v tej dobe mal vo svete povinnú školskú dochádzku a pre všetkých. Pre chlapcov aj pre dievčatá v jednej triede. Ja si spomínam ešte keď som bola vo funkcii bola som na zhromaždení UNESCO, to bolo posledné moje. A tam sa rozoberal taký dokument, aby dievčatá v Afrike začali chodiť konečne spolu s chlapcami do škôl. Alebo vôbec, aby začali chodiť, aj keby boli oddelené. Zoberme si, kedy my sme tu mali, my sme tu nezliezli zo stromov, ako sa nám snažili mnohí vnútiť.

Roman Michelko: Pred 30-timi rokmi sa Fíni učili od nás a dnes sú práve Fíni tí najlepší.

Oľga Nachtmannová: Ale už nie sú najlepší, trošku poopravím. Posledné testovania PISA, ktorá bolo v 2018, lebo kvôli covidu potom nebolo, na prvých miestach všetko Ázia, prvé miesto kontinentálna Čína, druhé miesto Čína-Maccao, tretie miesto Čína-Honkong. Druhý bol Singapur, čo veľmi prekvapilo. Ale to je jasné, lebo tam ozaj pracujú na tom mozgu, naozaj ho rozvíjajú. Tu by som povedala, aby som neostala nepochopená, ja nie som proti moderným technológiám. Je to dôležité, a je to veľmi dobré, že človeku sa takýmto spôsobom veci uľahčujú. Ale nesmie to byť cieľ. To má byť prostriedok, hlavným cieľom má byť rozvíjanie toho mozgu dieťaťa. Povedzme si takú vec, ak sa dieťa bude zameriavať iba na nejakú oblasť, čo ho akože baví, lebo aj toto sa presadzuje, tak k čomu dospejeme? Vieme ako sa rýchlo rozvíja spoločnosť, teraz tu máme obdobie, že množstvo profesií zanikne, mnoho vznikne. Ako bude ten človek pripravený, ak nebude ten mozog rozvinutý?

Roman Michelko: Musí mať elasticitu počas celého pracovného života.

Oľga Nachtmannová: Áno, do všetkých oblastí ľudského poznania, ktoré sa v tom rannom veku dajú. Ja by som povedala, že žiadne cykly, nemalo sa nad tým ani uvažovať, úplne iné problémy sú v školstve.

Roman Michelko: Aká idea je dať to do tých troch cyklov, lebo tá náročnosť vzdelávania, alebo typ vzdelania, alebo iný prístup treba. Tú reformu nejakým spôsobom predpokladám museli zdôvodniť, prečo to rozseknúť do troch cyklov, prečo nie ako to bolo doteraz.

Oľga Nachtmannová: Tých argumentov bolo viac, že prečo. Ale asi najviac zaznievalo, že zahraničie nás kritizuje, že u nás príliš veľa deti prepadá. A teraz samozrejme budeme mať cykly, takže dieťa bude musieť vedieť čítať, písať, počítať, keď bude končiť tretí ročník. Tým pádom tri roky neprepadne. Ale tu si logicky kladiem otázku, že čo sa stane, ak ani v tom treťom ročníku to dieťa nebude vedieť čítať, písať, počítať, to ho dáme naspäť do prvej triedy? A bude znova absolvovať celý cyklus, alebo čo budeme robiť?

Roman Michelko: Aby som chápal. V rámci cyklu nie je možné prepadnúť?

Oľga Nachtmannová: Nie, lebo tam nie je dokonca nastavená ani presná štruktúra, ako má vyzerať ten rok, ten cyklus. Ak si vezmeš curriculum, tak sú tam iba ciele, aké treba dosiahnuť.

Roman Michelko: Toto chcem povedať, doteraz bolo presné jasné, každý ročník, toto máte prebrať za ten rok, tu máte učebnicu. V rámci tohto curriculu je to 1 až 3 a je jedno do ktorého ročníka si to dáte. To musíte prebrať, takže absolvent v deviatom ročníku musí vedieť to, to a to. Je úplne jedno, či to dáte do šiesteho, piateho, ôsmeho ročníka. Vy si to dajte ako chcete, taká úplne, že anarchia. Flexibilita pre učiteľov a riaditeľov škôl, aby si oni sami nastavili. V jednej škole budem toto učiť v šiestej triede, vedľa v siedmej triede. Akurát, že do tej deviatky, musíte toto a toto prejsť.

Oľga Nachtmannová: Chápeš to veľmi správne. Idem do absurdity. Riaditeľ školy dohodne sa aj s učiteľmi, súhlasia s tým všetci, že ten prvý rok je pre to dieťa, pre ten prechod z predškolskej výchovy ťažký. Tak pol roka budú chodiť iba do prírody a objímať stromy, Lebo inak aj s týmto sa môže stretnúť, potom sa jeho rodičia presťahujú do iného mesta, nastúpi na inú školu, a tam už deti budú vedieť  čítať a písať. A čo to dieťa, čo s ním bude? A to nie len kvôli presťahovaniu. Podľa našich zákonov, dieťa môže byť dané do oddelenej starostlivosti. Mesiac bude na jednej škole, mesiac na inej. Vieš si predstaviť, že čo to s tým dieťaťom spôsobí? Veď teraz už máme obrovské problémy u maličkých detí, už aj keď je malá dedinka. Paradoxne aj tam už nachádzame prípady ťažkej anorexie u detí, poškodzovania sa, rezania sa. Takéto niečo, tu nikdy nebolo, a ešte keď toto do toho príde. Inak tie veci boli spojené najmä s tým, keď deti boli veľmi izolované pri covide. Tak sa poškodila detská duša, raz za to musí byť niekto zodpovedný. Ja som poukazoval, keď to bežalo na príklade Írska, lebo Írsko mi je aj nejakým spôsobom blízke, keďže som tam chodila za krajanmi. Pretože tam mali veľmi zaujímavé vzdelávacie centrá naši Slováci, a tak som si pozrela, ako sú oni na tom. Tam to také nebolo, napríklad maturanti boli doma dva mesiace, a u nás dokonca ani len nematurovali. Čiže absurdné veci. A to kvôli tomu, že o školstve rozhodovali ľudia, ktorí tomu vôbec nerozumeli. A preto vznikla takáto myšlienka, ale nie to, povedzme si, že za všetkým sú peniaze, pretože tu sa dá toľko peňazí z Plánu obnovy a odolnosti minúť, keď si vezmeš práve tento siedmy komponent, ktorý sa týka vzdelávania pre 21.storočie. Akože tá odborná verejnosť, ktorá je tam zapojená, ktorá pracovala na tom, ešte pracuje. Koľko dostali času odborná verejnosť, keď mali pripomienkovať otázky, ktoré boli vo vzdelávacom programe? Aj to curriculum. Na obidve veci boli dva týždne, vieš si to vôbec predstaviť? Za dva týždne si má učiteľ nejakého predmetu pozrieť celú tu oblasť a napísať pripomienky. A ešte poviem, to viem od viacerých riaditeľov, že sa im to veľmi na vedomie nedávalo. Inokedy dostávajú hlúposti, dokonca z mnohých mimovládok im chodia pravidelne veci. Najnovšie keď si otvoríš Pontis, tak tam je rozhovor o filantropii pána Kisku. Tak takéto niečo dostanú, ale takúto dôležitú informáciu, že sa robí práve teraz pripomienkové konanie to nie. Jedna riaditeľka mi povedala, že to našla po týždni, ale ani nie na stránke MINEDU, hoci je jasné, že to tam musí byť. Ale bolo to tak schované, našla to na ZMOSe, tam to bolo veľmi jasné. Dala si ten čas, sadla si na to, napísala dve pripomienky, chcela napísať tretiu a všimla si, že aj tie dve sú preč. Potom si počul, že aké to je výborné. Pozri sa. Nedávno vzniklo neviem koľko komisií, ja ich všetky ani neovládam. A mali nedávno stretnutie, v jednom z najdrahších hotelov v Šamoríne. Tí ktorí sú z blízkeho okolia vedia, kde to je. Keď som si pozerala cenníky, tak noc tak okolo 150€ na osobu, tak si to premietni kam tie peniaze išli. Celodenná réžia, pričom školstvo má Juventu. Tu by som pozdravila pána Pavlova, ktorý robí teraz vrchného šéfa Nivamu, to je vlastne organizácia, ktorá vznikla zlúčením tých viacerých, akože sa veľa ušetrí. No, ale tam ostali ešte tí riaditelia, ale vznikla ako keby….

Roman Michelko: Ako keby generálny.

Oľga Nachtmannová: No. A on bol v rokoch 2010 až 2012 šéfom Budmeríc. To bolo vzdelávacie centrum pre učiteľov. Toto vzdelávacie centrum sa zrušilo. S odôvodnením, on to priamo hovoril, že je to zbytočné, že nie je využívané. Ale opak bol pravdou, že Budmerice poznali všetci učitelia, pretože ak sa tam neškolilo, tak tam mohli byť na dovolenke. Bol tam bazén, boli tam tenisové kurty…

Roman Michelko: Čo predali to, alebo čo sa s tým stalo?

Oľga Nachtmannová: Vieš čo, teraz neviem. Bolo to v rámci Metodicko-pedagogického centra, on bol vtedy šéfom, som sa možno pomýlila, pretože on bol šéfom Metodicko-pedagogického centra, viem že časom generálna riaditeľka, ktorá neskôr nastúpila, to dala školstvu, lebo si s tým nevedela rady. To tam chátralo, ja som sa tam bola osobne pozrieť no vyzeralo to hrozne. A keď som počula, videla som aj fotografie, že ako to vyzeralo perfektne, no vieš, že aké bolo zdôvodnenie, pretože z fondov môžeme platiť vzdelávania v hoteli. No ale fondy raz skončia na takéto niečo. Nemôžeme vymyslieť program, ktorým by sme podporili napríklad kuchárky na školách….

Roman Michelko: Však to išlo, keď bola špeciálna dotácia, keď boli takzvané obedy zadarmo. Keď z ministerstva práce išlo tomu personálu, ktorých mzdy sú absolútne škandalózne. To je druhá vec, že nepedagogickí pracovníci a ich mzdy, tak to je úplná katastrofa.

Oľga Nachtmannová: Im sa to musí  do úrovne minimálnej mzdy doplácať.

Roman Michelko: Doplácajú hej, nejakými pohyblivými zložkami. Ja si pamätám, že Mikolaj, to je asi jediný, ktorý prežil štyri roky, asi bol najúspešnejší minister, tak on tiež ako keby zavádzal do istej miery profesné, teda kariérne postupy. Druhá kvalifikačná bola automaticky honorovaná, že zvyšovali sa príjmy a tak ďalej. Prvá atestácia, druhá atestácia, museli mať nejaké kredity. Samozrejme, tým si mohli tiež troška finančne polepšiť. On teda tiež tam dal, tuším že na 20% curricula si mohli dať flexibilitu jednotlivé školy.

Oľga Nachtmannová: Áno.

Roman Michelko:  Tam to prvýkrát začalo, že otváranie tých tvrdých stanov, curricul, teda obsahu vzdelávania. Teraz to ide tak, že sa to úplne rozbíja, bude to totálne na chaose, a každá škola to bude mať inak.  Inak rozdelené, že v ktorom ročníku sa čo bude učiť. Zrejme toto bolo fajn, že sa rozviazali ruky, samozrejme bolo to na riaditeľoch škôl a predsedoch niektorých predmetových komisií. Po jeho reformách, ako už nič dobre nenastalo, alebo išlo to ďalej?

Oľga Nachtmannová: Tu by som ťa poopravila. Toto bolo veľmi múdre šalamúnske rozhodnutie, pretože v tom období bol veľmi silný tlak, že je to zošnurované, že to v Európe absolútne nie je možné. A práve Fíni mali tento model. Ja som teda aj tam bola, vysvetľovali nám to svojho času, bolo to už dávnejšie. Vtedy prišiel s týmto riešením, že sa dala aj možnosť umožniť to škole. Ale bol stanovený veľmi jasný štátny vzdelávací program, keďže mnohí argumentovali, že niektorá škola v tom regióne by chcela mať viacej hodín na nejaký predmet, tak mohla. Alebo mali pedagógov výnimočných v nejakej oblasti, tak mohli dať väčšiu dotácie práve do tejto oblasti. Ja si myslím osobne, že to bol rozumný krok, lebo tým pádom vyrazil zbrane týmto oponentom. Urobil to veľmi dobre a poviem ti, že väčšina škôl zostala v štátnom vzdelávacom programe na 100%. Mali možnosť, ale nebola tam relativizácia ako je teraz, že si môžeš robiť v rámci ročníka čo chceš. Inak potom už začala relativizácia, keď nastúpil po Mikolajovi Jurzyca. Inak ak som spomenula tie Budmerice ako boli v žalostnom stave, práve Mikolaj veľa investoval. Boli tam vytvorené krásne apartmány, ktoré sa potom niekde…

Roman Michelko: Vyparili.

Oľga Nachtmannová: Neznáma.

Roman Michelko: Ďalšou teda silnou témou súčasného školstva je inklúzia.

Oľga Nachtmannová: Prepáč ,ešte by som veľmi rada k tým cyklom, lebo som to pospájala so všetkým možným. Ozaj tu vzniká množstvo otázok už pri tom prvom cykle 1-3. Ešte jedna otázka, čo s malotriedkami, ak by sme prešli na cykly. Lebo, ako si správne povedal druhý cyklus je 4-5, ale máme stupeň 1-4, takže malotriedka je 1,4, teraz čo bude s nimi. Nikto na to nedal odpoveď, tak je toľko otvorených otázok, a nikto sa k ním nevyjadruje, lebo verejnosť vôbec nie je informovaná. Ja som ti spomínala, že už v 21-vom roku, som prvýkrát o tom hovoril. Hneď ten týždeň, ja som to hovorila v stredu, malo tlačovku ministerstvo, že čo sa straší, takéto niečo sa nechystá. Hovorila som, že cez prázdniny sa budú snažiť ten zákon dať a naozaj ho dali. Nezmenili tam tie stupne za cykly, lebo tam bol problém, tak to nechali. Ale stále pracovali na tých cykloch. Potom nám nastúpil teda ten druhý cyklus, tie ročníky 4-5 a potom 6-9. A inak je to naplnené tým, ako si povedal. Ešte taká vec, ak budú stanovené iba ciele, a určite budeš chcieť niečo aj k stredným školám, tak teraz ako oni budú vedieť na stredných školách koncipovať otázky. Lebo tam sú ciele, a nie sú konkrétne veci, ktoré má ten žiak vedieť. Myslím na prijímačky. Už teraz na stredných školách majú riaditelia problémy s pripravenosťou detí. Jeden riaditeľ gymnázia mi hovoril, že oni dokonca niekoľko mesiacov deti intenzívne učia matematiku,čo už mali ovládať, ale to isté máme my na vysokých školách.

Roman Michelko: Na prírodných vedách určite. Príklady, ktoré boli úplne bežné pred 20-timi rokmi dnes nemôžu dať, lebo by to neprešlo. Však syn je na technickej vysokej škole.Tam sú redukované osnovy, tam nemôžu dávať tie príklady, lebo by naozaj nikto neprešiel. Poďme teraz ešte k tomu, že do pilotu ide 40 škôl, sú tam aj malotriedky medzi nimi? Ako toto riešia do toho trojcyklového vzdelávania. Lebo si hovorila na budúci rok začína nejaký pilotný projekt, kde časť…

Oľga Nachtmannová: Oni tvrdia, že to bude už nejaké overovanie, pilot už bol. Lebo skutočne už pár škôl bolo.

Roman Michelko: Teraz si vravela 40, predtým bolo koľko?

Oľga Nachtmannová: To neviem, to nebolo nikde zverejňované. Ale to je len pár rokov, takže tam nemáme nejaké možné výsledky.

Roman Michelko: To ma inak dosť prekvapilo, však od progresívneho Gröhlinga,by som tento typ experimentu čakal. Lebo teraz je ministrom školstva bývalý šéf kresťanských škôl, som prekvapený, či zotrvačnosť ho núti dávať sa na takéto experimenty. Od neho by som to nečakal.

Oľga Nachtmannová: Ale Gröhlingovi ľudia tam ostali.

Roman Michelko: Dobre, ale ministerstvo je monokratická štruktúra. To nie je ako zastupiteľstvo. Čo povie minister, tak tým smerom ide. Buď nemá žiadnu túto, alebo sa s tým stotožnil, neviem. Toto sú pre mňa dosť nepochopiteľné veci.

Oľga Nachtmannová: Za všetkým hľadaj záujmy. Vieme asi aké.

Roman Michelko: Jasné. Dobre.Poďme k tomu, čo som ja vravel, že teraz je teda obrovská vlna inklúzie. Je to teda cudzie slovo, v zásade to vysvetlím. Je to v dvoch rovinách. Integrovať povedzme vozičkárov, ale mentálne deti v poriadku do škôl. To znamená bezbariérovosť, to by som celkom chápal. Druhá vec sú deti s rôznymi vývojovými poruchami, Asperger, deti z artistického spektra a tak ďalej. Dokonca je tu obrovský tlak eliminovať osobitné a špeciálne školy. Úplne výnimočné, integrovať aj deti, ktoré nemajú na to byť na štandardnej škole.

Oľga Nachtmannová: Veď preto tie cykly, tam to vyhovuje týmto deťom.

Roman Michelko: Samozrejme sú asistenti učiteľov. Nedostatočne dotovaní, záujmy škôl, dopyt je podstatne vyšší než ponuka. Napríklad jedna škola by potrebovala 15 asistentov, dostane 5 alebo 6. Oni sú pri tej výuke, často krát robia s tými deťmi, čo je fajn. Jednak ich je málo, jednak nie úplne všetci učitelia to chcú. Aký máš názor na inklúzie, nie je to také, že ťahá to celú triedu dolu? V podstate ak niekto má tie vývinové poruchy, tak nech má špeciálnu pedagogičku. Nech ho riešia špeciálni pedagógovia, ktorí sú na to pripravovaní, ktorí od začiatku idú s tým, že budú vyučovať, riešiť, vzdelávať deti s takýmito poruchami,a nie integrovať a tým pádom ťahať celú triedu dozadu.

Oľga Nachtmannová: No ty si už vlastne veľa vecí povedal, čo by som povedala ja. Čo si povedal, že by malo byť, tak to všetko je na špeciálnych školách. Tam to je všetko dlhé roky budované. A prepáč, opäť sa prenesiem do vlastnej skúsenosti, keď som svojho času bola v Írsku, tak chcela sa so mnou stretnúť bývalá ministerka školstva, ktorá bola vtedy poslankyňou v írskom parlamente. A ja som čakala, že sa bude zaujímať o vysoké školstvo, a vieš čo bola jej otázka, aká podstatná? Pýtala sa ma na špeciálne školy. A povedala, že vieme o vás, že máte veľmi dobre prepracovaný systém špeciálneho školstva. A pre nás to môže slúžiť ako inšpirácia. A hneď po nástupe tejto vlády, čo sa urobilo. Zrušili sa poradne, ktoré boli pri každej špeciálnej škole. Dalo sa to do jedného systému, a rodičia veľakrát čakajú, než sa dostanú ku diagnostike detí. Ako vidíš, do čohokoľvek siahneme, vidíme množstvo problémov, pretože sa dostali k týmto prácam nie, odborníci. Poviem s plnou zodpovednosťou, že momentálne ministerstvo školstva riadia mimovládky.

Roman Michelko: V čase, kedy je šéfom bývalý predseda združenia katolíckych škôl, či kresťanských.

Oľga Nachtmannová: Pozri si štruktúru a hneď pochopíš.

Roman Michelko: Ale on je monokratický orgán. On sa s tým stotožnil. Dokonca som počul, že KDH mu chce dať ponuku,aby išiel a kandidoval za nich. Tak tu už ja naozaj toto nechápem. Pri Gröhlingovi som nebol prekvapený, od neho som nič iné nečakal. Odhliadnúc od toho, že má vzdelanie ako plagiátor, a inak má ako vlasy a topánky. Najprv topánky, však je publikačná činnosť, kde asi nebol plagiátor je, o vlasoch a ženách.

Oľga Nachtmannová: Ale prepáč, vrátim sa k tej inklúzií, aby si poslucháči nemysleli, že od tej otázky utekám. Áno, ja s tebou plne súhlasím, čo si začala. Teda, že deti, ktoré majú určitý telesný hendikep, tak tam  by mali byť tie dvere otvorené. Pretože to tie ostatné deti núti,  učiť sa pomoci slabšiemu a empatii. Ale je pravda, že deti, ktoré nemajú, v rámci rozvoja mozgu, je to trošku iné. Povedzme si otvorene, že aj tie deti tam trpia, nie len že úroveň padá. Toto tiež bola veta Gröhlinga, ak sa pamätáš, že učiteľ by sa mal prispôsobovať tempu najslabšieho, a tým pádom sa ťahá aj celá trieda a vieš, aké sú deti. Mne rozprávala jedná mladá učiteľka, z Mokrohájskej svojho času, že sa im X detí vrátilo naspäť, ale povedala so zlomenými detskými dušičkami. Lebo v rámci tých ostatných boli tí najlepší, lebo dosiahli ten pocit osobného šťastia, a tam sa im ozaj perfektne venujú. Ja som opakovane navštívila jednu z najznámejších a veľmi dobre riadených špeciálnych škôl v Bratislave. Poviem ti, ja som bola unesená. Bola som tam viackrát nečakane, keď mali nejakú predvianočnú výzdobu a tak ďalej. Učitelia s tými deťmi v kuchynkách, bolo tam sedem detí a boli tam dve učiteľky. V normálnej škole sa to proste nedá, a ešte navyšujeme počty detí v triedach, ako to má ten učiteľ zvládnuť? Ešte k tým asistentom, si spomenul, že je ich nedostatok. A z toho pramení ďalší problém, tam stačí maturita. Tak si zober, spomínali sme pána Gröhlinga. Takže kaderníčka pokojne môže robiť asistentku v škole. Pomôže tomu učiteľovi?

Roman Michelko: Akurát, že možno robí s ním niekedy úlohy a okolo neho. Drží ho, aby sa nejako správal. Nemá pedagogické vzdelanie.

Oľga Nachtmannová: A tam je špeciálny pedagóg na špeciálnej škole.

Roman Michelko:  Áno. Aby som dobre chápal, je teraz základná politika ministerstva utlmovať špeciálne školy? A riešiť to inklúziou, teda zapojením deti s vzdelávacími hendikepmi, alebo s poruchami duševnými do normálneho kolektívu? Toto je akože to správne riešenie?

Oľga Nachtmannová: Ešte sa inak vrátim k tomu asistentovi, aby to nevyznelo blbo. Oni majú stanovený termín, dokedy si musia doplniť štúdium, aspoň niečo musia z tej pedagogiky absolvovať. Ale ten prvopočiatok je takýto. Odpovedal si si sám, čo je za týmto všetkým. Vieš, toho Komenského, ako som už počula našich ,,velikánov“, ktorí pôsobia na reforme, že Komenský je zastaraný. Týmto pánom by som rada pripomenula, že Komenský nikde zastaraný nebude. Nech si zoberieme akúkoľvek jeho myšlienku, každá sa dá pretaviť do novej doby. Každá a jedná, čo nás učil Komenský, že tí silnejší ťahajú slabších, podporujú tých slabších. Tento celý systém, ako nastavujú, aj s tou inklúziou bude smerovať k tomu, že slabší budú sťahovať silnejších.  Dieťa, keď sa podcení to dôležité obdobie tej ontogenézy, to je to tretie obdobie od šiesteho dvanásteho roku život jeho individuálneho vývoja, tak to sa už nedá dobehnúť. Ten mozog, ak sa nebude štruktúrovať tak, ako sa mohol, tak to to dieťa nedobehne. Ja som spomenula Nemca Manfreda Spitzera, ale teraz mi napadol nám blízky človek Čech, hoci je to Amerikanočech, narodil sa v New Yorku, Ján Martin Stránsky. Keď si dáte na Youtube, tak tam nájdete mnoho veľmi zaujímavých videí, ktoré hovoria o tejto problematike. Napríklad mimo iné: Chcete mít stupidné díťe, dejto ho pred obrazovku.

Roman Michelko: Jasné.

Oľga Nachtmannová: Keď som sa pozerala dnes ráno na jednu stránku: Kto sme, čo sme o nás, tak tam bolo vzdelávanie o informačných technológiách, že aby sme zapadli, tak sa dieťa bude učiť cez hry, cez počítačové hry. Škola má práveže, tomu zabraňovať. Mnohí psychiatri detskí, jeden český psychiater, veľmi známy, má perfektné výsledky, hoci ho niekedy kritizujú, že je niekedy tvrdý, ale prepáč priezvisko mi vypadlo, nepoznačila som si ho.

Roman Michelko: Teraz bolo ,,Do kríža“ , traja boli, práve o tej digitálnej debilite. Veľmi zaujímavá vec.

Oľga Nachtmannová: To si musím pozrieť.

Roman Michelko: To si pozri, lebo tam bola presne táto téma a veľmi zaujímavé to bolo. Bol tam tiež jeden český psychológ vývinový, ktorý toto extrémne rieši, mobily a debilizácia. Toto veľmi tvrdo kritizoval, takže toto odporúčam ako bonus.

Oľga Nachtmannová: Ďakujem, to si musím hneď poznačiť. Prvá úloha, idem si to pozrieť do archívu.

Roman Michelko: Ja som mal dlhšie debaty s jedným vývinovým psychológom a on mi dal takú pre mňa radikálnu tézu, že dievčatá sa vyvíjajú rýchlejšie. Že chlapci, by mali ísť v siedmych rokoch  do školy a dievčatá v šiestich. Aký máš na to názor? Že ich vývin je rýchlejší a tí chlapci sú ešte nedozretejší. Možno sú aj precedensy, že v niektorých štátoch to tak aj funguje. Myslíš si, že má šancu toto prejsť a má to logiku?

Oľga Nachtmannová: No ja by som to určite nepodporila absolútne, lebo je to veľmi individuálne. Niekedy v piatich rokoch chlapci patria do školy, to sa nedá povedať všeobecne. Ono sa to hovorí, aj ja som to počula, dokonca, keď som bola ešte žiačka. My sme boli v mnohých veciach troška zrelšie v zmysle tých sociálnych kompetencií. Ale myslím, že v tom intelekte to rolu nehralo.

Roman Michelko: Samozrejme, že tá puberta nastáva u dievčat skôr, takže fyziologicky určite áno ale či aj mentálne….

Oľga Nachtmannová: Tam by som sa sporila.

Roman Michelko: Dobre potom ti poviem aj meno toho psychológa, lebo neviem, či chce aby sa o tom verejne hovorilo. Máme ešte ďalšiu kontroverznú škandalóznu záležitosť, vzťahová a sexuálna výchova, samozrejme pri liberáloch je to jasné. Pri katolíckom ministrovi je to bizarné, ako vnímaš to násilne pretláčanie tejto agendy. Samozrejme vždy bola aj za mojich čias biológia a tam nejaké základné informácie išli. Ale takto cielene a je otázka v ktorom ročníku to je, čo tým chcú dosiahnuť.  

Oľga Nachtmannová: Tu sa zastanem pána ministra, pán minister to blokol, ale cez to všetko tvorkyne tejto učebnice pracujú…

Roman Michelko: To je fakultatívne, alebo to všetci majú povinné?

Oľga Nachtmannová: Nie to záleží na záujme, keď si vezmeš ich stránku InTYMYta, takto je to napísané. Tam ponúkajú webinár, sa môžeš prihlásiť a absolvovať, sú tam zapísané skupiny učiteľov. Ale posledné a rodičov, takže široký diapazón objektov.

Roman Michelko: V rámci akého curricula to je?

Oľga Nachtmannová: Našťastie to nie, ide to len takouto formou.

Roman Michelko: Hrozilo to.

Oľga Nachtmannová: No hrozilo to, to bolo nejako zapojené do toho curricula. Lebo viem, že to tri dámy sú to, ktoré napísali túto knihu. Ani jedna nie je pedagóg, ale to je v tejto situácií možno vedľajšie. Síce jedna tma má napísané, že sexuálny pedagóg.

Roman Michelko: Kde sa to študuje?

Oľga Nachtmannová: Konkrétne ona študovala v Anglicku.

Roman Michelko: Čiže tam je normálne študijný odbor, alebo také niečo?

Oľga Nachtmannová: Asi áno, ale konkrétne neviem, ja som to nejako neskúmala. Ale už skúšajú robiť jednotku, to bude pre tie menšie deti a potom pre skupinu 15-18 tretiu knihy.

Roman Michelko: Čiže to už sú vlastne stredoškoláci, tá tretia časť. Čiže pretláčajú to.

Oľga Nachtmannová: Ale momentálne je stop, nie je stop teda, ale robí sa to takýmto spôsobom.

Roman Michelko: Ale pretláčajú to. Ešte jedná vec, ja často som mal  besedy ohľadom kníh na základných školách, alebo aj stredných. A tam mi učiteľky, lebo poznám sa s ľuďmi z politiky povedali, že pozrite sa toto sú tri alebo štyri knihy z ktorých sa dá učiť. Z tejto sa perfektne učí, túto by sme chceli ale nám zadarmo dajú túto. Nedá sa aby mala voľný rozpočet riaditeľka školy a učitelia, samozrejme každá učebnica musí prejsť nejakým schvaľovacím procesom a potom by mal byť voľný výber učebníc. Sú učebnice z ktorých sa učí dobre a sú učebnice z ktorých sa učí veľmi zle, ale tie dostávajú zadarmo. Viem, že to bola téma, veľa sa o tom hovorilo, tuším, že nejaký posun nastal, ale každý učiteľ si môže povedať z tejto chcem a nie z tejto.

Oľga Nachtmannová: Došlo k výraznej liberalizácií, každá škola si môže vyberať z učebníc.

Roman Michelko: Ale keď chce musí doplatiť? Alebo tak nejako?

Oľga Nachtmannová: To ja neviem, prepáč, nemám teraz deti na základných školách.

Roman Michelko: Ja práve, že poznám ľudí, čo majú deti na základných školách. Táto učebnica stojí toľko a toľko. Rodičia musia doplatiť a môžeme z nej učiť, možno pred piatimi rokmi to takto bolo, dostali sme túto zadarmo a keď chceme inú, tak rodičia musia doplatiť. Teraz ide o to, či riaditeľka si môže povedať, šéfka predmetovej komisie. Či je to teraz naozaj tak, či to išlo dobrým smerom.

Oľga Nachtmannová: Ja nehovorím, že to bolo dobrý smerom. Keby to bolo tak, že by to bolo naozaj tie najkvalitnejšie, kde máme záruku….

Roman Michelko: No učitelia to vedia, nám sa lepšia učí z tejto.

Oľga Nachtmannová: Inak musím povedať, že tie učebnice, ktoré boli v posledných rokoch na základných školách aj na stredných, mnohé boli nekvalitné. Tam sa malo ísť do učebníc, povedať si, pretože my sme mali veľmi dobré učebnice. Dokonca mnohí učitelia mi povedali, že učia zo starých učebníc. Dokonca vznikajú na Slovensku skupiny ľudí, ktorí zháňajú staré učebnice, ktoré by používali pri vzdelávaní svojich detí. Čo zase je veľmi zle, lebo tie deti odtrhneme z toho kolektívu, aj keď budú v nejakých menších kolektívoch. Ale ja sa tým rodičom nečudujem, keď počujú čo všetko sa tým deťom bez ich vedomia.

Roman Michelko: Aby som tomu chápal, tak curricula sa zmenili a v učebniciach z mojich čias bol ten objem podstatne väčší. To by potom nemalo logiku.

Oľga Nachtmannová: Prečo, keď chcem deti učiť takto prísne….

Roman Michelko: Myslím si, že nie je možné aby si vybrali učebnice spred 30 rokov učitelia a povedali, že z toho treba učiť.

Oľga Nachtmannová: Rodičia dajú deti do skupín a budú ich učiť z tých starých učebníc. To som povedala ako takú pikošku, ktorú som sa nedávno dozvedela. A k tým cenám a ako to funguje…

Roman Michelko: Zase mám kontakty na ľudí, ktorí sú učitelia. Napríklad poznám jednu školu, kde sú štyri prvé triedy a dve učiteľky učia z jedného šlabikára a ďalšie z iného. Alebo napríklad bola matematika, kde sa im nepáčila tá učebnica ale bola zadarmo, ale jeden učiteľ učil z nej a tri si povedali, že my chceme túto a rodičia zaplatili a kúpili inú učebnicu. Tam všetky, ktoré prejdú musia spĺňať štandardy toho curricula a musí tam byť ten obsah.

Oľga Nachtmannová: Ale štandardy curricula aké sú, ak ti hovorím, že tam sú najmä ciele. Vieš toto je zase veľký problém a ako budú tie učebnice vyzerať. To, že si mohli vybrať z viacerých, to bolo aj predtým. Slovenčina, matematika, myslím, že tam bolo viacero, ale hovorím na základnej škole som nikdy neučila.

Roman Michelko: Jasne, ale či bolo preplácané, to že mohli je v poriadku….

Oľga Nachtmannová: Finančné zabezpečenie, to som neskúmala.

Roman Michelko: Jeden tip učebnice dostali zadarmo, čo ich vysoko bonifikovalo. A keď chceli, tak mohli, ale musia to rodičia zaplatiť.

Oľga Nachtmannová: Toto je otázka touto cestou sa malo ísť, vybrať ozaj autorov pre jednotlivé učebnice, ktorí napíšu kvalitnú učebnicu. Sadnúť si v rámci predmetov, medzi predmetové komisie vytvoriť aby učivo na seba nadväzovalo. Ja inak poviem v roku 2015 sa nám podarilo veľmi dobre nastaviť ten systém. Samotní učitelia to privítali, ale ostal stále problém najmä vzťah matematika-fyzika. Vo fyzike sa niečo už používalo, čo ešte v matematike nebolo prebraté. Toto bolo treba riešiť, tieto otázky, ale nie čo sa deje teraz, že sa celý systém rozbíja.

Roman Michelko: Ďalšia vec, ktorá je bizarná, že už sa nebudú učiť predmety: matematika, fyzika, chémia, ale prírodné predmety sa spoja do jedného. Toto mi troška pripadá ako to walfdorská škola alebo tie alternatívne. Je teda nejaká predstava, že v rámci interdisciplinarity sa vlastne zrušia predmety a bude to prírodovedný blok, humanitný blok.

Oľga Nachtmannová: Človek a spoločnosť, človek a príroda.

Roman Michelko: Už nebude, že matikár, fyzikár…

Oľga Nachtmnnová: Matika a slovenčina ostanú a potom bude človek a príroda. A potom máš človek a spoločnosť a tam máš dokonca aj geografiu, dejepis…

Roman Michelko: Kedy v akom časovom horizonte?

Oľga Nachtmannová: No to je v tom zaradené, to súvisí s cyklami, jedná vec, že musia mať splnené ciele koncom toho cyklu, čiže koncom tretej triedy, koncom piatej triedy, koncom deviatej triedy.

Roman Michelko: Na vysvedčení bude čo? Bude prírodovedný blok, humanitný blok, matematika, slovenčina, alebo ako? Bude to jedna známka komplexná zo všetkých troch?

Oľga Nachtmannová: Toto ja nemôžem vedieť, lebo to nevie nikto.

Roman Michelko: To sú debaty, ešte to nie presadené.

Oľga Nachtmannová: Oni prijali niečo a absolútne k tomu nie sú noty. Skutočne si zo záujmu pozri tieto ich štandardy vzdelávacie, celé curriculum, pozri si ten siedmy komponent ,, Vzdelávanie pre 21. storočie“ a hneď uvidíš koľko ti tam ostane otázok. Preto oni teraz zasadali, čo som spomínala ten známy hotel v Šamoríne. Samotní tí z MPC regionálnych, teda metodicko-pedagogických centier nevedia čo budú riaditeľom škôl hovoriť. Lebo ono by malo byť koncom júna po všetkých krajoch aktualizačné vzdelávanie. Práve k naplneniu toho curricula, lebo oni dnes nevedia. To všetko je veľká otázka, ja som tu spomínala pár otázok na ktoré neodpovedali.

Roman Michelko: Keď je to v takomto štádiu tak chvalabohu čoskoro sú voľby a skazonosný vplyv nebude dotiahnutý do konca. Poďme ešte veľmi krátko v dvoch takých témach o strednom školstve, lebo to nadväzuje na základné. Za Mikolaja to bolo najhorúcejšie. Teraz je taká téma, že treba redukovať osemročné gymnázia, lebo minimálne v bratislavských školách ostávali v druhom stupni len slabší žiaci. A nemali vzory a bolo to elitárske, toto sa naozaj týkalo predovšetkým len Bratislavy. V rámci celého Slovenska ten limit 5% populačného ročníka v zásade bol. Bratislava vyskočila na 20% nejaký čas, teraz sa redukovali. Aký máš na to názor, treba to utlmovať, treba to riešiť ako naozaj elitné gymnázia alebo ten osemročný model bol niekedy historický do roku 1949, alebo kedy boli tie osemročné. V podstate prešlo sa na štvorročné respektíve päť pri bilingválnych. Akoto toto vnímaš?

Oľga Nachtmannová: No musím povedať ako som to vnímala a ako to vnímam. Vnímala som to negatívne, hovorí za to všetko, že svoje deti som nechala na normálnej škole. Teraz stojí otázka, ak by mali školy nabehnúť na cykly, tak si neviem predstaviť, že by som nechala…

Roman Michelko: Po druhom cykle, že by išli na to osemročné.

Oľga Nachtmannová: A to je tiež otázka, lebo prvý stupeň je 1-4, lenže štvrtý a piaty ročník je zaradený v druhom cykle.

Roman Michelko: To by sa to potom posunulo o rok no.

Oľga Nachtmannová: A stále zákon má uvedené tie stupne, čiže 1-4, 5-9. Ale to sa nerieši, je to veľká otázka a ja pevne verím, že sa to nepodarí. Hoci teraz išli tie školy, ministerstvo sa dalo počuť, že aký je o to veľký záujem. Chápem riaditeľov škôl, kde majú veľa detí zo výchovno-vzdelávacími problémami. Lebo tam museli mať veľa prepadajúcich, a ako vieš,  Gröhling zaviedol, že každé prepadnutie sa musí zdôvodniť. Čiže im táto práca odbudne a budú riešiť túto otázku až na konci tretieho ročníka. Takže tam je veľa takých škôl, viem to od ľudí ktorí sa v tomto pohybujú, kontaktujú riaditeľov, ale stále je to mizivé percento. Vieš prečo sa mnohí možno aj prihlásili, že si neuvedomili ten dopad. Lebo nikto o tom nevedel, aj samotní učitelia neveriacky pozreli, ale veď to nie je možné. Také niečo nemôže byť, no ale je to tu. Tie pripomienkové konania boli dva týždne, to prvé bolo pred Vianocami a to druhé bolo koncom januára, začiatkom februára. Vlastne na prelome, keď deti dostávali vysvedčenia. Ešte som ti aj povedala, že ako ťažko sa k tomu tí učitelia dostávali. Vôbec o tom neboli informovaní, pritom stačil jeden email z ministerstva na všetky školy: Začalo pripomienkové konanie na stránke ministerstva tam a tam, pozrite si to, vyjadrite sa k tomu. Nič také sa nedialo. Je to základ, môžeme mať neviem aké kvalitné stredné školy, aké kvalitné vysoké školy, ale ak sú základy zlé, tak sa nám tá stavba zrúti.

Roman Michelko: Poďme ešte k ďalšej tému, tuším, že za Draxlera bola taká veľká téma, ono to ešte začalo predtým za jeho predchodcu, to bol Pellegrini, ale tam bol štátny tajomník Chudoba. Oni prišli s konceptom takzvaného duálneho vzdelávania, čo by znamenalo minimálne pre odborné školy prepojenie praxe a školy. Čo je objavenie teplej vody, lebo takto to fungovalo za socializmu úplne v pohode, že každý väčší podnik mal spoluprácu s nejakou školou. Alebo boli niektoré učilištia priamo pri fabrikách a tam boli tie prepojenia úplne jasné. Toto malo zatraktívniť odborné školy voči gymnáziám, lebo je extrémny presun, redukujú sa, musia sa zlučovať niektoré stredné školy. Je obrovský problém pri odborných školách. Naopak bariéra na vstup nových súkromných gymnázií bola minimálna, úroveň gymnazistov je taká, že pred 30-timi rokmi by sa ani na priemyslovku nedostali, ale boli by radi keby sa dostali vôbec k nejakej maturite.

Oľga Nachtmannová: Prepáč, to som ti práve chcela povedať. Keď si povedal, že tam bola elita, tak to vôbec nie je pravda. Filozofia dieťa nositeľ peňazí.

Roman Michelko: To hovorím, že to teraz už nie je. Možno v tých osemročných, lebo tam je nejaký limit.

Oľga Nachtmannová: To chcem povedať, že ani tam práve. Nebolo, lebo ak máš filozofiu dieťa nositeľ peňazí, tak predsa to dieťa ti prinesie peniaze.

Roman Michelko: Kto vlastne povoľuje vstup do siete župa alebo ministerstvo. Lebo Blanár hovoril, že čo my máme robiť, ak príde nejaký súkromný podnikateľ a založí si súkromné gymnázium, my ako župa ho nemôžeme stopnúť.

Oľga Nachtmannová: Toto je akože fakt. Ja viem, že svojho času sme robili takú malú novelu v  zákone aby sme niektorým školám aspoň trošku okresali, lebo mali vyslovene široké možností v otváraní niektorých programov. Teraz si zober škola, nebudem ju menovať, ktorá bola znám, že predáva maturity, tak si žiadala bilingválne vzdelávanie. Ministerstvo jej nemalo šancu to zakázať, dokonca tma nie je ani na ministerstve, ani na župe, ale na tej škole.

Roman Michelko: Jedno vykričané bratislavské gymnázium, to je asi všeobecne známe.

Oľga Nachtmannová: Asi hovoríme o to istom.

Roman Michelko: Áno, ja sa chcem spýtať, lebo ja si pamätám, že pri osemročných tá selekcia išla, išlo to do útlmu a rušili sa triedy, tam štát mal na to aby tých 5% populačného ročníka zabezpečil. A vlastne riešilo sa to iba v Bratislava, lebo všetky ostatné kraje mali okolo 5%. Či sa dá alebo rozmýšľa, že naozaj máme extrémne množstvo gymnázií, kde chodia ľudia, ktorí nemajú študijné predpoklady často štvorkári sú tam.

Oľga Nachtmannová: Tak to by sa určite nemalo stávať, na toto ti teraz poviem, že k tomu by si mali sadnúť odborníci, ktorí k tomu majú čo povedať. Toto je základný problém. Celé roky sa to rieši takým spôsobom, že nie by sa vytipovali ľudia z tých troch skupín, čo som menovala. Tá snaha tu je, ja som sa s niektorými z nich rozprávala a išli by do takého niečoho. Lenže tu to je tak, že sa prihlásia, však je to dobre honorované, veď pamätáš, keď sa robili Učiace sa Slovensko. To bola veľká katastrofa, ale viacerí z toho sú teraz pri tejto reforme. Poďme na to duálne vzdelávanie.

Roman Michelko: Poďme teda, toto ešte rýchlo prejdime. A potom v ďalšej časti bude vysokoškolské otázky.

Oľga Nachtmannová: Prepáč, toto nie je téma aby sme to rýchlo prebrali.

Roman Michelko: Tak potom urobme samostatne.

Oľga Nachtmannová: My sme totiž prví na svete, ktorí sme zaviedli duálne vzdelávanie, nezabudnime na osobu Tomáša Baťu. O tom by som veľmi rada povedala.

Roman Michelko: Škola veľmi známa, celoživotné vzdelávanie a potom kontinuálne to držal Soták v Podbrezovej, tam v podstate prepojenie školy a fabriky bolo vždy.

Oľga Nachtmannová: A nikdy mu nechýbala kvalifikovaná pracovná sila.

Roman Michelko: Presne tak.

Oľga Nachtmannová: A veľmi rada by som porozprávala, lebo tu mám aj skúsenosti dajme tomu aj s Nemcami.

Roman Michelko: Veľmi pekne ti ďakujem, základné a stredné školstvo aspoň čiastočne sme prešli, určite sa budeme venovať v budúcnosti duálnemu vzdelávaniu a hlavne univerzitám a vede. Ja ti veľmi pekne ďakujem za účasť a o niekoľko týždňov alebo o mesiac dovidenia.

Oľga Nachtmannová: Ďakujem veľmi pekne