Obsah podcastu:

1. Zdravotníctvo aktuálne čaká nás kolaps zdravotníctva ?

2. November 1989 odkaz a dnešná politika (aké boli naše očakávania a aký je dnešná realita )

3. Menšinová vláda a jej podpora Kto ? Čo? A za čo? 3,5 miliardy vo Všeobecnej pokladničnej správe na Matovičove atómovky ? Ako skončí rozpočet, bude , alebo nebude schválený ?

4. Orbánov šál

5. Činnosť či nečinnosť vlády ohľadom migrácie

PREPIS PODCASTU:

Roman Michelko: Vážení poslucháči, dovoľte, aby som vás privítal pri pravidelnom podcaste Veci Verejných s MUDr. Pavlom Nemcom. Vitaj.

Pavol Nemec: Príjemný deň prajem tebe, a tak isto našim poslucháčom.

Roman Michelko: Na začiatku by som ešte povedal, aby bolo jasné, že tento formát je autorský, čo sa týka oboch autorov. Teda nie je to tak, že jeden je respondent a druhý je moderátor. Čiže spolu si dohadujeme témy a spolu hovoríme každý toľko, koľko uzná za vhodné. My si ukazujeme, ak sa chce niekto k niečomu vyjadriť, to znamená, že takýmto modelom to funguje a každý má v podstate rovnaký priestor. Poďme teda, dnes máme  tém, dúfam, že do hodiny ich stihneme. Prvá sa určite musí týkať aktuálnej záležitosti ohľadom zdravotníctva. Ja som teda zaregistroval, že už bola dohoda cez víkend takmer dosiahnutá. S tým, že lekári chceli nejaký valorizačný mechanizmus ohľadom odpracovaných rokov, tuším % ročne, alebo podobne. Na čo Matovič to zrútil zo stola, povedal koniec, dáva ultimáta a podobne. Dohoda teda nie je. Medzitým si šiel na trip do Holandska Heger. Včera boli nejaké tlačovky kde neboli lekári. Ako to teda vidíš? Dneska sa napínajú svaly v tom zmysle, že bude nejaká mimoriadna situácia. Neviem čo chcú, či pošleme po každého lekára nejakú eskortu, a budú ho eskortovať do nemocnice. Ako to vidíš?  Dohodnú sa, nedohodnú, ak nie, tak čo nastane?

Pavol Nemec: No. Dneska by som poňal túto tému trošku viac v bodoch. Nehovoril by som tak analyticky ako v predchádzajúcich rozhovoroch. Takže , poslucháči, ktorí by chceli vedieť, ako to nejakým spôsobom je v rozšírenej podobe, tak nech si vypočujú naše staršie verzie. Čo sa týka tých pozícií, stále tam nie je dohoda.Odborári trvajú na tých ôsmich bodoch. Sú tam samozrejme platové požiadavky. Tie sa vypichávajú zo strany vládnej moci. Je to taktické. Dobre to znie, ak sa povie nejaké číslo, platové plus, nadčasy v určitej výške, tak to pôsobí mobilizačne na nejakých iných ľudí, ktorí majú troška nejaké iné príjmy. Je to machiavelistické zo strany vlády. Je tam ďalších sedem bodov, ktoré LOZ predložilo. Tam sa zasekli rokovania ohľadom toho prvého bodu. To bolo nejakým spôsobom medializované. To je bod, ktorý hovoril o vyrovnaní platby nemocniciam, za poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany poisťovní. To je nástroj k tomu, ako by to bolo dobre zorganizovať cez DRG, ale tam celkove tie koncové nemocnice, univerzitné, fakultné, sú v strate. Pretože tam prichádzajú všetky diagnózy a niektoré sú veľmi drahé, veľmi náročné, a celá tá liečba nie je pokrytá z hľadiska nákladovej zložky. Treba povedať, že všetky koncové nemocnice má vo vlastníctve štát. Tieto generujú stratu. Nie že jeden rok, ale v podstate dvadsať rokov. Raz za čas príde k nejakému odloženiu, ktoré ale nie je systémové, je to ad hoc a zase sa so systémom nič neurobí, takže nemocnice pokračujú v ďalšom zadlžovaní.  Týmto treba nejakým spôsobom pohnúť, o tom sú aj tie debaty tam. Zaujímavé je, že s takýmto niečím prichádzajú odborári a tlačia na vládu, veď toto je vecou politiky. Verejnej politiky, politických strán, ktoré majú prísť s riešeniami, a vo voľbách sa majú schádzať, čo v zdravotníctve. Lebo treba povedať, že zdravotníctvo je pravidelne súčasťou predvolebnej debaty. Teraz sa ukazuje, že nosná strana, ktorá mala 25%, OĽaNO, nemala žiaden plán pre zdravotníctvo. To je nervy drásajúca záležitosť. Vystriedali sa tam už medzi časom dvaja ministri, Pán Krajčí, pán Lengvarský a navzájom sú teraz ešte aj v mediálnom súboji. To si tiež treba potom všimnúť, ako na seba ,,kydajú“ z hľadiska zodpovednosti. Takže situácia je taká, čo sa týka nejakého modus operandi, ako by to malo vychádzať. Tie výpovede boli dávané tak, aby tí ľudia skončili k prvému decembru.  Je tam zaujímavá vec z hľadiska postoja. V tých nemocniciach, je to asi 2 100, čo sme minule hovorili, bolo nadnesené číslo. Predsa mediálny zdroj Penty Plus 7 dní, nebol celkom relevantný. Nebol valídny v tom, že sa to nabaľuje na 3 000 výpovedí, takže  2100 zatiaľ. Plus mínus, niekto sa odhlási, niekto sa prihlási, ale zatiaľ to je takýto balík ľudí. Čo sa týka modus operandi, bola tam zaujímavá vec, možno si to niekto všimol, možno nie. Ak niekto dá výpoveď, tak organizácia u ktorej ste dali výpoveď, v nemocnici musíte dočerpať všetky dovolenky a tak ďalej, aby nedošlo k nejakému inému dorovnávaniu. To znamená finančnému. A medzi   časom v tých nemocniciach, kde boli dané tie výpovede, tam neprišlo k nejakej takej požiadavke zo strany zriaďovateľov. To znamená  u jednotlivých štatutárov, že by mali čerpať dovolenky pred výpoveďou. To je veľmi zaujímavá vec. Ako keby počítala jedná aj druhá strana, že nakoniec k tomu nepríde. Zo strany tých lekárov (výpovede), čo sa týka druhej veci, tak je tu názorový boj, zatiaľ to nie je jasné. Skôr si myslím, že to bude smerovať k nejakej dohode, možno veľmi formálnej, možno sa nakoniec dohodnú len na tých platoch. Lebo tie ostatné sú beh na dlhšiu trať, a treba povedať , z hľadiska toho prvého bodu, kedy sa hovorilo o tých nemocniciach, že by mali byť vyplatené tak, aby negenerovali dlh. To znamená , že tie jednotlivé ústredné, koncové nemocnice. Ja by som to vysvetlil asi tak. Predstavte si, že máte nejakú dopravnú službu, ktorá zabezpečuje transport ľudí z bodu A do bodu B. Máte nejakú konkurenčnú sieť, ktorá to robí nejakým nafťákom, ktorý má spotrebu na 100 km 5 litrov a druhý, čo má druhú sieť, dajme tomu štátnu, tak robí vzdialenosť tankom. Prenesie nejakých 5 ľudí ako na tom osobnom aute, ktorý má spotrebu 5 litrov, ale s tým tankom má spotrebu 100 litrov. To sú tie nie zrekonštruované koncové nemocnice. Proste, oni majú hrozne veľké prevádzkové náklady a veľmi neefektívnu logistiku, nehovoriac o tom, že sú tam fragmentované tie činnosti ,a tak ďalej, to je zložitejšia vec. Proste majú nehospodárny režim, a teraz ide o to, že sa pýtame, či má štát platiť 100 litrov tanku za tú vec, aby to premiestnil, alebo tomu autu. Keď chceme zmeniť, aby štát neprepravoval tankami, nie realizoval tú zdravotnú starostlivosť komunistickými nemocnicami vyrobenými v roku 5, tak musíme do toho investovať tak, aby sme tie tanky vymenili za tie osobné autá.  Tu je ten kameň sváru bodu jedna. Systémovo, že máme tu jeden a pol miliardy z fondu obnovy. Či ich máme investovať do tých koncových nemocníc, nie len do Rázsoch, nie len do Martina ale aj do tých zvyšných koncových nemocníc.

Roman Michelko: Tam budú zrekonštruované len niektoré oddelenia. Samozrejme, to nebudú celé nemocnice. Však k tomu sa dostaneme, že Košice odpískali, že to nestihnú. Ja sa chcem jednu vec opýtať. Lapuníková, šéfka Roosveltovej nemocnice povedala, že ak naozaj nastanú výpovede, tak sa ide do krízového stavu. Že to bude nemocnica ako v čase Covidu. Sú také špekulácie, že sa to bude hrať na hranu. Tí ľudia podajú výpovede, budú na neplatenom voľne, respektíve, a potom, keď nastane kolaps, zatlačia na vládu, splnia požiadavky, a oni sa vrátia. Hrá sa to až takto? Samozrejme medzi tým zasadá krízový štáb. Síce všetci hovoria, že v čase mimoriadnej situácie je povinnosť lekárov prísť, že ich pomaly policajnou eskortou budú ťahať, je možná taká to vec? Keď bola tá tlačovka sedemnásteho, tak hovoril absolútne podlo a cynicky, o platoch lekárov Matovič. Samozrejme povedal ich príjmy s obrovským množstvom nadčasov. Čiže to bolo krajne zavádzajúce.Čítal som teraz rozhovor s jednou doktorkou začínajúcou, ešte pred prvou atestáciou. Tá ma základný plat nastupujúci 1460€, ale s nadčasmi je to okolo 3000€. Takéto ťažké neférové kroky, a teraz tá hlavná linka, vyrovnali sme platy s Českom. Ako ty vnímaš tieto pazvuky okolo toho? Do akej miery je to podlosť a do akej miery po tomto, čo sa má teraz navýšiť, naozaj sa vyrovnajú, alebo nie?

Pavol Nemec:  Čo sa týka tých platov, tak samozrejme je to zaujímavá téma aj pre tých odborárov, že to nejakým spôsobom mobilizuje, ja to chápem, ale na druhej strane sa to zneužíva. Pre príklad toho vyrovnania platov s Českou republikou, treba povedať v rámci V4 je každá ekonomika je inak výkonná. Slovensko je dvakrát menšia krajina, čo sa týka počtu obyvateľov ako Česká republika, ale ekonomicky je to ešte ďaleko horšie.

Roman Michelko: Nemajú dvakrát také HDP ako my.

Pavol Nemec: Áno, ale majú ho vyššie. Čo sa týka jednotlivých  platových postov v zdravotníctve, majú na to väčší vankúš. V Českej republike sa porovnávajú s Rakúskom a Nemeckom, a tak isto na to nemajú, aby sa prispôsobili rakúskym a nemeckým platom. Takže, ten posun tých doktorov, je smerom do Českej republiky a odtiaľ do Rakúska a Nemecka. Samozrejme, aj zo Slovenska chodia do tých krajín. Takže celkom sa prispôsobovať platom v inom štáte ak nemáme tu výšku HDP, ani tú ekonomickú výkonnosť je iluzórne.

Roman Michelko: Oni nemajú žiadne jazykové bariéry. Tá nostrifikácia diplomov je v pohode. Čiže, z hľadiska možnosti uplatniť sa na českom trhu, nie je žiaden problém. Možno českí lekári chodia do Nemecka, Rakúska, teoreticky ku nám by mohli chodiť Ukrajinci. Takže tam ide o to, že ťažko udržíš tú pracovnú situáciu, ale najmä mňa zaujíma otázka. Sú tam vyššie platy, v poriadku, ale oni povedali, že sú rovnaké. Platí to? Alebo je to blaf?

Pavol Nemec: Myslím si, že toto sa všeobecne nedá povedať, pretože každé zaradenie má trocha inú platbu. Niečo je nejaký zmluvný plat, každý poskytovateľ má právnu subjektivitu a môže…

Roman Michelko: Vo všeobecnosti v priemere na nemocnice, na DRG. Platové triedy vo verejných nemocniciach máš nejaké tarifné platy, a potom máš nejaké veci, čo sa týka služieb a podobne. Ako keby, že sa tarifné platy vyrovnali.

Pavol Nemec: Ja by som tu skôr hovoril, že koľko sa zvýšilo reálne týmito opatreniami. Ja by som to nekomparoval s Českou republikou. V každom prípade, by sme našli bod, kde by to nesedelo. Treba povedať normálnym spôsobom, aký bol priemerný plat ,a kam sa dostali platy po tých rokovaniach. Myslím, v rámci Slovenskej republiky, bez toho aby sme to nejakým spôsobom porovnávali, lebo tam by sme prišli k nejakým problémom. Ešte by som povedal z hľadiska toho bodu jedna. Vláda hovorila, že problém je v platových jednaniach a LOZ, že problém je v bode jedna. To znamená,pri platbách v nemocniciach, aby boli nemocnice vo vyrovnanom hospodárstve. Aby neboli stratové. Aby negenerovali stratu, to je problém, ako to vlastne nastaviť. Tam je to beh na dlhšiu trať. V prvom rade treba do tých jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti investovať. Ako vybudovať novú nemocnicu na Rázsochách, v Martine, v Žiline, alebo v Prešove. Niečím treba začať a potom dobudovať celé Slovensko. V nejakom časovom horizonte. Toto je cesta , a potom to zariadenie nejakým spôsobom funguje. Svätý Michal, keď sa stavala nemocnica, keď bola zlúčená, tam boli dve nemocnice. To bolo neudržateľné. To sa nedalo nastaviť. To boli tak vysoké prevádzkové náklady. Ani sme nedokázali vyrokúvať cenu za tú zdravotnú starostlivosť. Poskytovali sme ju veľmi neefektívne z hľadiska logistiky. Čiže tá nemocnica musí byť z hľadiska logistiky spravovaná dobre. Napríklad, keď som bol v Rakúsku svojho času na služobnej ceste ešte, a porovnávali sme systém v Rakúsku, a to bolo, už 15-20 rokov dozadu. Treba povedať, že tieto témy sa rozoberali už v roku 2005 až 2012. V rakúsku sme hovorili o tom, že sa má reformovať slovenské zdravotníctvo a tak ďalej a že tam bol nejaký časový horizont, do dvoch rokov sa mali preklápať, myslím, že tie nemocnice z príspevkovej podoby do akciovky. Do teraz sú v príspevkovej podobe. No a Rakúšania hovorili, že my to tiež reformujeme. Lebo viete, u nás tá reforma trvá 20 rokov, a v podstate v Rakúsku je model, ktorý mi je veľmi sympatický a ktorý som mal predstavu, že by sa mohol realizovať na Slovensku. Aj tá koncepcia, ktorú som predostieral v roku 2020 a aj teraz z toho vychádza. V Rakúsku máte dve nosné nemocnice. jedná je AKH Viedeň a druhá je štajerská. To je na druhom konci Rakúska, a majú tie nosné nemocnice urobené komplementárne premostenia, do tých regionálnych nemocníc, a posúvajú sa diagnózy. Je to celé v elektronickej podobe a tak ďalej. Tak isto tieto nemocnice z hľadiska koncového stavu produkujú, alebo v tom čase produkovali nejakú stratu. Treba ale povedať, že zriaďovateľom týchto nemocníc nebol štát ako taký, ale bol v zastúpení spolkovej krajiny. Tam bol veľký rozdiel medzi slovenským VÚC a spolkovou krajinou v Rakúsku, pretože tá spolková krajina bola tak bonitná z hľadiska rozpočtu, čo chýbalo nemocnici v nejakom roku, tak to proste doplatili. Ale hovorili, že stále to dolaďujeme, aby ten doplatok nebol realizovaný, ale máme na to 20 rokov.  Takže ak každý rok stiahneme 2-3% efektivizáciou a tak ďalej, tak nakoniec bude optimálny model. Neviem v akom stave sú teraz, ale takto sa robia systémové reformy. To nie je vejedného, alebo dvoch vládnych období, to je systémovo nastavené. Myslím si, že o to ide teraz tým odborárom. Nechcem hovoriť za nich, však majú svoje vlastné ústa, svoju rétoriku. Ak čítam ten bod jeden a nejako zmysluplne sa chcem k tomu postaviť, tak je to kombinácia toho, čo som hovoril. Investovania do toho a zvýšenie efektivity. Čo sa týka súkromného sektoru ako sme hovorili -v minulom vstupe ohľadom Penty. Okrem toho, že štát takto uvažuje, tak okrem toho nikto iný nemá tú silu, len Penta. Penta uvažuje takým istým spôsobom, ako tu rozprávam, ale uvažuje o svojom súkromnom majetku. Máme nejakú sieť zdravotníckych zariadení, súčasťou toho sú zariadenia, ktoré má vo vlastníctve, ale prenájme Penta. Ale sú také, ktoré tam nie sú napríklad nemocnica Bory. Ak tam Bory nie sú, tak nie je povinnosť to zazmluvniť a to, čo hovoril pán minister, že jeho primárna starostlivosť je o to, aby sa zazmluvnila nemocnica Bory, a ešte tam prechádzali aj nejakí naši štátni lekári. Pod nejakou špeciálnou dohodou, to nejako nerozvádzal, to je proste haus nummerum. On sa má ako štátny manažér strať o to, aby revitalizoval sieť štátnych zariadení. Aby tam investoval, treba povedať, že štátne zdravotnícke zariadenia majú najväčší investičný prepad za 30 rokov. Dokonca ani po vstupe SR do EÚ v roku 2005,nemohli čerpať žiadne eurofondy na túto zdravotnú starostlivosť, pretože mali trvalú stratu. To im tie pravidlá  neumožňovali.Naopak tie nemocnice v biznis modely Penty, lebo to sú také hrozienka z koláča v rámci zdravotnej starostlivosti, ktoré si vyberajú, tie sa dali nastaviť. Takže Penta dokázal čerpať aj eurofondy. Teraz ak prichádza 1,5 miliardy euro  z fondu obnovy, ktoré by mohli byť čerpané bez nejakých postulátov vyrovnaného hospodárenia, by sa mohli práve použiť na investovanie do koncových nemocníc, tak tu sa robia také čachry machry v zákulisí, že sa dáva len nejakú časť tohto. Zbytok budú čerpať zariadenia v rámci Penty. Neviem, ako sú spokojní Košičania Pasterovej nemocnice, alebo Roosveltovej nemocnice  v Banskej Bystrici. Ale tieto zariadenia sa vopred vzdali tejto možnosti, investovať z fondu obnovy .A ja sa pýtam, čo je to za štátny manažér. Títo riaditelia, ja ich nepoznám osobne, ale čo to sú za manažéri, ktorí takto rozhodujú.

Roman Michelko: Možno, že to dostali z hora. Povedzte, že to nestíhate. Už len posledná otázka k tejto téme. Tie zákony, ktoré majú byť v rámci memoranda, ale predsa len je tam jedna zásadná vec. Ak sa nedohodnú, čo potom nastane? Všetci hovoria, že musíme sa dohodnúť. Čo ak nastane situácia, že sa dostaneme do extrémneho stavu, do kolapsu. Ja neviem, mesiac alebo tri týždne pred Vianocami budú operácie kolabovať, kvôli anestéziológom. Je šanca dotlačiť Matoviča, aby bol racionálny, lebo oni urobili kompromis? Treba povedať, že sa vzdali svojich pôvodných požiadaviek.Dohodli sa na nejakom ústupku, a chcú len nejakú valorizáciu za odpracované roky. Tam chceli nejaký koeficient, na tomto sa to seká. Mimochodom 400 miliónov v rozpočte, je viazaných na covid, ktorý  sa dnes ukazuje, že už nie je problém. V podstate omicron, nijakým spôsobom nezahlcuje zdravotníctvo. 120 miliónov máme na nákup vakcíny, ktorú pravdepodobne nikto nebude chcieť. Neviem, či sa nájde niekto, kto by to od nás kúpil. To máme v rámci spoločného nákupu pre celú EÚ, čiže 400 miliónov je len tak bokom, ktoré pravdepodobne nebudú potrebné, čo s tým?

Pavol Nemec:  Môj postulát je taký, že ak by sa jednalo len o tie peniaze, tak tam sa dohodnú. Tam ja nevidím problém, Samozrejme, aj v rámci určitého populizmu sa to dá predať. Viem si predstaviť, že Matovič si urobí nejakú komunikačnú stratégiu a nejako to povie. Ak by sa jednalo len o tie peniaze, tak si viem predstaviť, že sa dohodnú, ale ak by sa chceli dohodnúť na tých ôsmich bodoch, teda siedmich bodoch, tak tam to vidím podstatne zložitejšie z pohľadu komunikácie. To sú odborné témy.

Roman Michelko: Zaseklo sa to mediálne kvôli tomu, že nechcel bonifikačný mechanizmus na odrobené roky.On hovoril, že koľko miliónov by to stálo. Sú to zlomky toho, čo sa vyhodí na nejakú rezervu v rámci covidu. On egomaniak a narcis sa zasekol, musia prijať brutálne nátlakové metódy, lebo jeho zakomplexované ego musí riešiť, že on je vlastne víťaz.

Pavol Nemec:  Čo sa týka tých brutálnych nátlakových metód, tak tam ich moc nemá, lebo ak tí ľudia odídu z tých zariadení, tam  sa už nejaká mobilizácia  nevťahuje. Oni budú mimo systém, takže on môže obmedzovať len tých ľudí, ten personál, ktorý ostane v systéme. Čo sa týka odchodu 2 100 lekárov, aj minule sme hovorili, že koľko lekárov v akých špecializáciách, aká je tá štruktúra. Je to proste veľký počet, keby odišlo len z Univerzitnej nemocnice 500 lekárov, alebo 470, tak samozrejme to je krízový režim. Ak niekto hovorí, že to bude ako za covidu, tak je ešte veľmi naivný.

Roman Michelko: Mimochodom, ja už len poslednú poznámku k tomu. Cez víkend, práve na základe tejto neskutočnej arogancie, zavádzania, tak len v Prešove tuším,nejakých 50 lekárov podalo naschvál výpoveď. V reakcii na túto jeho nekonečnú hanebnosť. Ak ešte chceš, tak povedz k tomu niečo, uvidíme, čo bude prvého decembra. Ale zjavne ego je nad všetkým, nech je aj katastrofa, ale Igor musí vyhrať. To je jediný spôsob, akým on je schopný rozmýšľať.

Pavol Nemec: Áno, tak môžeme ísť ďalej.

Roman Michelko: Tak poďme teda k novembru. Ja som sa tomu venoval vo VVčkách, možno povedzme nejaké očakávania, lebo my sme rovnako starí. Čo si vtedy myslel, že kde budeme o 33 rokov. Aké si mal očakávania ?

Pavol Nemec: No jasne môžem povedať, že my sme rovnako starí, to je pravda. Ja som bol v rámci lekárskej fakulty už vtedy, takže ja som to prežil v centre pôsobnosti. Ku nám chodili všetci tí herci a chodili sme čítať tie listy do tých jednotlivých nemocníc. Tú atmosféru som nasal, inak stále sa  tí istí ľudia spomínajú v tých médiách. Tí istí ľudia sú pozívaní. To je komické troška.

Roman Michelko: Povedz, kto konkrétne? Traubner už asi nie.

Pavol Nemec: Traubner, už asi nie. Mikloška myslím.

Roman Michelko: Aha ,takto. Ja som myslel, že z lekárov. Áno tí ľudia, ktorí boli akože tváre novembra.

Pavol Nemec:  Mne to pripadá, ako keď boli za komunistov spomienky na Víťazný február. V zrkadle februára, ako si predstavujete dnešné časy, teraz sa hovorí v Optike 17. novembra. Myslím si, že tá základná emócia bola tá sloboda.A ten pád toho totalitného režimu, ktorého mali všetci dosť samozrejme, a po tej ruskej okupácií z roku 1968, to bolo jasné. Preto bola aj synergia, čo sa týka toho. Dosť bola chyba toho novembra, že sa to riešilo po dohode s komunistami, že sa robili tie hrubé čiary a potom vlastne niektoré zložky ako ŠTB sa prenasledovali, čo bola vlastne železná päsť komunistickej strany. Komunistická strana ako taká, ani tí členovia sa neobmedzovali. No a dokonca boli v najvyšších štátnych funkciách. Myslím, že je to doteraz vidieť, Niektoré tie finančné skupiny sa stali súčasťou kapitálotvornej vrstvy.

Roman Michelko: Myslíš penťákov, tí boli študenti v Číne.

Pavol Nemec: Tam boli ešte ich otcovia.

Roman Michelko: Jedine Patrikov Tkáčov otec bol. Zas, aby sme boli konkrétni, tak tie takzvané štruktúry často krát využili. Hlavný analytik Penty sa stal posledný šéf ŠTB Lorenc. Ako veľký mozog, kryptograf a tak ďalej. Vieš ,bolo tak, že s výnimkou Rumunska nikde nezakázali komunistické strany. Tam samozrejme ten priebeh tej revolúcie bol brutálny. Pamätáme si popravu Ceaușescua a jeho ženy. To bolo odovzdanie moci. To bol taký mix revolúcie a dohody. Všetci hovoria, že možno je to fajn, že to bolo také. Ja nie som za nejaké také brutálne seky a potoky krvi. Druhá vec. Tam bola nejaká nostalgia z roku 1968, všetci si mysleli, že to bude nejaká obroda socializmu. Že to bude nejaký demokratický socializmus a niečo podobné. Nikto vtedy neočakával, že príde masívna privatizácia strategických podnikov, že tu budú extrémne majetkové rozdiely, že sa všetko národné bohatstvo, rozdá tým vybraným. Čiže  ľudia si mysleli, že do 5-10 rokov budeme mať životnú úroveň Rakúska, ale sociálne istoty socializmu. Toto sa zjavne nestalo. Tá transformácia, ak to poviem v tézach, skončila extrémnymi rozdielmi v spoločnosti. Hladové doliny na jednej strane, na druhej strane máme oligarchické štruktúry.Máme finančných žralokov, a v podstate absolútny výpredaj národného bohatstva. Strategické podniky v cudzích rukách, takže nemáme takmer nič. Životná úroveň, šanca niektorých ľudí v rozvoji bola obrovská. Na druhej strane, priemerný človek sa má horšie. Môj bratranec mal stabilnú prácu, dneska robí v poľnohospodárstve, pol roka je živnostník, pol roka je na podpore na najnižšej mzde. Veci, ktoré tu neboli ,bezdomovstvo, čiže asi sme si toto celkom nepredstavovali. Čo sa týka transformácie, tak najschopnejší a najlepšie pripravení boli komunisti, ktorí vedeli, mali schopnosť vládnuť, prevrátili kabáty, ale inak mám úctu k tým, ktorí neprevrátili kabáty. Len tí totálni oportunisti, technológovia moci, tí sú tí najhorší, lebo tí sú absolútne ahodnotoví. Ukazuje sa, že demokracia negeneruje tých najschopnejších. Dnes máme ľudí, ktorí sa úplnou náhodou dostali do politiky. Rozhodujú tam, napriek tomu, že nemajú žiadne kompetencie. Princíp meritokracie tu neplatí, neexesituje ani tá selekcia. V tej Komunistickej strane boli všetci, ktorí mali ambície, a bola tam nejaká konkurencia. Teraz nemyslím politické špičky, ale tie technokratické. V tomto zmysle je to asi veľké sklamanie, chceli sme zmenu, ale neviem či takú. Najlepšie to povedal Suchý: ,,Kapitalizmus je lepší ako socializmus, ale oveľa horší, ako sme dúfali.“

Pavol Nemec: Ja by som aj v zásade, aj s tým, čo hovoríš súhlasil Roman. Ja som to myslel takým spôsobom, že tá hrubá čiara bola robená tak, že tí komunisti boli okamžite pripustení. Indoktrinovali sa  do tých občianskych združení ,OF a VPN. Predseda vlády bol na Slovensku komunista, predseda parlamentu bol komunista. Predseda federálnej vlády bol komunista.

Roman Michelko: Bývalí, oni hneď otočili kabát.

Pavol Nemec: Jasné, ale vieš ten Marián Čalfa, on tam neprišiel sám za seba ,na to rokovanie s Havlom. To bol vyslaný človek, aby umožnil, že sa Havel stane prezidentom. Všetci komunisti za to jednohlasne hlasovali. To tiež nebolo na základe toho, že by tak milovali Havla. On, proste Marián Čalfa, vtedy konal za celú KSČ. Malo to podporu tých najdôležitejších frakcií. Tí zabezpečili potom aj všetky ostatné frakcie. Ten raster toho presviedčania bol aj po dobrom, aj po zlom, ale v zásade to bolo jednohlasné. Čo sa týka toho, čo si hovoril. Súhlasím s tým, veľký problém slovenskej demokracie vidím v tom, že sa oligarchizuje náš celý systém, ekonomický, aj politický. Koncentruje sa tá moc v malých skupinách ľudí, kde má pravdu ten, kto má peniaze. Je to od systému politických strán. Nemáme stabilné politické strany, máme len záujmové združenia ad hoc. Máme ekonomické pozadie, ktoré financuje veľmi tajomne. Naposledy sme tu videli niečo na komunále. Je tu strašne veľa vecí, ktoré sa ešte nevyšetrili, ale fungujú takýmto spôsobom. Deformuje to ten systém. Deformuje to tú demokraciu, nehovoriac o tom, že aj mediálny svet je už tiež vo vlastníctve finančných skupín ,a to je veľký problém. Ktoré majú záujmy, ktoré obchodujú so štátom. My, keď sa tu bavíme o korupcii, to je niečo imaginárne. Ale potom, ak to rozmieňame na drobné, tak zistíme, že tie isté finančné skupiny, ktoré vlastnia médiá, obchodujú so štátom, majú vplyv na politické strany, dokonca obsadzujú jednotlivé rezorty a dávajú tam svojich ľudí.

Roman Michelko: Pentliarik.

Pavol Nemec: Napríklad. Veď aj teraz vyšlo v médiách, že Penta si môže budovať svojim vlastným spôsobom, ak dodržuje pravidlá, môže si to aj štát budovať. Proste nemôžeš fungovať tak, že cez politické strany si tam nominuješ svojich ľudí. Teraz napríklad aj ten fond obnovy má človek, ktorý bol svojho času napojený na Pentu.

Roman Michelko: Malchárkov človek z Nádeje. Teraz ho vytiahli.

Pavol Nemec: Napríklad. Ale máš tam aj pána ministra  Lengvarského, keď nominoval štátneho tajomníka.  Zistilo sa, že v rámci covidu, má ten človek nejakých 5-6 MOMiek a má príjem, ja neviem,tuším 300 000 euro mesačne z tých MOMiek. Až sa to zistilo, keď bol nominovaný za štátneho tajomníka, sa to nasvietilo a potom veľmi rýchlo odišiel. To svedčí o tom, že tí ľudia pod ministrom zneužívajú tie informácie, ten prístup vo svoj vlastný prospech. To bolo ešte niečo malé,v rámci tých korupčných mechanizmov toho štátu. Tam sú iné veci.

Roman Michelko: Treba povedať, že hlavní finanční žraloci: Penta, Eset, J&T,majú všetky korporátne médiá, aby bolo jasné. To znamená: Plus 7 Dní, Plus JEDEN DEŇ má Penta. J&T má Jojku. Eset je hlavným akcionárom Denníka N a samozrejme teraz, keď si hovoril, že Eset mal horúce želiezka v Bratislave na oboch stranách.

Pavol Nemec: To je signifikantné, že na oboch stranách. Vždy vyhrajú ,,naši“.

Roman Michelko: Áno, nech vyhrá jeden, alebo druhý, vždy to bude ,,náš“. Ako pravdupovediac v niektorých štátoch, napríklad USA, tam je to bez akýchkoľvek limitov. Čo sa týka podpora finančná. Jednu vec by som polemizoval, keď si povedal, že korupcia je taká efemérna, že vieme, tušíme, ale nevieme presne. Keď bola Gorila, tam sa presne popisovalo ako to bolo, že v podstate Haščák úkoloval ministra hospodárstva a povedal,:ten dostane toto, ten dostane toto, dostane za to toľko. Práveže ten pocit, že vieme ako to je, ale nevieme mená a tváre a sumy, tak toto už padlo. Teraz čítal som Padreho klan, ak si zoberieme, čo robili vlastne akože Bödörovci, tak sem tam vypaľovali nejakých podnikateľov, sem tam na niekoho sadli. To je úplne nič oproti tomu, čo robila Penta. Oni idú po malých, ale samozrejme, že sa to nikdy nemalo stať. Niekto za to bude niesť politickú zodpovednosť, možno aj trestnoprávnu. Tam je otázka, či ich usvedčia na základe kajúcnikov. To, ako fungovali oligarchovia, to je to najhoršie. To, že politici boli ponížení služobníci takýchto ľudí, a ešte také nuly, ako je Malchárek. My sme videli v plnej ohýzdnej nahote, ako to fungovalo. Penta mala obrovskú smolu, lebo takéto dohadovačky možno kde kto robil, len nie sú nahraté. Čo je najhoršie, že tú rozkrádačku, ten najväčší ekonomický transfer od Bielej Hory, nazývajú ,,transformačné“ náklady. To je tá najhoršia hrôza, že ,,transformačné“, hrubé a nespravodlivé prerozdelenie moci. Možno treba povedať, že začalo to tým, čomu ľudia nerozumejú. IPFka, čiže Investičné privatizačné fondy ,a vlastne všetci tí oligarchovia vznikli vlastne s tým, že okradli Dikov, drobných akcionárov, držiteľov investičných kupónov. Poviem len jednu vec. Bývalý minister privatizácie Ježek povedal: ,, My sme samozrejme vedeli, že ochrana minoritných akcionárov je hlboko nedostatočná. My sme samozrejme vedeli, že tí ľudia budú okradnutí. Ale keby sme išli slušnou cestou, tak to trvá 30 až 50 rokov. A my sme chceli transformáciu hneď, a toto bola tá cena.“ Čiže dostali sme sa do oligarchického, mafiánskeho systému, plus výpredaj národného hospodárstva. Za cenu Luisa Figa predal Dzurinda VSŽtku. Ak mal byť ten koncept kapitálotvornej vrstvy, tak možno ,že tri, alebo štyri také väčšie podniky išli a boli rozvíjané. To bolo Duslo Šaľa, to bol Matador Púchov, to bol v istom období možno Slovnaft. Ten bol vyvlastnený za Dzurindu a daný Maďarom. Duslo Šaľa bol prvý príklad nepriateľského prevzatia, kedy  vlastne podrazili Kollára, teda šéfa toho podniku ľudia z jeho manažmentu, a vlastne ovládol to Babiš. Rozsina mladší hodil uterák do ringu, a nakoniec to predal Nemcom, lebo vedel, že nemá šancu. Tá naša transformácia skončila tak, že buď skončili za zlomkové ceny v cudzích rukách, alebo si niektoré veci privlastnili oligarchovia, na základe modelu kupónovej privatizácie.

Pavol Nemec: Veľa slovenských oligarchov pochádzalo aj z prostredia zahraničných podnikov. To boli ľudia, ktorí mali informácie, boli jazykovo vybavení mali kontakty a tak ďalej.Nebol to len Babiš, tam boli viacerí. Jednak to boli šikovní ľudia, to je jedna vec, ale boli to ľudia Komunistickej strany.

Roman Michelko: Technokrati, neboli to žiadni Biľakovia. Tam ide o to, že takí hlupáci, akí sú dnes v parlamente, by na technokratických pozíciách Komunistickej strany byť nemohli. Tam bola konkurencia, zorientovali sa rýchlo, boli pri zdroji moci a využili to.

Pavol Nemec: Ja by som povedal, že v Komunistickej strane, aby to nebola taká selánka. Tam boli tiež frakcie a boli to kruté zápasy. Len nepoužívali proti sebe ŠTB, ale komisie previerkové, alebo Výbor ľudovej kontroly, to bol veľmi silný systém vo vnútri KSČ. Robili si navzájom kontroly, to malo svoju inú logistiku. ŠTB sa používala ako ochranná vec voči systému. Čiže chránili KSČ, každého člena KSČ. V KSČ bolo 1,5 členov, jeden milión v Čechách, pol milióna na Slovensku.  Takže mínus týchto členov, takže 13,5 milióna ľudí boli po gesciou ŠTB.

Roman Michelko: Teraz ide seriál o ŠTB. ŠTB mala stopku od okresných funkcionárov. Tých úplne radových mohla riešiť, ak niečo robili, ale od okresných vyššie to bolo úplne mimo. Dobre, tak povedali sme si, však ľudia budú tiež hovoriť, čo si myslia. Tak by som povedal, určite sme si to predstavovali inak, v niečom sa to zlepšilo, v niečom zhoršilo. Mám takú tézu. Ja si samozrejme pamätám obdobie perestrojky. Netreba to preceňovať, dalo sa už diskutovať o chybách socializmu, o ekologických témach, a tak ďalej, ale samozrejme ono sa to vyvíjalo. Ale to, čo dnes funguje minimálne v spoločenských vedách na vysokých školách, na akadémiách, to je brutálny cancel culture. Prenasledovanie a vymazávanie iných názorov, je to len mierna hyperbola, ale ja som sa v roku 1987 cítil slobodnejšie ako dnes. Inak 90-te roky boli v niečom veľmi dobre, v niečom strašné. Úplne strašné bolo, že nám tu vládla hrubokrká mafia, že každý kaviarnik platil výpalné. Na druhej strane boli v televízií normálne názorové strety. Naozaj dnes sloboda slova neexistuje. Vagoviča sa pýtala Tódová: ,,Bol by si ochotný písať pre Štandard?“ Štandard treba jasne povedať, že to nie je žiadne konšpiračné médium, to nie sú žiadni hoaxeri.  Úplne niekoho vytesniť zo spoločnosti slušných ľudí, ak je niekto konzervatívny. Každé médium má svoju chybu, ale dať úplne za čiaru, že čokoľvek máš  s tým médiom, tak si odpísaný, to sme si ani v najhoršom sne nepredstavovali.

Pavol Nemec: Ja s tým súhlasím, čo si hovoril,a najväčšia sloboda slova, čo mám ja pocit, tak to boli roky 1990-1992. Odvtedy sa to len zhoršovalo, rôznym tempom, ale zhoršovalo. Ešte si mi pripomenul jednu vec, na ktorú som zabudol, že akademická sloboda bola jedným z veľkých požiadaviek roka 1989. Teraz je zasa taká tendencia, že sa to má okliešťovať.

Roman Michelko: Bol prijatý zákon, kedy táto vláda sa bojí, jednak, voľba dekanov je fakultatívna. Vôbec nie je zo zákona, akože teoreticky môže byť, ale môže ho menovať rektor, absurdné. Samospráva fakúlt, senáty sú fakultatívne, môžu a nemusia byť. Voľba rektora nie je volená akademickou obcou, akademickým senátom ale 50 na 50 Správnou radou univerzity, kde má 50% pomaly štát, alebo zriaďovatelia, a 50% akademický senát, čo je nonsens.

Pavol Nemec: Takže to je proti odkazu Novembra.

Roman Michelko: Brutálne. Tá arogancia. Vy akademici nemáte spôsobilosť vybrať si najlepších ľudí, ale my štát vám do toho budeme zasahovať. To je už iba na krok spred roka 1989, kedy Závodný výbor rozhodoval, kto bude v akej funkcii.

Pavol Nemec: Ja by som uzavrel túto debatu, treba poznať našu minulosť. Aj tú demokratickú, aj tú totalitnú a sústrediť sa na to, čo bolo, bolo. Treba sa sústrediť na prítomnosť, aby sa kvalita života na Slovensku zlepšovala. Tu históriu už nezmeníme, treba ju pomenovať pravdivo a žiadne cancel culture tomu nepomôže, práve naopak. Slobodná diskusia tomu pomôže, a to je politika konzervatívcov, lucidných ľudí.

Roman Michelko: Ako to zvrátiť? Vieš, to, je to.

Pavol Nemec: Aj takýmito debatami, a potom samozrejme aj voľbami. Najväčší výdobytok toho novembra je, že tu máme periodické, slobodné voľby raz, za štyri roky. Všetko ostatné sa tu nejakým spôsobom likviduje.

Roman Michelko: Ja by som to troška spresnil. Slobodné voľby nie sú celkom férové. Nemáš rovné príležitosti.

Pavol Nemec: Súhlasím.

Roman Michelko: Samotný akt zrátavania je v poriadku, ale rovnaké východzie pozície nemajú. Dobre, ,tak poďme teda k horúcej novinke, aby sme slobodné voľby prestrihli realitou. Prvá základná vec, ako to bude s rozpočtom? Prvá základná vec, ktorú treba povedať, všetci sa teraz pozerajú na ,,tarabovcov“.  SaSka to asi nepodporí.

Pavol Nemec: Tarabovci sú Sme Rodina? Alebo sa mýlim?

Roman Michelko:  Asi smerujú, dekonšpiroval ich Boris, ktorý povedal, ak sa dohodneme, tak budú. Ale nie vždy. Včera som si vyložene kvôli tomu pozrel Tému Dňa. Ten rozpočet naozaj robil psychický chorý človek. To že klame veľmi úspešne voličov v istých osadách, to  je v pohode. Že oklamal Matovič mnoho ľudí, je všeobecne známe. Ale on sa pokúša takýmto trápnym spôsobom Európsku komisiu oklamať. Na jednej strane, sami dobrovoľne, sme si dali do Plánu obnovy ako podmienky takzvané výdavkové limity, a on v návrhu rozpočtu ich totálne ignoruje. Je to otázka 500 miliónov, všetci si ťukajú na čelo. Všetci si hovoria, že choď to vyrovnať, čo je absurdné.

Pavol Nemec: Tam je ale problém aj s Európou.

Roman Michelko: Presne, to ti hovorím v Pláne obnovy sú podmienky, máš míľniky. Dal rozpočet, kde vôbec nie sú zadefinované tie výdavkové limity. Teraz riešia takými trápnymi vecami, tie výdavky sú jednorázové, tie sa tam nemajú dávať. Je tu taká dilema. 500 miliónov treba viazať,  čo by znamenalo, že všetky jeho atómovky by išli preč.  Alebo prídeme o 800 miliónov eur z Fondu obnovy, lebo nám tú tranžu nedajú.  Jeho neskutočné eskapády klamstva, . Ja len verím, že euroúradníci nie sú ako Borisove pipušky, alebo voliči Igora Matoviča, a bude mať veľký problém. Včera z tej debaty jasne vyplynulo, že SaSka to podporí, ak sa to úplne prekope. Tých 500 miliónov odíde preč, a vráti sa rozpočet, ktorý má nejaké parametre. Taraba povedal niečo takéto, že čo jeho totálne vytáča na tom rozpočte, je rozpočtová rezerva 400 miliónov na covid. Ukazuje sa, že covid tu ostane s nami, ale tento ďalší variant v podstate nijakým spôsobom nezahlcuje nemocnice, má ľahký priebeh. Pri najhoršom to bude ako chrípková epidémia, plus- mínus. Pokiaľ nezmutuje na niečo iné, ale evolučne ten vírus mutuje do neškodnej verzie. Chce prežiť, a nechce zabíjať svojich hostiteľov, nie je virulentnejší. Som zvedavý, že čo s tým urobia. Tam je troška problém, ako som hovoril, 120 miliónov je fixne viazaných, lebo my sme nakupovali vakcíny ako EÚ. Je to náš záväzok. My si ich musíme kúpiť, môžeme ich vyliať do Dunaja, alebo neviem čo. Ak by bol niekto šikovný a  to predá tretím krajinám, môže, ale neviem, kto si teraz kúpi vakcíny. Takže to je hneď 400 miliónov, a potom samozrejme 100 miliónov sa dá zobrať Naďovi. Bol záväzok do konca roka 2024, už v roku 2023 bude mať 2% HPD na obranu. Budeme veľmi intenzívne sledovať, čo urobia ,,tarabovci“, ale po včerajších vyjadreniach to vyzerá, že v takomto stave to nemá šancu. Igor má veľký problém.

Pavol Nemec:  Ja som sa pozeral, že vlastne akým spôsobom funguje tá menšinová vláda. Je to veľmi zaujímavé z hľadiska hlasovania, lebo za normálnych okolností menšinová vláda si má vypýtať dôveru.  Nedostane ju, a ide sa do predčasných volieb, táto vláda funguje menšinovo zobchodováva hlasovanie.

Roman Michelko: Ja len takú politologickú vsuvku. Menšinová vláda si nikdy neberie dôveru, lebo nikdy ju nedostane. Menšinová vláda, napríklad Babišová vláda, mala dohodu o tolerancii s KSČM, to znamená neboli súčasťou vlády, neboli ministri za tú stranu. Ale nejaký politický subjekt na základe modus vivendi si povie, dobre nepoložíme vás, ak nebudete robiť strašný prúser. Nechceme byť s vami vo vláde, ale budeme vás tolerovať. Zásadné veci vám podporíme, to znamená rozpočet, s tým, že sa budeme k tomu vyjadrovať. Nebudeme vám len tak odvolávať ministrov, len ak urobí nejaký veľký prúser. Skrátka toto je štandardný model menšinovej vlády, tak to funguje v Škandinávií, tak to fungovalo v Česku. Toto je nad mentálne schopnosti  Matoviča, nie my sme menšinová vláda bez dohody. Toto si treba povedať, alebo s ad hoc nakupovanými poslancami.

Pavol Nemec:  Dobre, tak sa vyjadrím presnejšie, si to upresnil. Ale nakupujú sa jednotlivé tie hlasovania. Nemáme tam stálu politickú stranu, s ktorou by bola dohoda na podpore menšinovej vlády, ako bola Babišova s podporou KSČM. Nemáme to, takže bude veľmi zaujímavé, ako to bude robiť tá väčšina pri tom schvaľovaní toho rozpočtu, a potom aké postuláty sa tam budú uplatňovať. Každý subjekt má nejakú víziu, čo mu vadí v tom rozpočte, čo by chcel zmeniť. Sú to niekedy antagonistické vízie, niekedy podporné, takže uvidíme nakoniec, akým spôsobom to ten establišment vyskladá v konečnom dôsledku, ale čo sa týka tých európskych postulátov, tak tam si myslím, že bude debata v rámci tej exekutívy. Pretože,tam nebude rozhodovať len minister financií, nie je v tom sám.Minimálne Sme Rodina a Kollá,r a čo sa týka tých vecí, ktoré sú  vyslovene vecné.. Ak niekde je nejaký postulát, ak sa nesplní, tak sa príde o nejaké peniaze, tak tam nie je nejaká politologická debata kolo toho.

Roman Michelko: Oni majú teraz dilemu. Prídeme o neistých 800 miliónov z Plánu obnovy, alebo o 500 miliónov, ktoré najviac dopadnú na Krajniaka, lebo sociálne dávky a tak ďalej. On inak urobil tú špinavú robotu, že zavetoval, že v žiadnom prípade. Matovič vydiera teraz Borisa Kollára, však dobre, ak nezabezpečíte priechod rozpočtu, tak vlastne všetky veci, ktoré chcel dávať Krajniak na kompenzácie, tak padnú. On robí takéto podrazy, a bude vydierať.Samozrejme, že ľudia budú padať na hubu, padnú podniky, lebo opozícia si nedovolila podporiť. Oni idú absolútne trápnym a smiešnym spôsobom.

Pavol Nemec: To je také akože, komunikačné nastavenie.

Roman Michelko: Ja ešte chcem jednu vec k tomuto krátku povedať. Je tam jedna absurdita, ktorú nemôže pustiť Sulík minimálne a to, že existuje jedna kapitola, ktorá sa volá Všeobecná pokladničná správa. To je nejaká rezerva v štandardných rokoch. To malo 300 miliónov, a minister financií mohol na nejaké krízové veci bez viazania v rozpočte, púšťať tie peniaze. Dneska si tam Matovič dal 3,5 miliardy, to je úplný nonsens. To nemôže jednoducho prejsť. To je dovidenia a koniec. Samozrejme troška zlú vec, ktorú urobili, že bol nadvýber daní kvôli obrovskej inflácií. Keby sa aj išlo do rozpočtové provizória, tak Igor Matovič bude mať 120 miliónov mesačne. To je veľký prúser, na svoje atómovky, bez toho,aby to musel parlament fixovať.

Pavol Nemec: Zaujímavá bude ešte aj energetika.

Roman Michelko: Práve o to ide. Oni teraz dajú zodpovednosť za svoju neschopnosť na opozíciu. Ak nezahlasujete za rozpočet, nebudeme môcť kompenzovať  ani domácnostiam, ani stredným podnikom. Také tie pikošky, Boris pomáha vlekárom. Bez hanby na priamo, ani pokus to kryť. Ja to teraz vidím, že Taraba robí špinavú robotu za Borisa. Napríklad, keď dáva tie zákony, ktoré majú zmierňovať tie postihy ekonomickej kriminality. Ešte posledná vec, skúsme si tak tipnúť, bude sa odvolávať prvého decembra Mikulec. Ja si myslím, že od Borisa dostanú Tarabovci voľné ruky. Pretože, neskutočne im lezie na nervy, minimálne Pčolinským. Ostatní sa zdržia. Títo dvaja nie sú vylúčení, že budú hlasovať za. Ja si myslím, že Boris im kľudne povie, že tento vred dajte dolu. Čo si ty myslíš, prežije, alebo neprežije Mikulec?

Pavol Nemec: Tie motivácie na odvolávanie Mikulca sú rôzne, aj v koalícií. Vladimír Pčolinský, ako bývalý šéf SIS a Mikulec, ktorí  nejakým spôsobom boli aj v strete. Tam chápem, tam aj osobná rovina, politická, potom SIS rozrábala vyšetrovateľov. Každá tá politická strana, v politickom súboji používala aj orgán, ktorý nejakým spôsobom obhospodarúvala.

Roman Michelko: SIS kontra NAKA.

Pavol Nemec: Áno, čo je tiež nenormálna situácia.

Roman Michelko: Špeciálna kontra Generálna prokuratúra.

Pavol Nemec: Potom chápem SMER – SD, že má s tými nominantmi problémy. Ale čisto pragmaticky, keď tieto osobné animozity odsunieme, vecne by som povedal, že minister určite zlyháva ohľadom migračnej krízy. Ak by som mu nejaké vecné hľadisko vytýkal, tak určite migračná kríza. Ich postoj, to je nenormálna situácia, čo oni robia, aj policajný prezident v tejto veci. Slovenská republika vyzerá ako nesvojprávna. Aj v porovnaní s našim okolím, Českou republikou, Rakúskom, alebo Maďarskom. Tak isto, aj z hľadiska boja proti extrémizmu, Orlovský sa myslím volá ten pán. Ako je možné, že progresivista má takúto funkciu, to sú vítači z roku 2015. Už vtedy sa mýlili, aj im to história dokázala.Teraz tu máme taký istý politický postoj. Politicky to zastrešuje minister Mikulec, potom tam máme pána Mila, bývalého manžela pani Biháriovej, bývalej predsedníčky Progresívneho Slovenska, ktorý ma zase radikálne postoje smerom k vypínaniu webov, a tak ďalej. Potom pani prezidentka má nejaké vyjadrenia k slobode slova. Vrátim sa k tomu Mikulcovi, to čo my robíme, tak podporujeme nelegálnu migráciu. Veď to nie je náhoda, že sa opravila tá migračná trasa cez Slovenskú republiku. Otázka je, či to všetko chodí cez Maďarsko, lebo ja si nemyslím, že hranica s Ukrajinou je nejaká uzavretá. Je pravda, že ten hlavný prúd je cez to Maďarsko a máme tu okolo tých 7000, ale hovorí sa, že okolo 15 000 vlastne už tu prešlo. My pre nich robíme stanové tábory, nemáme žiadnu tendenciu chrániť tú hranicu.

Roman Michelko: Borisa si dneska nepočul, čo povedal. Boris povedal, nedá sa veľká hranica a tak ďalej. Keď dokázal Igi každý jeden okres uzavrieť, robiť manévre a z okresu do okresu sa nedalo, na to mali dosť ľudí, a ochrániť hranicu nevedia. Čiže koaličný partner povedal, že aká je to sprostosť.Samozrejme všetci hovoria, že treba ísť do Maďarska. My stojíme na hraniciach, kvôli neschopnosti skorumpovaného ministra. Ukazuje, že ak sa chce, tak je cesta.

Pavol Nemec: Každý vie, aj Slovenská republika, aj Maďarská aj Rakúsko, Česká republika, že schengenské hranice sú tie základné hranice. Napriek tomu, tí Česi majú tých policajtov na tých hraniciach, na zelenej hranici, na prechodoch. Aj Rakúšania to majú, takže prečo to nemáme my, a základný problém, veď z veľkej časti je to vodná hranica, ľahšie sa stráži, dá sa na loďkách prekonať, ale aj tak sa ľahšie stráži. Potom krátky úsek, čo máme pevninskú hranicu, to je okolo Rajky a Jarovce. Tí cyklisti, ktorí chodievajú, aj ja tam chodievam, tam keď prejdeš okolo trojmedzia, to je Rakúsko, Slovensko, Maďarsko. Je tam taká cesta medzi Rakúskom a Maďarskom, lebo k slovenskej hranici sa nedá prísť legálne. Je tma nejaká ochranárska vtáčia zóna, to je tiež taký paradox, takže máme zelenú oponu, namiesto železnej opony. Takže, tam na tom úseku, pri tom jarku vidíš často odhodené plechovky, obedáriky a to tam v lete nebolo, čiže niečo prechádza tade. V noci predpokladám, takže nejaký prúd tam je a cyklisti, ktorí chodia popri tých českých hraniciach, kde ja nechodím tak často, tak rozprávajú, že tam nie je problém stretnúť skupinu 200-300 migrantov, ktorí sú vytláčaní z Čiech. Na českú stranu zelenou hranicou nemôžeš prejsť, lebo český policajt ťa vráti späť, cez prechod ťa pošle na občiansky a tak ďalej. Slovenská v tých pohraničných zónach vôbec neexistuje. Tam sú len migranti, na cyklochodníku máš 400 migrantov. Toto je realita. Vidím tam tie stanové mestečka, a ja sa pýtam, že aká je tá filozofia toho pána Orlovského na tom migračnom úrade?

Roman Michelko: Orlovský robí, čo mu povedia, tam je podstatná politická hlava. A to je Mikulec.

Pavol Nemec: Za toto, by som ho odvolal.

Roman Michelko: Či bude, čo si myslíš? Tarabovci urobia veľkú službu Sme Rodine, keď ho odvolajú. Myslím si, že nikto neplače v Sme Rodina za ním, a minimálne dvom, dokonca trom, veľmi leží v žalúdku. Už len telegraficky, Orbánov šál. Povedz ako to vnímaš, bola to náhoda, provokácia, čo to bolo?

Pavol Nemec:  Tá situácia v Maďarsku je dlhodobo takýmto spôsobom modifikovaná smerom k tomu Veľkému Maďarsku a všetky tie kroky aj voči Slovenskej republike takej, už nie celkom otvorenej konfrontácie, ale takej, že sa tu kupujú budovy, nehnuteľnosti. Zaujímavé. Bez toho, že by sa informovala slovenská strana diplomatickou nótou, to už spomínal minister Korčok. Tieto mapy Veľkého Uhorska, musím povedať, že v minulosti bolo toho viacej, aj nálepky na autách, 64 žúp a pochodovali tu takí v uniformách, a dávali tu vence. Myslím si, že viac to doznieva smerom do Rumunska, ale je to stále prítomné. Myslím si, že je to dosť veľký problém v rámci Maďarska, lebo to nie je len problém slovensko-maďarských vzťahov, ale smerom k Rumunsku, Chorvátsku, Rakúsku k Ukrajine, tam je to ešte viac vidieť. Aj v súvislosti s tým konfliktom, a tou nepodporou Ukrajiny, tie vzťahy v Zakarpatsku sú jednoznačné, aj tie odovzdávania maďarských občianstiev. To je aj na Slovensku problém, ale v takom rozsahu ako tam, či v Rumunsku. Myslím si, že to nebola náhoda ten šál, myslím si, že to sú cielené frčky do nosa, ako sa hovorí. Určite tá reakcia ministra Káčera bola na mieste. Samozrejme, ja som počuj aj pána Gyimesiho, ktorí ma smerom k FIDESZU milostivé vyjadrenia. Neviem si predstaviť, že by došiel minister zahraničných vecí NSR, a mal by mapu Tretej ríše za sebou, alebo ja neviem, Napoleonské Francúzsko.

Roman Michelko: Ja nechodím na futbaly do Dunajskej stredy, a tí ich rowdies, ich to možno aj bežne majú. Ak to robí nejaký chuligán, tak to robí inú relevanciu, ako keď to robí premiér. To je samozrejme mimo mysu.

Roman Michelko: Neviem, či si zaregistroval, ale paradoxne Lojzo Hlina chce tuším zajtra, alebo v piatok má prísť Orbán do Košíc. Na Facebooku dával, nech niekto vytlačí banner Veľkej Moravy, kde bude aj Maďarsko patriť Veľkej Morave, a nech príde s takýmto bilboardom, a nech mu to dáva v rámci provokácie, že vy patríte k nám. Akože celkom happening.

Pavol Nemec: Ja si myslím, že humor je dobrá zbraň. Keď sa robí zo sprostosti sranda, je to dobré.

Roman Michelko: Lojzo Hlina nie je môj kamarát celkom, ale občas urobí aj niečo pozitívne. Občas v rámci toho gerila marketingu , pôsobí osviežujúco. Dúfam, že sa v Košiciach nájde niekto, kto ukáže Orbánovi mapu Veľkej Moravy. Dobre, boli sme jemne dlhí, ale napriek tomu, sme to len niečo cez hodinu dali. Všetko sme v zásade dali. Ďakujem ti, že si prišiel, príprava relácie bola spoločná. Nepochybujem, že o mesiac bude o čom. Zatiaľ ti ďakujem a pozdravujem všetkých poslucháčov.

Pavol Nemec: Ďakujem pekne, pozdravujem poslucháčov. Dopočutia.