fbpx
- Reklama -
PodcastyPREPIS PODCASTU ROMANA MICHELKA: Hrozí kolaps zdravotníctva a čaká...

PREPIS PODCASTU ROMANA MICHELKA: Hrozí kolaps zdravotníctva a čaká nás zima bez plynu? Dualóg Veci Verejných o aktuálnych témach s Romanom Michelkom a Pavlom Nemcom

-

PREPIS PODCASTU ROMANA MICHELKA: Hrozí kolaps zdravotníctva a čaká nás zima bez plynu? Dualóg Veci Verejných o aktuálnych témach s Romanom Michelkom a Pavlom Nemcom

Roman Michelko: Vážení priatelia, dovoľte aby som vás privítal pri pravidelnom podcaste Veci Verejných a pravidelným hosťom podcastov bude okrem iných, aj MUDr. Pavol Nemec. Vitaj

Pavol Nemec: Príjemné popoludnie prajem tebe aj našim poslucháčom.

Roman Michelko: Ja som Roman Michelko a budeme debatovať o zásadných veciach politických, ktoré kvária dnešnú našu spoločnosť. Je toho veľa, ale keďže si predsa lekár, tak okrem komentovania všeobecných vecí, ťa beriem ako odborníka na istú oblasť. Boli sme svedkami toho, že rokovania lekárskych odborov aj s premiérom, s ministrom financií a podobne, viac menej krachli. Údajne bola teda splnená jedna z desiatich položiek lekárskych odborov, je tu výzva aby lekári podávali výpovede. Prvá otázka, ktorý bod bol splnený a ktorých deväť nie? Ako to vidíš, môžeme očakávať masívne výpovede…

- reklama -

Pavol Nemec: Ja by som nadviazal na tú reláciu, ktorú sme mali minule. Ty si mi písal, že o týchto veciach sa chceš baviť. Pozrel som sa na to, nevidel som tam 10 pripomienok, na stránke majú zverejnených 8 pripomienok. Musím povedať, že nebol som účastníkom tých rokovaní samozrejme, takže budem len vychádzať z toho, čo je verejne prístupné a zo svojich odborných pohľadov na túto vec. Tých 8 požiadaviek vychádza z praxe a musím povedať, že sa tu riešia minimálne asi 20 rokov v rôznych intenciách a tie požiadavky, ktoré napísali sa mohli rovnakým spôsobom vzniesť pred piatimi rokmi, desiatimi, dvadsiatimi.

Roman Michelko: Ktoré konkrétne, aby ľudia vedeli.

Pavol Nemec: Ja iba hovorím, nakoľko je to urgentné. Je to nekonečný príbeh, pretože tie veci sa neriešia systémovo. Lekárski odborári neprichádzajú so systémovým riešením, ale jednotlivé veci vypichávajú z tých problémov, ktoré sú a zhrnuli to do 8-mich bodov. Ak mám povedať adresne, tak požadovali to, aby sa zreálnili platby zo strany zdravotných poisťovní za jednotlivé zdravotné výkony poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pretože ten systém dlhodobo nie je zfunkčnený do nejakého modelu DRG, čo je reálny problém, ktorý tu riešim minimálne 20 rokov. Je to fakt 20-ročný problém, niečo sa už v tom segmente spravilo, stále to ešte nie je nijakým spôsobom vyladené, a nehovoriac o tom, že je tam aj problém samotné plnenia tých poistných vecí, lebo tam máme obrovské množstvo dlžníkov, jeden z najväčších je štát, ktorý s tým nerobí systémovo viac ako 20 rokov, ale ten nános je objektívny. Potom tam bol bod číslo 2, to znamená chcú navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť. To vyplýva u tých jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, to vyplýva z personálnych normatívov, ktoré sú kreované na každú  zdravotnícku činnosť. Zase je to vec, ktorá vychádza z dlhodobých problémov.

Roman Michelko: Mňa zaujala tá prvá vec, to je otázka DRG, teda otázka platieb nie je zavretá, dnes je to podľa nemocnice, takže fakultné dostávajú najviac, okresné najmenej, ale napríklad pôrod je rovnako náročný aj tam aj tam, ak tam nie sú komplikácie. V čom je to zreálnenie platby? Je to v nemocniciach, alebo u špecialistov, alebo ako to je? Vieme, že niektorí špecialisti sú nadhodnotení, ale pri niektorých špecialistoch nie sú schopní zafinancovať tie výkony z platieb, teda je to otázka nemocníc, alebo špecialistov?

Pavol Nemec: Je to otázka systému, systémových zmien, to sa nedá urobiť riešením problému v nejakom úzkom úseku. Musí byť daná optimalizácia zdravotnej siete, v jednotlivých segmentoch od koncových nemocníc, ako na záver cez jednotku, dvojku, trojku, potom nejaká poliklinická časť a tak ďalej, ambulancie všeobecných lekárov.

Roman Michelko: Ambulancie všeobecných sú nejakou kapitáciou financované…

Pavol Nemec: Ale toto musí byť jasné, celá tá sieť, tá teraz nie je jasná, vlastne aj tie nasledujúce body spolu súvisia. Systémovo to treba riešiť ako celok, inak sa to nedá. Optimalizácia zdravotnej siete musí byť jasná z hľadiska regionálneho, štátneho a aj podľa jednotlivých diagnóz, a na to súbežne s tým nadväzuje aj systém financovania tej optimalizovanej siete. Tam je systém DRG optimalizovaný na sieť ambulantnú a sieť nemocničnú, pričom tá ambulantná sa delí na špecializované výkony, ktoré sa platia podľa výkonov a potom je tam sieť všeobecná, ktorá sa rieši kapitačne, teda nejakým paušálom, a potom je tam tá nemocničná sieť, ktorá sa rieši podľa jednotlivých oddelení, výkonov , atď. Treba povedať, že tie platby v DRG systéme nie sú spravené v celom segmente. To je prvý nedostatok a na druhej strane, ani tá optimalizácia zdravotníckej siete, nie je riešená systémovo zatiaľ. Je to vec otvorená, takže ak sa bavíme o tých dvoch bodoch, tak je to väčší diapazón ako len tie dva body pomenované, boli to len poukážky na niektoré veci, ale ako systém oni neriešili.

Roman Michelko: Dostaneme sa k celému systému, poďme k dvojke, čo si vravel, nedostatok lekárov. Vieme, že máme prestarnutých lekárov, najmä všeobecných a špecialistov, obrovský únik do Čiech, Rakúska a podobne, ešte horšie je to so sestričkami. Bol tu nejaký pokus za Pellegriniho vlády, že sa zvýšili počty medikov. Boli aj také pre niekoho prijateľné, pre niekoho neprijateľné nápady, že by tu museli odrobiť nejaký čas, alebo zaplatiť za vzdelanie. Je to veľký otáznik zahraničných študentov, samoplatcov. Ako sa toto má riešiť, aká je ich predstava, zvýši sa počet medikov? Alebo nedaj bože, že by odborári dali, že sa sťaží odchod vyštudovaných, atestovaných lekárov, alebo ako?

Pavol Nemec: Takže ideme zasa. Optimalizáciu siete, sme si povedali, potom sme si povedali o peniazoch za výkony, ďalšia vec je obsadenosť lekárov z hľadiska zdravotnej siete, ale aj zdravotného personálu ako sestry, laboranti a tak ďalej. Podľa toho treba kreovať aj školský systém, ktorý bude vytvárať pre Slovenskú republiku každý rok v jednotlivých počtoch kvalifikovaných pracovníkov. Takže to treba posudzovať globálne, v rámci systémových riešení, nie ad hoc. To systémové riešenie nevyrieši jedno vládne obdobie. To musí byť riešené vo vízii, a tie jednotlivé vlády budú tú víziu realizovať. Ta vízia musí mať aspoň 20-ročný presah, 4-5 vládnych období. Takýmto spôsobom to má byť postavené, a v tomto to má aj synergizovať jednotlivé odvetvia, teda aj školský systém odborný. Tu sú nadväznosti viacerých ministerstiev, nie len jedného. Toto musí byť premiérska výzva v každom tom období. Ak sa vrátime, tak odborári hovoria, že sa nedodržiava  personálny normatív  jednak, chýbajú sestry, obrovské nadčasy, neadekvátna samotná pláca vo forme mesačnej mzdy. Takže optimalizácia siete, DRG, školský systém prispôsobiť, teda vzdelávanie odborné, potom adekvátne financovanie tých škôl, aby si nemuseli vypomáhať samoplatcami zo zahraničia, takže tam treba urobiť zlatý stred v tomto, aby to plnilo aj personálne podmienky SR a zároveň to dovoľovalo si aj prilepšiť tým školám. Potom tam mali znížiť diskriminačné nepeňažné plnenia, tam ide o to, že lekársky stav má celoživotné vzdelávanie, tam sú veci, ktoré sa z hľadiska daňového nie celkom zrozumiteľne odpisujú.

Roman Michelko: Túto jedinú vec akceptovali, že si môžu dať do nákladov, úplne že marginálnu vec.

Pavol Nemec: Áno, áno, ale je to detail, aj keď je to samozrejme vecná vec pre tých ľudí. Potom ideme ďalej. Takže zabezpečiť lekárske fakulty, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov, potom tam majú reformu vzdelávania, atestačné a špecializačné štúdium postgraduálne, to je potom problém samotných tých inštitútov, ktoré to zabezpečujú z hľadiska osnov a praxe. Tam sa rieši aj cirkulácia atestantov aj cez iné atestácie. Mal by tam byť lekár odborný, ktorý ho vedie, tam je problém zaplatenia takýchto ľudí, ktorý sa tu rieši 20 rokov. Z hľadiska systémového riešenia je to malý problém, tiež ako čo sa týkalo tých nákladov. Potom dali bod, že nerušiť oddelenia v nemocniciach, keď nebude pomerne zvýšený personálny stav, to znamená, že ak by sa v rámci optimalizácie niečo rušilo, tak musí byť jasné, že čo to zrušené bude zastupovať. Musí to byť jasné, nie len z hľadiska materiálno-technického, ale aj personálneho. To sú pomerne jasné veci, ak niekto buduje ten systém, ale ten systém je nečinný aj z hľadiska tých jednotlivých bodov, ale keďže sa nevedia žiadna diskusia, tak to lekárski odborári dali do tohto bodu. Potom ďalší bod je, že Slovensko nesmie strácať konkurencieschopnosť z hľadiska mzdových požiadaviek smerom k strednému personálnu, ale aj lekárskemu. Tým pádom ,nie sme konkurencie schopní, z hľadiska udržania zamestnanosti v tomto segmente, keďže tí ľudia, pokiaľ nie je jazyková bariéra odchádzajú preč. Sme obklopení štátmi, kde sa komplet všetko uznáva, takže nie je problém ísť pracovať povedzme do Rakúska, do Maďarska, Českej republiky, alebo do Poľska. Takže týmto spôsobom je tam požiadavka na navýšenie mzdových atribútov. Takže to je taká vec, ktorá bola vznesená z hľadiska lekárskych odborárov. Hovorili o tom, že sa o to desať rokov snažia, že tá diskusia bola bez merateľných posunov. Myslím, že jednali s ministrom Lengvarským, hovorili, že tiež tam nebol nejaký výstup. Minister údajne navnimáva situáciu, to je dnes veľmi populárne navnímávať situáciu.

Roman Michelko: Ale on je človek zo systému, on nie je mimo neho, bol riaditeľom situácie. Dobre tu si povedal diagnostiku situácie. Aká je vlastne terapia?  Čo by vlastne vláda mala s tým robiť?

Pavol Nemec:  Tá terapia je systémová, lebo tie veci sa tu vnášajú v rôznej dobe, cez jednotlivé systémy už 20 rokov, nikam sa to neposunulo, samozrejme je niečo iné , ak sa to vnáša v priaznivejších časoch, niečo iné ak sa to vnáša dnes, v čase veľkých výziev medzinárodných, v dnešnej energetickej kríze, to sa budeme tiež rozprávať o tom. Každá kríza prináša aj nejaké výzvy, možnosti riešení, ktoré boli inak nepriechodné, dá sa povedať, že aj to obdobie po Covide dáva možnosť príchodu peňazí z fondov do zdravotníctva. Minule sme hovorili o 1,5 miliardách eur, medzi tým, sa rozhodli, že značná časť prostriedkov sa použije do výstavby dvoch nemocníc, štátnych nemocníc. Vrátili sa k programovému vyhláseniu, kde si dali, že investujú do bratislavských Rázsoch.

Roman Michelko: Iba do hrubej stavby…

Pavol Nemec: Áno to je tiež veľmi zaujímavé, čo znamená hrubá stavba, ďalšia vec je, že investujú do martinskej fakultnej nemocnice. Pri Rázsochách by mal byť korpus o 600 lôžok, čo je máličko, to je polovičný profil univerzitnej nemocnice, ako bola pôvodne plánovaná. Teda 1200 lôžok aj so všetkými nadväznosťami, operačnou liečbou, operatívou, poliklinickou časťou a svazovou  (prístrojovou) technikou. Je to veľmi útly projekt, budeme to sledovať.

Roman Michelko: Tam je otázka, či zrušia ja neviem povedzme Kramáre, tým pádom ich nahradia, alebo či budú paralelne fungovať, alebo čiastočne sa utlmia niektoré oddelenia, teda či to bude tak, že to bude bonus navrch. Tam je otázka, akú majú kapacitu Kramáre, ak by sa zrušili, či majú viac ako 600 lôžok.

Pavol Nemec: Takto, čo sa týka Borov, tak sa nemusíme o tom vôbec baviť, lebo tie sú mimo sieť zdravotníckej starostlivosti. To sa nemusí zazmluvňovať so VŠZP, oni budú bežať len na dôvere. Tým pádom tam bude zaujímavý biznis plán, ale to nech si rieši Penta. Tam sú veľké tlaky  na OĽaNO a Lengvarského, aby zazmluvnili, keď už nie celé Bory, tak aspoň časť niektorých segmentov. Z hľadiska toho, že keby VŠZP zazmluvnila Bory, tak oni by vysali celý personál z Bratislavy. To by bol veľký problém, lebo to nezazmluvnenie Borov, je zo strany štátu pud sebazáchovy, aby sa alokovali personálne zdroje pre novú nemocnicu na Rázsochách. To, že čo sa zruší, ak sa vybuduje nemocnica je ďalšia vec, lebo sú tú nemocnice, ktoré nevyhovujú tomu dispozičnému riešeniu. Čo sa ďalej urobí je vec  ďalšieho rozhodovania, musí tu byť verejná diskusia. U nás sa všeobecne málo diskutuje, preto je dobre, že tu existuje aj tento kanál, aby sa diskutovalo. Aby zaznievali diskusie, ktoré sa z nejakých záujmových dôvodov nepúšťajú v iných médiách.

Roman Michelko: Ja len taký argument, čo sa týka Borov, tie nebudú koncová nemocnica, zaujímavé pre špičkových odborníkov budú Rázsochy, v Boroch sa nebudú robiť tie top úkony.

Pavol Nemec: My máme problém s obsadzovaním miest aj bežných a nemocníc a hlavne v Bratislave je problém so zdravotnými sestrami. Ale to je vypuklejšie aj z hľadiska celej republiky.

Roman Michelko: Tá stratifikácia nie je ešte jasná, nebola diskusia urobená o tom, koľko lekárov dostaneme, ako sa nastaví systém vzdelávania. Tá základná otázka financovania, po 20-tich rokoch DRG systém stále ešte nie je. Ako toto vyriešiť? Štát ma nástroj, koľko dávať za poistencov, ostatní ľudia to majú percentuálne. Je šanca, ak sa urobí DRG, že to bude fungovať? Aby to bolo priehľadné, koľko je reálna hodnota diagnózy, úkonov. Ak si hovoril svazy, CT prístroje, MRI, to sú vysoko hodnotené, tam je doslova zlatá baňa. Sú odbory, ktoré sú hlboko stratové, tá disproporcia je veľká, je vôbec odvaha to vyriešiť?

Pavol Nemec:  Musíme ísť systémom výzvy a postupných krokov, ktoré sa nerealizujú, ak by sme povedali, že sme mali 30 rokov rozkladu, tak mali by sme mať pred sebou 30 rokov nejakej syntézy, skladania veci z hlavy na nohy.

Roman Michelko: Ak povieš horizont 30 rokov, tak sa asi ľudia nepotešia.

Pavol Nemec: Treba povedať pravdu, na rovinu, že toto nie je vecou jedného volebného obdobia. Tá vízia na 30-rokov to je tá optimalizácia, DRG, školstvo, platové náležitostí, to je otázka alokácie financií. To všetko je tá vízia 30ročná. Ak pôjdeme po bodoch, čo sa dá urobiť najrýchlejšie, tak to je to, že sa investuje najmä do koncových nemocníc. Ak sa vo volebnom období budú dve budovať, obnovovať je dobrý smer, čo sa týka DRG, to by sa dalo zrýchliť v rámci ministerstva. Aké tam majú personálne obsadenie, koľko ľudí na tom pracuje, okrem toho DRG systém sa dá zo zahraničia za nejaký poplatok celý kúpiť, a prispôsobiť na naše pomery, to sú veci, ktoré sa dajú riešiť a samozrejme alokácia samotných financií. Existuje veľa vecí, ktoré sa dajú robiť v rámci jedného obdobia. Čo sa týka výstavby, tam je to trochu dlhšie, ak sa pýtaš, čo je najrýchlejšie, tak toto určite.

Roman Michelko: Politicky, čo si ja myslím, že je najťažšie preformátovať úhrady za jednotlivé úkony. Sú veci nadhodnotené a podhodnotené, fakultné nemocnice robia zákroky, kde sú vyššie náklady ako inde. Napríklad taká experimentálna liečba ide niekedy z grantov vedeckých v rámci farma firiem, ale inak to veľmi drahé. Práve som dnes čítal o jednom onkologickom pacientovi, ktorý má inovatívne lieky, ktorý si zaplatil za 4 sady lieku 16 000 € a poisťovňa mu odmietla preplácať liek, ktorý už je registrovaný, ale je drahý a je iba na výnimku poisťovne. To je zúfalé, že je možné na základe vedeckých poznatkov niekomu pomôcť, ale kvôli reštrikciám je to nonsens, že lieky, ktoré sú v okolitých krajinách na automatickú úhradu, tie idú u nás iba na výnimku. Ako toto vyriešiť?

Pavol Nemec: Dobre, každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,  musí mať svoj biznis plán, to znamená aj všeobecný doktor, ktorý má ambulanciu musí mať kapitačný plán, aby mu to vychádzalo. To znamená jeho plat, plat sestry, náklady na energie, či nájom. Tiež ak máš očného lekára, tak ten tiež musí mať biznis plán, ideme vyššie máš nejakú polikliniku, tam máš súbor lekárov, tam tiež musí byť biznis plán z hľadiska výkonov tých jednotlivých špecialistov, celá tá prevádzka, platy a tak ďalej. Tak isto musia mať aj nemocnice, napríklad nemocnice koncové, tam je ten systém zložitejší samozrejme. Nemocnica z hľadiska pacienta, čo robí, tak musí vlastniť všetky procesy, to znamená aj tie svazy, neexistuje aby niekto odišiel, nejaká lukratívna vec, prístroje. To znamená, nieže nejakú magnetickú rezonanciu, či CT mi robí nejaký súdruh niekde, alebo labáky. To znamená, že správne má koncová nemocnica všetko vlastné. A v rámci biznis plánu nemocnice sa vedia vykryť aj tie krížové dotácie, alebo nejaký náročný pacient. Nedá sa úplne všetko vyfiltrovať, to nikde vo svete tak nie je. Sú určité diagnózy, ktoré má jeden z tisíc, a to sa musí nejako dať spraviť. Tiež sa stane nejaká vážna autonehoda, ktorá bude presahovať tie možnosti, dá sa urobiť nejaká nadnormatívna vec. Takže, ten poskytovateľ koncová nemocnica má ešte otvorenú zmluvu s poisťovňou, ak je tam veľký presah, ktorý sa nedá vykryť z biznis plánu, tak sa dá takáto vec priamo vyfinancovať z poisťovne. Základná vec je komplexná zdravotná starostlivosť koncového užívateľa. Tak sa musia robiť Rázsochy, všetko čo sa tam bude poskytovať, neexistuje, aby to vlastnil niekto iný ako ten hlavný poskytovateľ.  Žiadne outsorcingy, to, čo teraz urobili vo Sv. Michalovi je presne proti tomu.

Roman Michelko: V poriadku pri Rázsochách sa to dá takto urobiť. Budú mať vlastné CT, MRI, svazy, všetky tie veci a bude sa to krížovo dotovať. Všetky regionálne nemocnice, ktoré išli na kraje s výnimkou Žiliny sú rozpredané Agelu, alebo kde komu , a samozrejme,  ešte aj parkoviská si tam prenajímajú súkromníkom a samozrejme lekárne a všetko možné, toto je asi ťažko zvratný proces. Teraz má poisťovňa zrušiť všetky úhrady, zmluvy, neviem si to predstaviť. Neviem si predstaviť, akým spôsobom reverzne vytlačíš privátny sektor z týchto lukratívnych jobov. O záchrankách nehovoriac, tam majú 12 ročné licencie, tam je iba zopár hráčov, ktorí toto hrajú, výnimka je niekde v Žiline.

Pavol Nemec: Keď sme dokázali urobiť zo socialistického vlastníctva kapitalistický.

Roman Michelko: Hej, len sa zmenila Ústava. Nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, neviem si predstaviť reverzný proces.

Pavol Nemec: Uvidíš pri energiách, čo sa bude diať, ak bude problém. Všetko sa dá, len chce to svoj čas, to nebude ad hoc riešenie. Treba začať rozvíjať to zdravotníctvo, že začne štát investovať do svojich nemocníc koncových, že budú nejako vyzerať, budú robené na nejakej logistickej základni. Ak to bude štát robiť systematicky niekoľko rokov, tak to bude veľmi konkurenčná vec na takejto báze. Čo sa týka poisťovní, tak isto. Vieš tam urobiť zvýhodnenie pre poistencov.

Roman Michelko: Stalo sa, že niektorí poistenci boli prepoistení bez svojho vedomia a zistili to, až keď im došla nová kartička. Tento trh s poisťovňami sa dostáva pod väčšiu reguláciu.

Pavol Nemec: Minimálne raz do roka sa dá legálne zmeniť poisťovňa, budeš vychádzať z toho, že akú máš zdravotnú starostlivosť pri poisťovniach. Ak bude štát investovať do svojich zdravotných zariadení a bude sa starať, aby tie nemocnice vyzerali ako v 21.storočí, tak tí ľudia v tých regiónoch budú radšej poistencami tej poisťovne, ktorá bude mať tie zmluvy s tým nemocnicami, a bude im garantovaný rozsah výkonov. Takto sa to postupne dá vyriešiť. My tu nemusíme robiť riešenia s bajonetmi v uliciach. Ide o to, aby si ľudia volili zástupcov, ktorí nebudú robiť veci proti ich záujmom, ak sa dostanú k moci, že sa nebude rozkrádať, to čo sa dialo 30 rokov bolo kvôli tomu, že ľudia si zvolili ľudí do funkcií, ktorí si riešili svoje individuálne záujmy, alebo finančné záujmy iných skupín.

Roman Michelko: Dajme ešte poslednú otázku k lekárom, to je tá, že Visolajský vyzval, že vyzýva všetkých lekárov, predovšetkým nemocničných, aby dávali výpovede. Očakávaš nejaký masívny odchod? V Čechách bol štrajk a hrozby lekárov s výpoveďami. Vidíš to tak, že by relevantná časť lekárov naozaj odišla?

Pavol Nemec: Čo sa týka výzvy, tak tá bola predstavená len cez LOZ (lekárske odborové združenie), a ja som nevidel nejaké stanovisko Lekárskej komory, ani neviem či to pán Visolajský s nimi konzultoval. Takže mi tu chýba vyjadrenie poskytovateľov,  lebo, tí ľudia, tí odborári, sú niekde zamestnaní, väčšinou nemocnice, kde majú svojich štatutárov. Nominovalo ich predsa OĽaNo, alebo minister zdravotníctva, aj keď treba povedať, že tie personálne nominancie boli aké boli, okenári, ľudia z náboženských združení, kamaráti.

Roman Michelko: Charizmatické hnutie to obsadilo.

Pavol Nemec: Obsadzovanie systémom ´´našich ľudí“ to je vec, ktorá je na tom zdravotníctve vidieť. Nevidel som ich nejaké odborné vyjadrenie. Takéto veci ,by mali byť následne po odborárskom vystúpení, mali by byť na ministerstve zdravotníctva zvolaní tí štatutári, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, kde tí jednotliví lekári pracujú, a tí by sa mali k veci vyjadriť. Nevidíme vôbec takúto aktivitu, mne to tak pripadá, že troška izolované, treba povedať, že MUDr. Visolajský mal byť pôvodne štátnym tajomníkom, chcelo ho OĽaNO, ale odmietol, nevieme povedať z akého dôvodu.

Roman Michelko: Asi nemal chuť ísť do tohto letničiarského prostredia.

Pavol Nemec: Ale ja som nevidel takéto aktivity predtým z jeho strany. Chcem povedať, že môžu tam byť aj nejaké osobné animozity. Z hľadiska toho, či odíde veľké množstvo lekárov, nevyzerá to na takúto aktivitu, lebo ja tu nevidím aktivitu iných organizácií.

Roman Michelko: Stalo sa, že v lete, minimálne na onkológií boli nejaké oddelenia uzatvorené, to je ale skôr otázka sestier. Teraz sa vráťme k sestrám, lebo to je ďalšia vec. Kavecká s kolosálnym konfliktom záujmov vyjednávala. Čo vyjednala? Hovoril si, že s lekármi ešte ako tak, ale so sestrami čistá katastrofa. Ako toto vidíš, hrozí kolaps zdravotnej starostlivosti?

Pavol Nemec: To zapadá aj do toho, že nevidím tu nejakú aktivitu tých zamestnávateľov. Akurát sme zachytili vystúpenie ministra financií, kde on tým svojím hysteriónskym štýlom, že tu bude extrémne zvýšenie miezd, že také, to, tu od Rakúsko-Uhorska nebolo. Nemyslím si, že by to realizovali.

Roman Michelko: Inak takto, prečo sa možno aj Visolajský angažuje, prestíž lekárov po koronakríze, ich dôležitosť?  Takže by sa to malo pretaviť aj do postavenia, ale s touto vládou je to ťažké. Myslíš si, že problém so sestrami sa nejakým spôsobom vyrieši?

Pavol Nemec:  Osobne si myslím, že problém so sestrami je najvypuklejší, a určite by tam nejaké riešenie malo prísť. Treba povedať, že táto vec prichádza vo veľmi zlej dobe, kde tu nebude len problém so sestrami, ale môže tu byť problém s chudobou v štáte. Takto by som to rád premostil do tých ďalších tém, a tam by som viac možno aj teba vyspovedal. Ale ten problém so sestrami je najvýraznejší, ak by sme mali niečo povedať mimo ideológie, tak tento problém určite treba riešiť.

Roman Michelko: Bol si niekedy riaditeľom nemocnice Sv. Michala, mohlo by ti to byť blízke, je tu jedna aktuálna korupčná kauza. Mikulcov brat získal v takzvanej vraj elektronickej aukcií zákazku na stráženie. Ako ty vnímaš túto akože protikorupčnú vládu? Predstava, že by napríklad Kaliňákov brat dostal takúto zákazku, tak Matovič by skákal odzemok. Ako ty ten problém vnímaš?

Pavol Nemec: My, keď sme sa zaoberali týmito procesmi v nemocnici Sv. Michala, z hľadiska toho, čo sa dá a čo sa nedá outsourcovať, či je to výhodnejšie, vo všetkých veciach, stráženie, stravovanie a tak ďalej sme prišli na to, že je pre nás výhodnejšie mať to vo vlastných rukách. Konkrétne to stráženie bolo riešené takto:  Tam boli väčšinou bývalí policajti, dôchodcovia s praxou boli zamestnávaní ako civilní zamestnanci,  a dalo sa nich spoľahnúť. Neboli tam žiadne problémy. Treba však povedať, že nemocnica nie je žiadna atómová elektráreň, či muničný sklad, takže takýto tip stráženia bohato vystačoval a bol cenovo výhodnejší ako akýkoľvek iný. Čo sa týka upratovania, tak nemocničná starostlivosť je veľmi dôležitá, kvôli hygienickým podmienkam, nie je to administratíva, sú tam špeciálne hygienické filtre, roztoky, a všetky tie nevyhnutné postupy, ktoré sa musia použiť. To má konkrétny človek na starosti, nedá sa to outsourcovať na nejakú firmu, ktorá upratuje čokoľvek iné. To isté platí aj o jedálni. Dovážať stravu do nemocnice je hlúposť. Máš tam rôznu stravu pre rôzne diagnózy, diéty, to je veľmi zložité. Tá spokojnosť pacienta s tou stravou, ktorú sme si mi dokázali pripraviť, ale čo sa týka finančného hľadiska, flexibility výkonu, tak jednoznačne to má robiť nemocnica, ako aj všetky ostatné segmenty. Takže ten outsourcing bol chybný krok, to sa nemusíme ani baviť o tom komu to dali.

Roman Michelko: Celý ten systém outsourcingu, teda predávania procesov na externé firmy, je dobrá príležitosť na tunelovanie. Niekde, asi vo vestníku verejného obstarávania, bude aj tá suma, bolo by dobre to porovnať samozrejme po zarátaní inflácie s tým, keď si tam bol ty. Poďme teraz ku druhej téme, to je plyn.

Pavol Nemec:  Pred nami je energetická kríza. Máme tu nejakú geopolitickú hru, ktorej sme neoddeliteľnou súčasťou, a veľmi sa nás to dotýka. Súvisí to s vojenským konfliktom na Ukrajine, a týka sa to najmä energií, teda v prvom rade, plyn, ropa, ropné produkty, a elektrická energia. Tu ma zaujíma aj tvoj názor. Nebudeme hodnotiť v akom stave je naša exekutíva, ako spolu komunikujú. Je mimo pochopenia pre normálnych ľudí.Bavme sa vecne, lebo nakoniec sa budú musieť prijať vecné riešenia, či už budú ľudia nespokojní v uliciach, či bez nich. Preto ma veľmi zaujíma tvoj názor, tvoj postoj, ako ty vidíš tie jednotlivé komodity? Aké riešenia by bolo potrebné prijať?

Roman Michelko: Poďme si povedať niekoľko veci. Tú najjednoduchšiu kvázi. Vďaka tlaku Orbána, je trvalá výnimka na ropu z rúr. Maďarsko a čiastočne aj my, a okolité krajiny, Slovnaft je nastavený na ruskú ropu, inú ropu by dokázal spracovať oveľa neefektívnejšie a za vyššiu sumu, existuje ropovod Adria, takže by sme vedeli získať aj inú ropu, ale tú nevieme efektívne spracovať. Takže, tu je čas rok a pol, kedy môže Slovnaft ruskú ropu a jej produkty vyvážať. Po roku a pol to bude zastavené, vtedy môže dať iba do Česka, a Slovenska. A po troch rokoch už iba pre slovenský trh, čo je nonsens. Technologické minimum, aby malo zmysel spracovávať ropu je 70% kapacity, ak je pod 70%, je to v strate, a ten problém je s odbytom, lebo slovenský a český trh to nedá na 70%. Takže to pôjde do straty. Teoreticky sa dá predstaviť technológia v Slovnafte. Reálny časový horizont je okolo troch rokov, v najlepšom prípade dva a  štvrť roka. Takže Slovnaft sa určite dostane do ekonomických problémov.

Pavol Nemec: Vedeli by sme tú ropu kontraktmi vykryť mimo Ruska?

Roman Michelko: Musíme sa dostať do situácie, kedy jednu časť technologického procesu budeš mať na ruskú ropu a druhú na inú ľahkú, povedzme líbyjskú ropu, či alžírsku, tak sa to môže rozdeliť. Takto by to šlo paralelne, len na to musíš mať vybudovanú technologickú časť. Tam sú jednotlivé časti technologických postupov spracovávania, a niektoré časti sú rozdielne, napríklad kvôli vysokému obsahu síry v ruskej rope.

Pavol Nemec: Tomuto rozumiem, ale ohľadom kontraktov, aj Macron to teraz riešil. Tam je otázka, čie kontrakty pri úplnom odstavení ruskej ropy, či by sme to vedeli vykryť.

Roman Michelko: Závislosť Európy na rope je podstatne nižšia ako pri ruskom plyne. Je to neporovnateľný rozdiel. Ale Slovensko je má v tomto problém, lebo 100% ropy dovážame z Ruska, inde to je nižšie, tuším Kralupy nad Vltavou je to 60:40, ale čo sa týka ropovodu, tak je tu Adria, ktorá sa v Šahách napája.

Pavol Nemec: Otázka je, či tam dôjde k výpadkom za tranzit.

Roman Michelko: Problém je, cez Ukrajinu samozrejme.

Pavol Nemec: Otázka je či to v rámci rozpočtu budeme môcť ten výpadok tranzitu vykryť?

Roman Michelko: Nie je to tak obrovská suma z hľadiska štátu.

Pavol Nemec: Tak poďme teraz na ten plyn.

Roman Michelko: Teraz síce bolo uskutočnené prepojenie s Poľskom, ale tam to bude oveľa ťažšie. Tam sú dlhodobé problémy. Aj keby si mal zakúpený iný plyn, tak potrebuješ vybudovať terminály na zmenu skupenstva. To je otázka na minimálne 12 až 16 mesiacov. Neviem , do akej miery dokáže našu spotrebu nahradiť prípojka na Poľsko. Celkovo v otázke plynu: Odkiaľ inokadiaľ ,ako z Ruska. Rusko by tiež rado diverzifikovalo odberateľov. Aj Rusi by vedeli vyrobiť LNG, ale na to nemajú tak rozsiahlu infraštruktúru, lebo tá sa sústredila väčšinou na plynovody. Tá odberateľská štruktúra sa môže výrazne zmeniť. Napríklad Čína a India bude brať oveľa viac ruského plynu. A India napríklad prestane odoberať plyn z Blízkeho východu, lebo dostane od Rusov lepšiu cenu. Ten plyn z Blízkeho východu sa presunie v horizonte troch rokov do Európy. Hovoria, že zmena dodávateľov ,,bezbolestne“ je tak do roku 2027.

Pavol Nemec: Ako to bude s tou cenou?

Roman Michelko: Nastane rovnováha, ak sa dopyt a ponuka vyrovnajú, tie ceny nebudú absurdné. Teraz je problém, že Nordstream 2 sa nepustil vôbec, Nordstream 1 sa každú chvíľu, kvôli technologickým problémom vypína, ide na 10%, 30%. Čiže najviac to môže postihnúť Nemecko, tam sa o tom aj hovorí, budeme pliesť svetre, 17 stupňov bude v administratívnych budovách. Rusi majú problém, že to pália, nakoľko zásobníky sú plné a ďalej to nejde. Pri tejto vysokej cene plynu, im to až tak nevadí, určite je to aj ekologický problém.

Pavol Nemec: Treba povedať otvorene, že ani Rusi ,ani EÚ, sa nevie urezať okamžite. Ak by to niekto chcel použiť ako geopolitickú zbraň, tak Rusi to nemajú kam predať, musia to páliť, a my to okamžite nevieme nahradiť.

Roman Michelko: EÚ teraz hovorí, že musíme šetriť, a potom bude nejaká solidarita, ale len pre domácnosti, nie pre priemysel. Dnes je obrovský boom na drevo a uhlie, obrovské rady v Poľsku.

Pavol Nemec: Ja si myslím, že pán Timmermans ani nespí.

Roman Michelko: To ale nemusí stačiť. Niekde sa ten plyn jednoducho nedá nahradiť. To znamená, že niektoré podniky napríklad Duslo Šaľa, už prestali vyrábať. Teda nebude problém len energetickej chudoby, ale kľakne aj chemický priemysel. Je aj plynovod do Číny. Je teraz pokus cez Mongolsko, ale ten jeden funkčný plynovod, má kapacitu 10 miliárd kubíkov. My máme spotrebu 5 miliárd, takže tých 10 miliárd kubíkov je málo. Majú problémy s nedostatkom tankerom, ale na druhej strane si treba povedať, že Putin bol pripravený, má obrovské devízové rezervy a tým, že vytvára fiktívny nedostatok komodity, tak tá cenovo rastie do takých výšok, že na tom finančne netratia. Bilančne je to pre Rusko v pohode, ale len do času, keď Európa prejde na iné alternatívy. Európa pre Rusko vždy bola a bude lukratívnejším partnerom, než je napríklad India. Číňania sú veľmi tvrdí obchodníci, a tí nebudú platiť európske ceny, teda zo strednodobého a dlhodobého hľadiska to Rusko pocíti, ak aj nájdu cesty, vždy tam bude nižšia cena. Dnes išla indická ropa za 25dolárov/barel, to je už iná cena.

Pavol Nemec: Treba povedať, že problém Ruska nie je ani tak problém finančný, peňazí má dosť, ale Rusko má problém výrobný. Všetky ťažobné zariadenia sú západné technológie, ktoré sú pod sankčným zoznamom. Čo sa týka Číny, tak pri biznise hrá Čína vlastnú hru, a sú veľmi tvrdí. A Rusko to nebude mať jednoduché. Tam sú všetky spoločné projekty zastavené, je tam veľký problém sankčný, nakoľko ruský trh je pre Čínu malý, oproti západným krajinám. Rusko ťahá z dlhodobého hľadiska za kratší koniec. To isté sa týka aj zbrojných technológií. Ak si zoberieme tie substitučné veci, teda tie náhrady, tak to je na úrovni Moskvičov. Takže ten rozdiel vo výrobných kapacitách medzi Západom a Ruskom je neporovnateľný. Rusko má 1,5 % HDP svetového, Západ má momentálne 57% svetové HDP. K tomu Západ má 90% patentov a ovláda finančný trh.

Roman Michelko: Treba povedať, že podiel vyrobenej produkcie stúpa v prospech BRICSU v posledných rokoch.

Pavol Nemec: Ale to je vďaka Číne.

Roman Michelko: Do čiastočnej miere aj v Indii. Tam je Bengalúr, a iné technologické centrá. India je extrémne nevyrovnaná krajina.

Pavol Nemec: Je tam obrovská chudoba a tá nevyváženosť je problém aj v Číne.

Roman Michelko: Ten posun v prospech BRICSU je vďaka outsourcingu. Dnes je USA supermarket sveta, Európa je múzeom sveta. Dielňou sveta je Čina a India. Veď aj ten iPhone sa vyrába v Číne. Krajiny G7 vyvíjajú len dve značky mobilov. Všetky ostatné sú čínske. Si zober, že BlackBerry, Motorola, Xiaomi, OPPO, Siemens, Alcatel a tak, sú čínske firmy. Tiež keď teraz prišlo Volvo, to je tiež už čínska firma, tie Land Rover nie je anglická firma, ale indická.  Snaha znižovať výrobné náklady, kde sídla spoločnosti boli v USA, či V Európe, a výroby inde, to doviedla do tohto stavu. Teraz sa im vracia tá chamtivosť. Ale to je už úplne iná téma. Teda zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, Rusko na to doplatí, Čína kvôli vzájomnej výmene so Západom nebude riskovať sankcie, keď už, tak Rusko sa stane surovinovým príveskom Číny.

Pavol Nemec: Benzínovou pumpou Číny.

Roman Michelko: To tiež, ale doteraz to bolo tak voči Európe, ale tie európske ceny boli lepšie ako tie čínske. Dnes sa mnohí ľudia pýtajú, že prečo je rubeľ tak silný. No preto, lebo vďaka sankciám nemôžu Rusi kupovať luxusné európske tovary, a oni majú obrovský prebytok vďaka vysokým cenám energonosičov. Ale ten nárast rubľu je zlý, samozrejme pre ruských výrobcov, ešte sa znížila ich konkurencieschopnosť.

Pavol Nemec: Povedzme si ešte tú elektriku.

Roman Michelko: My máme zastropované ceny za nejaký 60€/kilogawatthodinu,ale  ceny na burzách sú úplne mimo realitu. Hovorí sa reálne o zastropovaní, regulácií cien, dokonca EDF vo Francúzsku chcú znárodniť, hovorí sa o znárodnení ČEZU. My máme jednu výhodu oproti ČEZU, že oni majú strašne veľa minoritných akcionárov, my máme len troch, a traja sa skôr dohodnú, pokiaľ nemá česká vláda 90% vlastníctva, tak nemôže za trhovú cenu vykúpiť tých malých akcionárov. My sme v štádiu, kde výrobná cena elektrickej energie ku potencionálne zastropovanej cene elektrickej energie, je ešte prijateľná, ale nemôžeme nechať tu vysokú burzovú cenu. Je tam možnosť nejakého zdanenia.

Pavol Nemec: Teraz prišla na Európskej rade s takou iniciatívou ohľadom lipskej burzy. Chcú zmeniť logistiku kreovania ceny, zmenil by kalkulačný vzorec , plus zastropovanie.

Roman Michelko: Je to v dvoch rovinách, samozrejme hľadá sa európske riešenie, ktoré by bolo nepriestrieľné, ale Portugalsko, Španielsko, Rakúsko a Francúzsko hľadajú národné riešenia. Ak Slovensko je viac-menej sebestačné pri výrobe elektriny, tak je neprijateľné sa nechať vydierať špekulantmi.

Pavol Nemec: My máme tiež možnosť národného riešenia, však sa tu niečo v tajnom rokovaní na vláde pripravuje.

Roman Michelko: Dnes som počul ako Krajniak hovorí, že je to absolútne neprijateľné, problém je v tom, že vláda, teda celá koalícia je v rozklade, na to treba prijať nejaký zákon.

Pavol Nemec: Ja si myslím, že máme najlepšiu vládu za posledných 200 rokov, neviem ako si ty informovaný, (samozrejme ironicky).

Roman Michelko: Dobre ,tak poďme k záveru. Vyskytla sa taká vtipná vec, že v posledný deň ultimáta prišiel Matovič s 10 bodmi, z ktorých sú niektoré hlboko proti programu SaSky, s cieľom, potupiť ich. Sú tam niektoré absurdné veci, že každý jeden poslanec SaSky musí zahlasovať, aj keby bol chorý, a nehlasoval, tak on odíde. Bezvýhradné vynútenie rozpočtu je ako ,,sarajevské“ ultimátum.  Ako to teda vidíš, dajú ostatní traja ministri demisiu a sme v menšinovej vláde?

Pavol Nemec: Roman som veľmi rád, že sme sa v podcaste venovali skutočne podstatným veciam. Toto sú vyslovene hry jednotlivcov. Či podajú, alebo nepodajú, aj tak už to mali dávno podať , demisiu po vyjadrení pána ministra hospodárstva, nerozumiem prečo z toho cúvol. Skôr je doležité to, že menšinová vláda nie je schopná riadiť štát, musíme mať exekutívu, ktorá má podporu 76 -tich poslancov.  Ak predpokladám, že všetci sú demokrati, tak všetka moc patrí ľudu. Takže cez zmenu časti Ústavy, kde sa umožní legislatívnym procesom prijatím ústavného zákona znova skrátiť volebné obdobie, tak isto by som dal, aby to bolo možné aj referendom. Ale kvórum by som ponechal, nech nie je možné to zneužívať na vydieranie. Potom samozrejme, keď nemajú tú väčšinu, potom treba prijať aj skrátenie volebného obdobia. Tu sa netreba baviť, že kto príde. Príde ten, koho si tí ľudia zvolia. Ak táto vláda nie je schopná synergicky pracovať, nie je schopná vládnuť a prijať zákony, tak pokiaľ sú všetci demokrati, tak musí takýto krok spraviť.

Roman Michelko: Dobre ak sú všetci demokrati, Cigániková povedala, že Matovič nie je fašista, ale je iba diktátor. Treba si uvedomiť, ako oni rozmýšľajú. Kuffa povedal, že on je priateľ s Matovičom a on ho neodvolá. Tým pádom, plus mínus povedal, že oni budú držať túto vládu. Ono to s tou 76-tkou nie je úplne tak. V tomto volebnom období hlasovalo 150 poslancov jediný krát, keď sa hlasovalo o vydaní Fica. Väčšinou ich na hlasovaní bolo menej. Bežné zákony prechádzajú 60+ hlasmi. Pravdepodobne sa bude hrať na extrémnu disciplinovanosť koaličných poslancov, a naopak opozícia bude musieť byť voľnejšia. Raz niečo prejde, raz nie. Deň zúčtovania bude pri dlhovej brzde a rozpočte. Sulík povedal, že otvorí  tú schôdzu, a podporí prvé čítanie, ale pri druhej a tretej to nepovedal. Ak to neprejde, tak bude problém , a Sulík možno pochopí, že musí pridať ruku k dielu, ak Kollár povedal, že dáva ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, ktorý stačí ,aby prešiel do druhého čítania jednoduchou väčšinou.  Potom budú mať so Sulíkom spolu aj 95, takže 90 -tka bude.  Toto je reálnejší  variant. Inak strašne sa naštval Boris Kollár, ktorý povedal: Tak ja som vám zabezpečil  76-tku, a vy ohŕňate nos nad Tarabovcami. Bude to veľmi zaujímavé, ako sa to bude vyvíjať. Možno takto o mesiac už uvidíme, kam takáto politika vedie, a uvidíme jasnejšie kontúry riešenia. Dobre, ja ti ďakujem, že si prišiel na tento pravidelný podcast,  a teším sa aj o mesiac. Dopočutia.

Pavol Nemec: Ďakujem aj ja tebe Roman, a tak isto pozdravujem našich poslucháčov ,a prajem príjemný deň. Dopočutia.

Roman Michelko: Dopočutia.

spot_imgspot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

1 COMMENT

  1. pani maju nie vsetky informacie v poriadku. iba jeden priklad: rusi poslali japonske spolocnosti zo Sachalinu (plyn) domov a chcu ich vyplatit. Staci sa pozriet, ako japonci kaslu na nejake sankcie a prosikaju rusov ich predsa len vziat do partie.
    drzim rusku palce a dufam, ze v pripade, ze by malo rusko zaniknut, tak pouziju sampson option a rozdrtia zemegulu. do pekla so zapadom, europskou uniou a s nato.

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás