PodcastyPrepis podcastu Veci Verejných s MUDr Pavlom Nemcom: Bude prvý...

Prepis podcastu Veci Verejných s MUDr Pavlom Nemcom: Bude prvý december znamenať kolaps zdravotnej starostlivosti a aké je  skutočné zákulisie tragickej streľby na Zámockej

-

Prepis podcastu Veci Verejných s MUDr Pavlom Nemcom: Bude prvý december znamenať kolaps zdravotnej starostlivosti a aké je  skutočné zákulisie tragickej streľby na Zámockej

Na snímke MUDr. Pavol Nemec
  • Prebudíme sa 1.12  a nastane  totálny kolaps zdravotníctva ?
  • Čo sa stane ak naraz odíde 3000 lekárov
  • Uvedomuje si minister Lengvarský čo vôbec  hrozí
  • Bude podpísané memorandum medzi lekárskymi  odborármi a ministerstvo, ako to navrhovala prezidentka ?
  • Zazmluvní VŠZP Nemocnicu Bory, alebo nie. Ak nie čo to bude znamenať ?
  • Aké bolo skutočné pozadie strelca na Zámockej ?
  • Kde a za akých okolností sa radikalizoval ?
  • Čo bolo obsahom jeho 65 stranového manifestu ?
  • Kto a prečo túto tragédiu zneužíva ?
  • Aké opatrenia v súvislosti s touto tragédiou navrhoval progresívny europoslanec Bilčík ?
  • Čo povedal na margo tejto tragédie podpredseda Európskeho parlamentu Šimečka a Prezidentka Čapútova na pôde EP ?
  • K čomu malo viesť zneužitie tejto tragédie ?
  • Bude mať táto tragédia politické a legislatívne dôsledky ?

PREPIS PODCASTU:

Roman Michelko: Vážení priatelia, dovoľte aby som vás privítal pri pravidelnom podcaste Veci Verejných. Pravidelným hosťom tohto podcastu je MUDr. Pavol Nemec. Vitaj.

Pavol Nemec: Príjemné popoludnie prajem poslucháčom, a tak isto aj tebe Roman.

Roman Michelko: Si lekár, tak nemôžeme začať ničím iným ako výpoveďami lekárov. Vraj 2000 z nich zo Slovenska, hlavne z nemocníc v privátnom sektore to nemá zmysel, podali demisie. Kolabujú niektoré oddelenia, anesteziológovia odchádzajú, rôzni špecialisti, môže tu byť kolaps, čo sa týka operácií a podobne. Ako to ty vidíš, myslíš si, že stiahnu tesne pred vypršaním ultimáta svoje výpovede, alebo sa dohodnú, ktoré z tých požiadaviek sú relevantné, ktoré nerelevantné? Ako to vnímaš, odhaduješ a najmä, čo je podstatnejšie, ak by naozaj odišlo 2000 lekárov, čo by to znamenalo? Ľudia nebudú operovaní, bude vojnové zdravotníctvo, budú sa presúvať do iných nemocníc, budú sa reprofilovať lôžka, alebo čo by to mohlo znamenať?

Pavol Nemec:  Takto. Musím ťa opraviť podľa dnešnej informácie už 3000 lekárov, ktorí podali výpoveď, aspoň podľa mediálneho domu PENTY Plus sedem dní, tam som sa to dočítal. Je veľmi málo informácií ohľadom toho, ako je to rozvrstvené, ktorých nemocníc sa to týka, je na to také informačné embargo. Toto je naozaj veľká masa lekárov, to už nie je taká sranda a samozrejme, takáto masa, ak by to odišlo, tak by to ohrozilo zdravotnú starostlivosť.To bez debaty. Čítal som napríklad, v rámci Univerzitnej nemocnice v Bratislave je to z 1500 lekárov, už 500 lekárov, čiže 30%.

Roman Michelko: Čo by to znamenalo pre tú nemocnicu?

Pavol Nemec: No samozrejme znamená to, záleží, ako je to rozvrstvené podľa oddelení, podľa špecializácií. Ak odíde celé ARO, tak skončí operačný program v nemocnici. To je samozrejmé. Dôjde, že sa programy operácií budú musieť zrevidovať úplne, alebo čiastočne sa tie niektoré špecializované ambulancie zavrú. O to je viac zarážajúcejšie, ako reaguje minister Lengvarský. Musím povedať, že pozrel som si, lebo si mi povedal, že bude takáto téma. Dve jeho mediálne vystúpenia v mainstreamových médiách. Musím povedať, že ma zarazil jeho prístup, v podstate ja som tu už minule rozprával o tých jednotlivých stupňoch organizácie, o základných organizačných nastaveniach. Keď som si vypočul pána ministra, tak to boli úplne komické predstavy. Aj v súčasnej situácií, ktorú vlastne Lekárske odborové združenie svojím formátom nastavilo, s pánom doktorom Visolajským. Celkovo ako on vníma tú situáciu, mám pocit, že si to predstavuje ,,Jak Hurvínek válku“ .

Roman Michelko: Povedz, čo vlastne povedal, aby sme vedeli.

Pavol Nemec: Je to zaujímavé z toho dôvodu, že minister zdôvodňoval to, že nepríde k zásadnému obmedzeniu zdravotnej starostlivosti, čo je zarážajúce pri tých počtoch výpovedí. Samozrejme k tomu sa v rôznych regiónoch pridávajú aj sestry. To nie je zadefinované, že v ktorých regiónoch koľko. Druhá vec bolo  jeho vyjadrenie: však nejakým spôsobom sa zastúpia tie nemocnice. Tá zdravotná starostlivosť bude takto zástupne vyriešená, čo je jeden z bodov, ktorý Lekárske odborové združenie požadovalo, aby sa rušili oddelenia až vtedy, keď bude jasné, kto tých pacientov prevezme na seba. Takže pán minister takýmto spôsobom komunikoval v súčasnej situácií, že to nie je problém. Tiež povedal to, že tým štatutárom, tým riaditeľom nemocníc vydal pokyn aby nijakým spôsobom nepristupovali invazívne k tým lekárom, ktorí podávali výpovede, aby ich nepresviedčali a tak ďalej. Vyslovene to zdôrazňoval, aby na nich netlačili, nech nie je na neho inak pozerané. To nie je také podstatné, lebo samozrejme tie rozhovory tam môžu prebiehať. Otázka je akým štýl prebiehajú. Či sú to rozhovory nátlakové, alebo argumentačné. Takže takýmto spôsobom pristupoval k tomu a potom tam boli veľmi ,,čarovné“ veci smerom k Borom.

Roman Michelko: To bude samostatný bod. Vieš nejako štruktúru tých lekárov, či je viac z Bratislavy, alebo, či na východe nie sú. Ak sa nebude dať operovať v Bratislave, tak ja neviem, zoberú ich v Galante, či je gro tej štruktúry v Bratislave? Ako je to vlastne?

Pavol Nemec: Samotné tie rozvrstvenia úplne presné nie sú. Ja som čítal to, čo prebehlo tým mainstreamom dnes a tam bola tá informácia, že v rámci UNB Bratislava je to z 1500 lekárov, 500 lekárov, alebo 508 lekárov, ktorí dali tú výpoveď. Čiže vlastne 35% kvázi, 1/3tina. Potom vlastne Roosveltova nemocnica v Banskobystrickom kraji najväčšia, tam dalo výpoveď 220 lekárov  a pridali sa k ním aj zdravotné sestry a potom v Košiciach, tam dali výpoveď z 900 lekárov 220, čiže 24%. To je veľká masa Roman. To ochromí každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Je to vážna situácia a samozrejme, že bola tam taká komunikačná stratégia zo strany ministerstva, že to je len o peniazoch. O nič iné im nejde, zdvihneme im platy v nejakom segmente, potom ako sme mali posledný podcast sa prezentovalo navýšenie platov v niektorých segmentoch pre lekárov, sestry, stredný zdravotný personál, laborantov a podobne. Oni hovorili, že celé tie požiadavky Lekárskeho odborového združenia boli len o tom, že sú to vlastne vydierači, teraz sme im dali tie peniaze, tak nech sú ticho. V podstate  oni dali osem požiadaviek, a všetky sú opodstatnené. To sme hovorili minule, to hovorím aj teraz. Samozrejme, že tie požiadavky sa mohli dať minimálne za posledných 20 rokov kedykoľvek, lebo boli opodstatnené vždy. To je jedna vec. Druhá vec je , že teraz sa dali a musí sa k tomu nejakým spôsobom systematicky začať pristupovať. To čo hovorí pán Legvarský, to nie sú systémové kroky. Dobre samostatný bod bude situácia okolo Borov, ale ešte z tých systémových krokov, tam odprezentoval pán minister jeden jediný, a to, že chce obmedziť zisk poisťovní. Toto je jediná rozumná vec z toho, čo odprezentoval, s čím sa dá súhlasiť. 

Roman Michelko: To mu SaSka nikdy neodmáva, to by sa musel dohodnúť s opozíciou. Že je situácia vážna, pochopila aj prezidentka. Vyzvala na spoločné rokovanie ministra a navrhla mu, aby dal memorandum. Aby to neboli iba nejaké všeobecné prísľuby, aby sa jasne spísal nejaký časový plán. Sú tam veci, ktoré sa dajú hneď riešiť, ale sú tam aj dlhodobé veci, napríklad počet nových medikov. To sa nedá zo dňa na deň. Na to potrebuješ výcvikové, fakultné nemocnice. Nie je možné, že ich naraz príde dvakrát toľko, oni sa musia na tých klinikách zaúčať. Hovorí sa, že by malo byť menej samoplatcov a podobne. Ktoré z tých podmienok sa dajú hneď, ktoré memorandom? Máš vôbec nejakú informáciu, či sa pripravuje memorandum, či Lengvarský do toho ide? Ako to vidíš? Bude memorandum? Nebude memorandum? V poslednej chvíli sa vytlačí z bránkovej čiary tá lopta? Či ako?

Pavol Nemec:  Ja to vidím skôr tak, že tu chýba systémový pohľad na vec. Čo sme rozprávali v minulom podcaste, to bol systémový pohľad na vec. Minister žiaden systémový rámec nemá, on vlastne koná len pod tlakom. Pod tlakom LOZ, teda pod tlakom tých ľudí, ktorí v systéme pracujú. V systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti a hlavne treba povedať v systéme štátnom, ktoré vlastní štát. To sú dlhodobé resty. Pán minister, keď prišiel ako reprezentant OĽaNO a to hnutie malo nejaký program v roku 2020 a je jedno, či tam pán minister vtedy bol, alebo nebol. To hnutie ho tam nominovalo, mal si to prečítať, mal sa s tým oboznamovať a mal ho systémovo aj odbornej aj laickej verejnosti predostierať. A mal to nejakým spôsobom presadzovať, aby sa nejakým spôsobom tie požiadavky LOZ začali riešiť. Ten časový horizont toho riešenia, predsa každý vie, že nie je okamžitý. Niektoré verzie riešenia sú dlhodobejšie. Ako som hovoril, výstava nemocníc niečo stojí, a aj niečo trvá. Sú tam veci, ktoré sú adresnejšie, ktoré sa dajú urobiť hneď. Ja mám pocit, akoby pán minister zvolil takú vyhnívaciu taktiku, ale iba pod tlakom vonkajších okolností, možno aj vnútorných, alebo lobistov, alebo LOZ koná, ale nekoná systémovo, ale koná ad hoc. Dokopy to vytvára jeden obrovský chaos, ktorý zhoršuje tú situáciu, aj pocitovú, aj reálnu. Musím ešte povedať, že rozpráva pán minister o stratifikácií nemocníc, toľko krát sa to tu rozprávalo. Teda o tom rozvrstvení zdravotnej starostlivosti z hľadiska výkonov u jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa obťažnosti, čiže bývalá kategorizácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. To znamená nemocníc tipu jedna, dva, tri. Aj o tomto rozpráva, že by to nejakým spôsobom malo začať platiť od 01.01.2024. Čiže vlastne ešte rok máme čas. On to nejakým spôsobom hodí na stôl, legislatívne by sa to malo pripraviť do decembra 2023, aby to už od 2024 platilo. Tí poskytovatelia, ktorí sú združení v tom LOZ hovoria, že vlastne nič nevidia. Pán minister hovorí, že všetci vedia, každý je oboznámený, každý vie ako to bude. Oni hovoria, že nič nevieme pán minister, to sú úplne antagonistické veci. Keď sa mám objektívne prikláňať, že kto má skôr pravdu, tak tu má skôr to LOZ a celá tá odborná verejnosť. Nie preto, že by bolo lepšie a chrumkavejšie im vyjsť v ústrety, ale z hľadiska toho, že pán minister je ten, ktorý má udávať tóninu a tak ďalej. On neudáva tóninu, tú udáva niekto iný, on sa len prispôsobuje. To je veľmi pasívne.

Roman Michelko: Predtým, než pôjdeme k Borom, ešte posledná otázka na teba, naozaj nastane 01.decembra kolaps? Ja neviem, možno že potom odstúpi, odídu tí lekári a budú čakačky, niektoré operácie budú odložené. Neviem si predstaviť, čo môže nastať keby naozaj väčšina z tých, čo podali demisie, ich naozaj nestiahli. Druhá vec, čo si vravel,sú tie dlhodobé záležitosti. Čaputová málokedy príde s niečím rozumným, ale memorandum by to riešilo. To znamená pripravuje sa memorandum? On povie, to je náš naozaj verejný záväzok, že on povie dobre, je tu taký a taký časový plán. Dáme taký a taký terminovaný plán legislatívnych úloh. Bude tam to a to, na príprave tých zákonov budú participovať odborné komisie. Budú tam aj ľudia z LOZ, pripravuje sa memorandu, alebo, čo si myslíš, čo nastane 1.decembra?

Pavol Nemec: Samozrejme, niečo sa musí stať, čo sa týka vládnej moci, správy veci verejných. Je jedno, či to bude memorandum pod pani prezidentkou, alebo pod ministrom zdravotníctva a premiérom, kde mi to inak viac sedí.

Roman Michelko: Ona to iba iniciovala, to musí byť memorandum medzi ministrom a LOZ.

Pavol Nemec: Dobre, proste niekto z verejnej moci, samozrejme exekutívne najvyššie je pán premiér, čiže on tieto veci má zorganizovať. Ale ak poznáš to meno, tak…. To by mal on ako centrum moci výkonnej riešiť. On by to mal organizačne riešiť, pokiaľ je problém v komunikácií medzi odborovým združením a ministerstvom. Moja predikcia: toto musí prísť, a uvidíme, či to schladí situáciu alebo neschladí. Čo sa týka 1. Decembra to je veľmi ťažký postulát, lebo jedna vec je mať zozbierané výpovede, ale druhá vec je na nich zotrvať. Zatiaľ tie výpovede narastajú, bolo ich nejakých 2100, teraz ich je už takmer 3000, čiže povedal by som, že tá snehová guľa, namiesto toho, aby sa odbaľovala, tak sa nabaľuje. Ak je to takto rozbehnuté, nemá zmysel to prerušovať, ale potiahnúť to do konca, aby došlo k nejakému rozhodnutiu. Pretože po tridsiatich rokoch je na stole, aby sa tá krajina aj v odborných oblastiach nejako pohla. Lebo toto, čo tu je je problém. Mohli by sme k tým Borom dôjsť, lebo tam je to signifikantné.

Roman Michelko: Každú chvíľu sa Bory otvoria, v podstate hrubá stavba už je. Teraz sa rieši prístrojová technika, ale ako nejaká pomsta Pente, lebo samozrejme penťacké médiá, lebo tie nešetria túto vládu, tak nemá byť zazmluvnená s VŠZP. Zazmluvní si to Dôvera, to logické, to je ich a Union. Oni hovoria, že možno budú robiť úkony pre zahraničných, Rakúšanov a tak ďalej. Ja sa pýtam, či môže byť nastavený ekonomicky funkčný model, keby nebolo zazmluvnené VŠZP.

Pavol Nemec: Ja by som inak nastavil tú optiku. Treba povedať, že nemocnica Bory je investičný projekt penťáckej siete Svet zdravia. Je to ich investičný zámer, ktorý bol realizovaný mimo siete základných  poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ak je niečo mimo siete, tak je to na rozhodnutí jednotlivých poisťovní, ktoré fungujú v systéme všeobecného zdravotného poistenia, či tam nakúpia nejaké služby, alebo nenakúpia. Nie je tam povinnosť, ak je niečo v základnej sieti, vtedy tam tá povinnosť je. To je prvá vec, aby sme sa tu nehrali na nejaké zákulisné ťahy. Takže nie je povinnosť zo strany VŠZP zazmluvniť nemocnicu Bory. To nie je o vzpriečení sa.

Roman Michelko: Dôvera a Union to dávajú, pre ich poistencov to dáva zmysel. Logicky za normálnych štandardných okolností. Nehovorme si, že tam nie je nejaký zlý zámer. Nie je to síce povinnosť, ale za štandardných okolností, by pravdepodobne zazmluvnená bola.

Pavol Nemec: Koncové zdravotnícke zariadenia 100%tne vlastní štát, to sú všetky tie nemocnice, kde skončia všetky diagnózy, fakultné, univerzitné. Je tam najväčšia investičná medzera. A odtiaľ vlastne pramenia aj tí nespokojní lekári, aj tá nespokojná guľa tých 3000 lekárov je gro z týchto štátnych nemocníc. Samozrejme aj tie sestry a stredný zdravotný personál. Takže systémové riešenie, ktoré sa od pána ministra očakáva, či už vo forme memoranda, alebo nejakého iného riešenia. Čo už mal dávno spraviť je systémové riešenie k tomuto stavu. Ak sa bavíme o Boroch, tak to je o stave v Bratislave, to nerieši celé Slovensko. Je to problém medzi zdravotnou starostlivosťou v Bratislave, to znamená Univerzitnou nemocnicou v Bratislave a Borami. Teraz Univerzitná nemocnica v Bratislave sa skladá z nejakých piatich súčastí, ktoré sú vo veľkej miere zastarané. Mickievičová napríklad, ale aj Kramáre majú veľké problémy. Tam bol predpoklad systémového riešenia, že sa vybuduje nemocnica Rázsochy , pozemok je a tak ďalej, urobí sa projekt v dostatočnej mohutnosti, aby pokryl tu celú zdravotnú starostlivosť. Zároveň musí byť  naplniteľný aj personálnym stavom, lekári, sestry, stredný zdravotný stav na plný úväzok. Tam sa v týchto projekciách musí počítať aj s tým, že to musí byť budované v určitej veľkosti, v určitej štruktúre a musí byť naplnený personálnym stavom stávajúcim, môže sa počítať s nejakým náborom. Ten základ sa musí preklápať zo stavajúcich zdravotníckych zariadení. Tie stavajúce zdravotnícke zariadenia, napríklad Mickievičová, alebo Kramáre by boli funkčné do posledného dňa, dokiaľ by sa nekolaudoval nový projekt na Rázsochách, aby tam potom vlastne len fyzicky prešli do tých pracovísk.

Roman Michelko: Jednu poznámku k tomu, tie Rázsochy budú koncová, univerzitná špičková a tak ďalej.  Bory nie sú stavané ako koncová a špičková nemocnica, ale ako nemocnica druhého typu. Tá by mala nahradiť tie staré dožívajúce typu na Mickievičovej, prípadne tie staré časti Kramárov, teda nie úplne top medicína, ale taká štandardná medicína. Určite úroveň Mickievičovej, čo sa týka budov, energií, tam sú staré okná, fučí to tam. Dávalo by to logiku, že Bory nebudú koncová, budú obsluhovať tie menej náročné diagnózy. Rázsochy by boli tie najšpičkovejšie, najodbornejšie, prepojené s univerzitou, fakultami, bude tam výučba medikov. Toto vlastne nie je ambícia pri nemocnici Bory.

Pavol Nemec: Ty systémové riešenia vnímaš tak, že máš tu nejaké stavajúce štátne zdravotnícke zariadenia. Máš nejaký pozemok, a máš nejaké projektové riešenie, a musíš presne vedieť, čo z tých stavajúcich zariadení, ak sa dobuduje nemocnica Rázsochy, tak čo pôjde do likvidácie, do odpredaja, a tie pracoviska sa premiestnia tam, na nové pracoviská a čo sa prenechá vo funkcií, napríklad Petržalská nemocnica a zveľadila by sa, alebo by sa prenechal Ružinov. Bory vznikali ako samostatné projektové riešenie manažérov Svetu zdravia v Pente, ktorí si robili projekt na svoje potreby. Táto politika tejto finančnej skupiny, ktorá podniká v zdravotníctve, nemá nič spoločné so systémovým riešením. To sú len umelé proste veci, je to úplne oddelené. Ale čo my hovoríme, že na rozdiel od Penty, ktorá má ťah na bránu ako vnútorné rozhodnutie súkromného sektora, tak ten systémový pohľad ministerstva a štátu zlyháva, na tomto to je krásne vidieť. Tu sa nebuduje systematicky to zdravotníctvo, ani v bratislavskom VÚC, ani v iných VÚC.

Roman Michelko: Z Plánu obnovy bude Fakultná nemocnica v Martine úplne nová a Rázsochy. Toto je štátna koncepcia, máš pravdu, že Bory boli urobené bez toho, aby boli v sieti, bez komunikácie s vládou. Biznisovo štát, respektíve VŠZP ich nemusí zazmluvniť. Tým pádom budú mať asi problém. Otázka je, či majú aj nejaký krízový plán B. Tam je otázne, či tie dve poisťovne budú mať dosť klientov, v prípade, ak by sa venovali klientom z Rakúska. Možno budú mať zazmluvnené aj rakúske poisťovne. Bežne vidím, že takáto zdravotná turistika je bežná. Máš pravdu nemusia ich zazmluvniť, nepatria do systému, ak nebude dobrá vôľa ani nebudú.

Pavol Nemec: Aké má štát možnosti? Štát ma také možnosti, že bolo súčasťou programového obdobia súčasnej prvoaprílovej vlády, že sa vybuduje nemocnica na Rázsochách a v Martine. Po tých všetkých covidových prišiel Plán obnovy, kde sa 1,3 miliardy alokovalo na to, aby sa urobili úplne nové nemocnice na zelenej lúke, a aby sa urobili aj nejaké nové oddelenia. Rozhodlo sa, že 1,3 miliardy pôjdu na dva projekty a do roku 2026 sa to musí utilizovať, v rámci toho sa musí utilizovať hrubá stavba. Otázka je, čo je to hrubá stavba, tá definícia nie je celkom jasná. Za miliardu by sa mali urobiť tie dve nemocnice a potom je 300 miliónov vo forme ohlášok, kde vlastne lokálne výzvy na oddelenia. Tam musí vysoká pripravenosť zasa súkromného sektora, kde sú Agel, Penta a tak ďalej, takže asi 300 miliónov pôjde na tieto veci. Takýto je status quo, tá logistika na úrovni štátu, toho ministra, kde by sa mala robiť systémová práca, tak najväčší vplyv má kuratela VŠZP, čo je poistný kmeň na úrovni 2,9 milióna ľudí. To je absolútne dominantná poisťovňa.

Roman Michelko: To je koľko 70%?

Pavol Nemec: No môže byť, Dôvera, poisťovňa Penty má nejakých 1,5 milióna ľudí a Union okolo tých 500 000 poistencov. Je to absolútne dominantný hráč na tom poistnom trhu z hľadiska zazmluvňovacích vecí. Keby som chcel nejakým spôsobom udržať, to znamená, že mám tú nejakú alokáciu do roku 2026, projekt na Rázsochách, neviem či tam 600 lôžok bude stačiť, lebo to je polovičný profil pôvodného zámeru. To je vec vstupných dát, ja ich teraz nemám, aby som to vedel posúdiť. Takže alokovali tam nejakých 600 lôžok. Urobí sa nejaký plán na financovanie tohto zámeru, a potom sa to bude zo štátneho rozpočtu dofinancovávať  Dovtedy aby to vydržalo, musím urobiť opatrenia z hľadiska súčasných nemocníc, udržať tu Mickievičovú, Kramáre. Samozrejme udržať to, aby nikto neodišiel ku konkurencii, to je tá sila VŠZP. To znamená, že konkurencia je pre mňa Penta, aby mi neodišlo to najlepšie za tie štyri roky. Takže nezazmluvním ju, kvôli tomu, aby som udržal tých lekárov v tých stavajúcich podmienkach. Ak sa pýtaš na biznis plán Penty, tak ja neviem na základe čoho to stavali, či to bude stačiť na 1,5 milióna poistencov plus Union, to je 2 milióny. Že toto im bude stačiť v rámci všeobecného zdravotného poistenia, plus nejaký biznis plán so samoplatcami. Alebo to urobíme tak, že to začneme stavať mimo siete a potom cez vplyvové zóny, ako to tu býva, si to zariadime. Však máme tam na to vplyv, máme tam ľudí, máme nejaký mediálny vplyv. Ja neviem aké možnosti sa budú v rámci toho používať. Ale z pohľadu štátneho manažéra, tak jednoznačne nezazmluvniť Bory a snažiť sa ten lekársky stav udržať zmluve, ako sa to dá. Nie je predsa normálne, aby 3000 ľudí z môjho stavu štátneho mi protestovalo proti mne, kvôli podmienkam. To je najmenej, čo by sa malo teraz spraviť, ale tento človek (minister zdravotníctva) už expiroval. Aj tak tam musí dôjsť človek s nejakou víziou.

Roman Michelko: V horizonte roka a troch, štyroch mesiacov, už toho veľa koncepčného, aj tak veľa neurobí. Tak prešli sme teda v podstate zdravotnícku tému. Formálna len dodám, že hrubá stavba, je stavba po technickej stránke ako stavebnej a do vybavenie technikou je už tá definitívna stavba. Martin má byť aj CTčkami a MMRkami a podobne, kdežto toto bude hrubá stavba bez techniky.

Pavol Nemec: Ešte je tam jedná časovaná bomba, pokiaľ prejdeme na druhú tému, a to je ten štátny rozpočet, bolo také intermezzo.

Roman Michelko: Áno o 17% bol navýšený, čo je vlastne úroveň inflácie a potom bolo navýšenie Všeobecnej pokladničnej správy, kde by mohol Matovič vydierať, podľa toho ako sa ráno zobudí. Tak buď prisype tých 300 miliónov, alebo nie.

Pavol Nemec: Ja to vnímam z pohľadu troch taktických vecí, ktoré asi sleduje pán Matovič. Jedna vec je, že nevie ako sa to bude vyvíjať z hľadiska rozpočtového plnenia na budúci rok, potom by to bolo veľmi výhodné, ak by ,,čierny Peter zostal na rezortoch, a museli by v priebehu roka okamžite šetriť. Treba povedať, tie finančné prostriedky, ktoré by boli alokované podľa návrhu tej Všeobecnej pokladničnej správy. To sú také finančné prostriedky, o ktorých rozhoduje len minister financií striktne a nemusí, ale môže ich dať. Takže prvá vec, aby ,,čierny Peter“ zostal na rezorte, takže on má všetkých ministrov v podstate v šachu.

Roman Michelko: Len faktickú. Štandardne bolo vo Všeobecnej pokladničnej správe 300 miliónov. On má teraz 1,5 miliardy a chce mať 5,7 miliardy, čo je úplne nonsens. Dať na jeho atómovky takúto sumu, to je absurdné.

Pavol Nemec: Takže ja si myslím, po prvé, tam je ten ,,čierny Peter“, aby ostal na tých rezortoch, a on by bol z toho von. Potom, ďalšia vec, je to vynucovanie si lojality tých ministrov. Aby teda museli za ním chodiť, byť na neho vľúdny, kolenačky, teraz mi urob lastovičku, teraz mi urob sloníka. Myslím, že toto je druhý bod a tretí bod sú tie atómovky  ako ty hovoríš. Teda mám nejaký nápad, hneď ho zrealizujem, hneď mám aj financovanie na neho. Teraz sú najnovšie tie bločky. To sú také tri veci, ktoré by sa mohli pod toto z hľadiska nejakej machiavelistickej filozofie schovať.

Roman Michelko: Ja len dúfam, že to z druhého do tretieho čítania neprejde. Dobre. Poďme teraz k tej druhej téme, ktorou je tragédia na Zámockej. Vznikla okolo toho veľká hystéria, teraz sú pochody LGBTI, každý, kto nie je v prvom rade, tak je už pomaly homofób. Ty si počúval ten rozhovor, ktorý dal otec toho strelca a zároveň si čítal cirka 65 stranové memorandum, manifest. Gro toho manifestu nebola homofóbia, ale antisemitizmus, ten človek nebol známa figúrka extrémistickej scény, mal málo sledovateľov na twiteri,  zradikalizoval sa na amerických sieťach. Čo bolo v tom manifeste?

Pavol Nemec: Ja som taký človek, ktorý sa rád pozrie na tie veci v určitých širších kontextoch. Aby to bolo ľahšie analyzovateľné  a lepší námet do diskusie. Jednak som si všimol to, že od začiatku školského roku v Bratislave zomrelo 10 ľudí, desať mladých ľudí, tie príčiny boli rôzne, boli tam dve samovraždy  17-18 ročných ľudí. Jeden chlapec skočil pod vlak a druhé dievča vyskočilo z balkóna. Potom tam bola ťažká autonehoda na Zochovej ulici, kde bol 60-ročný páchateľ, ale zomreli tam piati študenti a dve trvalé poškodenia zdravia.

Roman Michelko: Ďalší traja, alebo štyria sú hospitalizovaní .

Pavol Nemec: To sú vážne zmenené životné osudy, a potom vlastne bola tam tá tragédia, tá streľba na Zámockej.  Tam zradikalizovaný mladý človek zastrelil ďalších dvoch mladých ľudí, a jedna bola postrelená. Proste je tu nejaký problém, že sa tu niečo deje v tej spoločnosti, hlavne s mladou generáciou. Samozrejme môžeme sa nad tým zamýšľať z rôznych aspektov. Určite čo ja som už hovoril x-krát tie opatrenia, ktoré tu boli robené v rámci Covidu. Hlavne tie lockdowny a najmä výluky školskej dochádzky. Najťažšie sa to odzrkadlilo na mladých ľuďoch od 14 do 18tich rokov, lebo tam tá potreba tej socializácie, potreba pravidelnej školskej dochádzky je tam najväčšia. To je iné, ak niekto má byť v lockdowne a má už všetky sociálne návyky a má nejakých 40-42 rokov, tam sa viac menej nič nedeje medzi 40-tkou a 42-kou. Ale ak máš 14 až 18 rokov to sú zásadné veci, ktoré sa už nikdy nevrátia. Títo ľudia sa potom z nudy oveľa viac venovali rôznym veciam na internete, treba povedať, že aj šikanóznym veciam, veď bol známy prípad v Šenkviciach. Tam sa na základe tej nudy decká navzájom šikanovali. Niečo sa tu deje, kde sa tým treba v širších aspektoch zaoberať. Čo sa týka samotného skutku na Zámockej, každý skutok bol samozrejme o niečo inom.  Pri tej nehode, tam to boli alkohol a drogy, tam treba z hľadiska spoločenských vecí diskutovať, čo s týmito vecami. Treba povedať, že to bol exces, lebo taká ťažká autonehoda, tu nebola roky rokúce, a možno ani roky nebude. Čo sa týka tej streľby na Zámockej, sú také dve aspekty. Je tam ten vyšetrovací, to nechajme na OČTK, časové aspekty toho dňa, súvislosti svedkov, digitálne stopy, podiel rodiny a iného prostredia, na to my nemáme dostatok vstupov. Ak boli nejaké úniky do mediálneho prostredia, boli len nejaké selektívne a nie výpovedné. Počkajme si na závery vyšetrovania OČTK určite, mali by to urobiť veľmi zodpovedne, pretože to bude mať veľký spoločenský dosah z hľadiska určitej kazuistiky. Predchádzanie tej trestnej činnosti a práce s mládežou.

Roman Michelko: Vieš čo? V tomto by som troška polemizoval, pretože podľa mňa nórska spoločnosť nemôže za to, že sa zrodil nejaký Breivik a tiež aj na Novom Zélande, kde osamelý šialenec vystrieľal…Ja som to aj hovoril, možno aj niekomu prepne v hlave a urobí takýto zločin. Dávať zodpovednosť za vyjadrenie konkrétnych ľudí na celú spoločnosť? Je tisíc podnetov a vždy sa môže nájsť nejaký  človek, ktorý to má v hlave prepnuté. Čiastočne by som to možno bral v Spojených štátoch, kde každý rok máme nejaké streľby na školách, a tam sa otvára diskusia o dražbe zbraní a dokonca automatických. Je pre mňa veľmi falošné dávať výroky, ktoré niekoho zraňovali na atmosféru v spoločnosti. Ale že niekto príde, a zastrelí niekoho to nie je otázka spoločnosti, on musel mať ťažké duševné problémy dlhodobo. Bol v predchádzajúcej škole šikanovaný, bol pod nejakým dozorom v správe nejakých psychológov. Áno máš pravdu, že v čase lockdownu sa to zhoršilo, a vtedy sa vraj zradikalizoval, ale nie ani tak slovenské prostredie ho radikalizovalo. Rozdeľme to do dvoch častí. Jedna vec je, že zjavne pomätený človek urobil nejaký exces. Predstava, že spoločnosť definitívne, a na sto percent dokáže vyfiltrovať a neumožniť niečo také, to si myslí, že sa ani nedalo. To nebola ani skupina, to bol osamelý vlk. Dneska je hlavná vec homofóbia. Všetci nejakí tradiční politici, ktorí majú nejaký problém s nadprávami LGBTIQ komunity to spôsobili. Ty si vedel aký bol jeho duchovný svet, ty si to prečítal, tak povedz nám niečo o tom jeho manifeste.

Pavol Nemec: Ty si mi odbehol troška myšlienkovo inam. Vrátim sa k tomu, ako som ja rozprával. Je veľmi dôležité to dopodrobna vyšetriť aj z hľadiska kazuistiky. Ja sa tomu povenujem, minimálne na základe toho manifestu. Napríklad aby si vedel, ako ja nad tým rozmýšľam. Máš nejakých sexuálnych predátorov. Bola to samostatná téma, sexuálni predátori pre maloletých na internete. Na základe toho, že tu boli nejaké konkrétne prípady, ktoré boli predmetom súdneho konania, vyšetrovania policajného, tak sa vlastne natočil film. Začalo sa o tých veciach rozprávať, popularizovať to, aby decká vedeli. Takýmto spôsobom som to myslel, že sa tu niekto dokázal zradikalizovať na nejakých stránkach, nejakých témach. Tie témy sú zvrátené a treba o tom rozprávať, písať, aby sa to dostalo do širšej verejnosti. Lebo ak sa bavíme o antisemitizme, tak nie náhodou dávame každú chvíľu nejaký film z toho obdobia. Aby sme tu históriu neustále pripomínali, lebo už ani naša generácia s tým nič nemala, a napriek tomu sme o tom informovaní. Stále nejakým spôsobom si to pripomíname, aby sa to zlo neopakovalo. Ak sa urobí analýza aj na takýchto trestných činoch, zase to musí byť predmetom toho, aby sme to dali vedomostne tým mladým ľuďom. My sa už nebudeme radikalizovať. My máme troška iné spektrum informácií, ako ten mladý človek, ktorý je tabula rasa, a tam sa dá čokoľvek napísať. Ak je to zhodou okolností extrémistický program, tak potom je dôsledkom toho, čo sa udialo v Bratislave. Venujme sa potom tomu, že bolo leitmotív tej radikalizácie, čo bol obsah toho manifestu politického. Extrémizmus je tiež politický smer, a potom aká bola odozva politického spektra na Slovensku. Lebo musím povedať, že tá bola dosť desivá z hľadiska určitého spektra. Bolo to vyslovene falošné. Čo sa týka samotného toho manifestu, musím povedať, že ten samotný manifest je absolútne antisemitistická záležitosť a rasová. Ten človek z hľadiska toho, ako urobil ten manifest bol proste rasista. Tá biela rasa bola na prvom mieste, všetko podmieňoval tomu. Jeho vstup do náboženstva bol taký, on popisoval, že bol ateista a agnostik. Prečo je to tak? On nad všetky riešenia dával tú rasu, predsa nie je normálne, aby bol v kostole nejaký veriaci katolík černoch, veriaci katolík aziat, veriaci katolík beloch a proste Róm, akékoľvek rasy, Hispánec, kohokoľvek si tam môžeš dať. Čiže náboženstvo je úplne zbytočné, rasa je najdôležitejšia. To bolo čisto v Tretej ríši 1933-1945 programovo, alebo by som povedal terciárne štádium tej Tretej ríše, absolútny nacizmus. Rasový nacizmus, ako ho poznáme z histórie, a zo všetkých tých dokumentárnych filmov. Toto bol leitmotív rasizmus a antisemitizmus, za všetkým sú Židia, všetko riadia, všetky vlády, vrátane veľmocí okupované Židmi, a tí všetko ovplyvňujú. On to definoval, ako sionistami okupované vlády. Potom tam bola taká vec, že akým spôsobom sa on staval k tej LGBTI komunite, ktorá sa tu troška vytvorila. Z hľadiska toho manifestu, on písal, že tú LGBTI komunitu dali Židia medzi bielu rasu, aby ju otrávili. Že toto bol jeden zo zámerov sionistov, základná axioma bola Židia, a za všetkým sú Židia. Tá LGBTI komunita bola pre neho sekundárna vec. Ale samozrejme bolo to tam.

Roman Michelko: Rozsahovo asi menej.

Pavol Nemec: Menej, ale bolo to tam. Ten trestný čin bol u neho chápaný ako útok, ktorý spadá do toho antisemitizmu. Rasizmus a antisemitizmus boli pre neho nosné témy.

Roman Michelko: Tuším, ja som tam zaregistroval,  mal písať, škoda, že Hizballáh vypálil tak málo striel na Izrael.

Pavol Nemec: On sa vlastne takýmto spôsobom na to pozeral. On tam má takú stať o sebe, že ako 11-ročný začal fungovať na tom internete, prekúsaval sa rôznymi témami a potom v 19.-tom roku, to znamená tri roky dozadu, ho ovplyvnili tie teroristické akcie v Spojených štátoch najviac. A potom na Novom Zélande, kde to bol Brenton Tarrant, ten vystrieľal 51 ľudí.

Roman Michelko: Ale zaujímavé, lebo tam išlo o moslimov, nie Židov.

Pavol Nemec: Veď to aj poviem, čo tam aj on písal. V islamskom centre zastrelil 51 ľudí. On bol 28-ročný a mal 74 stranový manifest.  To bolo zverejnené na tých stránkach 4chen a 8chen a tento chlapec, to už vtedy sledoval. Neviem, či to naživo sledoval, lebo títo mladí ľudia žijú sociálnymi sieťami a využíva celú to funkcionalitu. Trestné činy majú formou livestreamov, oni majú všetko pod kamerovým záznamom. A on tú lajfku streamoval a potom robil tie manifesty na rôznych extrémistických fórach. On videl ten livestram, neviem, či ho videl naživo, alebo vo forme záznamu, ale písal tam, že toto bol pre neho zlom. Písal tam o ďalších teroristických aktoch ako John Earnest , ten bol zasa v Kalifornii, kde začal strieľať v synagóge. Zabil jedného a troch zranil. Nakoniec to bol Payton S. Gendron, ktorý v supermarkete v Buffale zastrelil 10 ľudí. To bol supermarket v nejakej černošskej zóne, kde boli viac-menej sami Afroameričania. On preferoval streľbu na farebných, nejaký beloch sa mu dostal do rany, a toho proste nestrelil, povedal mu, aby vypadol. Všetky tieto činy boli rasisticky motivované a antisemitsky. Toto bolo portfólio inšpirácia tohto človeka. On tam mal ešte povinnú literatúru, ktorú by si mal každý prečítať. Všetko v zóne brachiálneho rasizmu a antisemitizmu. To keď čítaš, ako keby si čítal Mein Kampf. On tam potom písal, že treba tie akcie, oni to volali, že akcia, aby si vedel. Je taký filozofický smer, u nás sa o tom veľa nehovorilo. Nevyplýva to z našich podmienok, ale v USA sa o tom dosť rozpráva. Je to revolučná idea akcela racionalizmu, ide o legitimizáciu politického terorizmu na dosiahnutie svojich cieľov. To je národno-socialistická revolúcia, proste nacistická revolúcia, už nemáš demokraciu, výmenu názorov, tú eliminuješ. Alebo vo forme tých činov, ktoré oni robia. Šokovať verejnosť, a vyhrať politicky.

Roman Michelko: Dá sa ešte niekde ten manifest zohnať, alebo už to stiahli?

Pavol Nemec: Že vraj, je to stále ešte prístupné na tých slobodných fórach amerických.

Roman Michelko: On to vydal v angličtine?

Pavol Nemec: Celý manifest je vydaný v angličtine. Fyzicky žil na Slovensku, ale reálne žil v USA. On ani nehovoril o slovenskej politickej scéne. Všetky odrážky a inšpirácie, ktorými on žil, bola práve zahraničná scéna. On napríklad aj spochybňoval holokaust ako taký, hovoril, že bol nedokončený a mal by sa dokončiť. Úplne excesy, vravel, že malo byť namiesto 6 miliónov Židov 20 miliónov. Vravel, že v rámci Overtonového okna, sa musí normalizovať násilie. Tá slovenská odozva bola veľmi problémová. Treba povedať, že je to tragédia, to nemožno neodsúdiť, to mohla byť streľba na hocikoho. Treba to odsúdiť a páchateľom sa zaoberať, samozrejme je to tragédia pre tú rodinu. Otázka je miera spoluzodpovednosti, to necháme na vyšetrovateľoch. Je to tragédia aj pre ňu, sme ľudia chápeme celý ten rozdiel, prvá pohnútka bola na strelcovi. Ten to celé spustil, tam je najväčšia miera zodpovednosti za tú celú tragédiu. Čo sa týka samotných reakcií politického spektra, sa tu objavil najmä zo strany progresívnych prúdov, snaha natiahnuť psiu hlavu celému konzervatívnemu spektru. Tieto témy ako sionizmus, rasizmus, neboli nosnými témami slovenského politického spektra. Ani mimoparlamentného, mimo diškurz, tu dochádza k falošnej polemike. Vyťahujú sa tu citáty, úplne v inom kontexte, v inom zameraní, nemajú s takýmito deštruktívnymi ideológiami nič spoločné. Je to veľmi falošná a veľmi zlá vec, aj do budúcna. Musím povedať, že veľmi zármutivé aj z hľadiska prezidentky, ten úrad má vážnosť. Má k tým témam pristupovať v rámci celej spoločnosti, nie len v rámci úzkeho politického spektra. Nie, že sa tu vyvesila nejaká dúhová vlajka. My máme republikánsku tradíciu cez sto rokov, monarchistickú tradíciu cez tisíc rokov, je nejaká tradičná farba, dôraz na súcit a spolupatričnosť a to je čierna vlajka. Čo sa týka štátnických symbolov, tak je tam vlajka na pol žrde, je tu dipazón prejavov, ktoré sa akceptujú. Toto mala prezidentka využiť, a nie dávať na stožiar dúhovú vlajku. Tiež si myslím, že aj v RTVS, kde dali znak vo forme dúhových vlajok, potom sa rýchlo spamätali a normálne si tam dali čiernu. Lebo toto je normálny postup, aj tá spolupatričnosť smerom k tej tragédií, aby sa mohol zúčastniť aj konzervatívny prúd, aj  aby som sa zúčastnil. Ale nie nejaká akcia, ktorá profituje to, že je to vlastne ideologická akcia.  Ako keby tancovali na tých hroboch. To je veľký problém, lebo tá spolupatričnosť tých konzervatívcov je jednoznačná. Odsudzujeme tú tragédiu a chceme aby sa to vyšetrilo, aby sa na základe tej kazuistiky urobil aj psychologický profil páchateľa, toho prostredia a nejako sa s tým pracovalo aj v školskom prostredí, aj s tínedžermi. Nikto nechce aby sa tu tak strieľali ľudia pred barmi, to mohlo byť na základe hocijakej rasy, sexuálnej orientácie, nie je možné, aby sa tu takto vraždili ľudia. Tomu sa musíme nejakým spôsobom venovať. Potom je tu problém, jedna vec, čo ma zarazila smerom k Európskemu parlamentu. Jedna akcia poslanca Bilčíka za PS tam urobil návrh uznesenia, ktorý prešiel. Ten hovorí o rastúcom počte trestných z nenávisti voči LGBTI komunite v celej Európe s ohľadom na nedávnu vraždu na Slovensku. Čo je zaražajúce pán poslanec Bilčík tam dal nejaké argumenty, ja len prečítam jeden bod: Keďže atmosféru nenávisti a nevraživosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovanie  živia nie len krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkvi a politických elít, ktorí vo svojich vystúpenia požadovali ďalšie obmedzenia voči LGBTIQ osobám, takže národná rada v júni 2014 zmenila ústavu tak, aby párom rovnakého pohlavia vyslovene zobrali možnosť uzavrieť manželstvo a následnú právnu ochranu. Keďže referendum proti LGBTI osobám sa konalo vo februári 2015 potom, ako konzervatívna Aliancia za rodinu s podporou cirkvi zhromaždila 400 000 podpisov a vyzvala na hlasovanie o prísnejšej legislatíve proti LGBTIQ+ osobám, keďže v máji 2022, člen koalície navrhol zákon, ktorého cieľom je zakázať dúhovú vlajku na štátnych a verejných budovách, keďže v septembri poslanci  parlamentu predložili ďalší návrh, ktorého cieľom je zakázať všetky zmienky o komunite LGBTIQ+  na školách, v reklame a televízií, keďže na Slovensku na školách neexistuje veku primeraná povinná výchova v otázkach vzťahov a sexu, keďže, keďže, keďže ….  Tam bolo niekoľko bodov, tak potom pán Bilčík dal 23 bodov v rámci uznesenia, za ktoré by sa nehanbil ani Vasiľ Biľak. Absolútne zneužili situáciu v rámci EP, dali uznesenie, ktoré je mimo kompetencie EP, aj v rámci subsidiarity a proporcionality. Ešte má dôjsť delegácia EP, takzvanej monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva. Majú vyšetrovať v súvislosti s touto vraždou, toto všetko organizoval pán Bilčík a progresívna etuda, ktorá tam funguje plus pán Šimečka, ktorý je podpredseda EP. Pani prezidentka tam mala prejav, ktorého hlavná myšlienka bola, že musíme viac cenzurovať. Toto mi pripadá ako návrat smerom k tomu minulému režimu. Cenzurovať čo? Názory, polemiku, sociálne siete? Naozaj to vytvára mnoho otázok, ale musím povedať, že celá tá progresívna agitácia došla na odozvu v rámci konzervatívneho spektra. Predpokladám, že bude ešte väčšia. Celá tá agitácia bola mimo reality, ale aj samotného toho trestného činu. Tá motivácia, minimálne v rámci toho manifestu, ktorý písal potenciálny páchateľ, treba povedať, pokiaľ sa neuzavrie vyšetrovanie, tam boli tie pohnútky úplne iné. Proste toto celé nesedí.

Roman Michelko: Ja som sa s X ľuďmi o tom rozprával. Hovorí sa, že je to podobné zneužitie tragédie ako pri Kuciakovi, kde naozaj vymýšľali legendu o unesenom štáte, a tancovali na hrobe týchto dvoch mŕtvych. Toto je tiež jedno podlé zneužitie obrovskej tragédie. Nikto z konzervatívnej komunity sa nehlási k týmto názorom, nemá takéto názory, nikdy to nepresadzoval. V podstate sa snažili to použiť ako baranidlo, aj teraz bol v parlamente zákon o tom súžití. Respektíve Čekovský tam chcel v druhom čítaní dať registrované partnerstvá, čo bolo úplne mimo. Neprešlo to. Chvalabohu  poslanci dokázali odolať tomuto obrovskému tlaku. Jednoznačne sa zneužila táto tragédia, treba to jasne povedať. Jednoznačne ľudia s konzervatívnymi názormi nemajú zodpovednosť za to. Treba to odmietnuť, a jasne povedať, že sa tu tancuje na hroboch týchto obetí a v podstate ľudia, ktorí nie sú v prvých radoch na dúhových pridoch a nie sú extrémne LGBTI priateľskí, tak tí nie sú za to zodpovední, lebo dnes sa tu vytvára absolútne falošný a nie realistický obraz, že títo ľudia môžu za túto tragédiu. Za mňa, nie, nie je to tak.

Pavol Nemec: Konzervatívny pohľad je jednoznačný. Ja to rozprávam stále dookola. Proste sexuálna orientácia nemôže byť predmetom žiadnej diskriminácie. Proste ten človek, za svoju sexuálnu orientáciu nemôže byť nejakým spôsobom perzekvovaný, ostrakizovaný, diskriminovaný v spoločnosti. Čo sa týka legislatívneho riešenia, nie sme za neho. Myslíme si, že ten inštitút manželstva je ústavne zadefinovaný. Najdôležitejšia vec, kvôli čomu to tá spoločnosť robí, je ochrana reprodukcie, ochrana detí, ktoré v heterosexuálnych vzťahoch vznikajú. V homosexuálnych nevznikajú, to je ten základný rozdiel a potom ďalšia vec, sledovali sme skúsenosti z iných štátov, ako náhle sa do legislatívy hocijaká zmienka o nejakom partnerskom zväzku, aj marginálna, tak je na to celý elaborát právnik, medzinárodných, ktorí dotlačia ten daný štát do cieľov stavu, že to musia byť homosexuálne manželstvá rovnocenné s heterosexuálnymi, vrátane adopcie detí a všetky nadväznosti. Takáto legislatíva postretla už viacero štátov. Ten vývoj k tomu bol rôzny, tak preto sme takí striktní v tomto. Teraz je tam nejaký návrh k tomu, že by to aspoň podľa ministra Krajniaka, malo byť z hľadiska možnosti nahliadnuť do  zdravotnej dokumentácie.

Roman Michelko: To neprešlo.

Pavol Nemec: Ja viem, ale vrátim sa k tomu. Oni chcú pripraviť nejaký vládny návrh, že by tam bol ten náhľad do zdravotnej dokumentácie, plus mínus nejaká forma dedenia, viazaná na spolubývajúceho, či také niečo. Je to tiež veľmi zradná vec. Totiž právne tímy sú aj na toto pripravené. To musí byť jednoznačne postavené, ak chceme niekomu vyjsť v ústrety. Ja si myslím, že je to aj v rámci súčasnej legislatívy možno. Ak chceš nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie, tak sa dá právny úkon, splnomocnenie. Ak to chce niekto exaktnejšie zadefinovať, tak môže v rámci legislatívy O.K. Tiež ak chceš dať možnosť prevzatia majetku, tiež sa to dá spraviť. Ale nie na báze spolubývajúceho, ale na báze náhodne okoloidúceho. Myslím tým, možnosť ako občana a občana.

Roman Michelko: Ja si myslím, že to podstatné bolo povedané. Posledná poznámka. Chvalabohu máme ústavnú garanciu manželstva, ktoré je jasne definované, ako zväzok muža a ženy. Akákoľvek zmena musí ísť cez prelomenie ústavnej väčšiny. Ono to nebude také jednoduché, ale útok týmto smerom bol urobený, bola zneužitá tragédia. Veľmi dobre si to osvetlil, ďakujem ti za účasť v dnešnom podcaste, o mesiac znova. Ďakujem Paľovi Nemcovi, že tu dnes prišiel a povedal veľa zaujímavých vecí.

Pavol Nemec: Ďakujem dopočutia.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás