Bratislava 30. septembra (TASR) – Poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Pčolinský (Sme rodina) vyzval svojich kolegov, aby sa vyjadrovali k veci. Pripomenul, že nie sú trestní právnici s desaťročnou praxou a nemali by sa vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumejú. Vyhlásil to počas diskusie k správe generálneho prokurátora Maroša Žilinku o činnosti prokuratúry za rok 2020. Pčolinský si zastal šéfa prokuratúry v súvislosti s využitím paragrafu 363 Trestného poriadku a jeho komunikáciou s verejnosťou. Pripomenul, že nie je politik ani moderátor, ale prokurátor venujúci sa trestnému právu.

      „Bolo by dobré a žiaduce pre duševné zdravie celého národa, aby sme sa venovali téme a prestali sa zaoberať sami sebou,“ apeloval Pčolinský na poslancov a vyzval ich, aby na seba prestali útočiť, používať nevhodné a zbytočne ironické poznámky. „Ľudia si aj tak myslia o nás svoje, nepotrebujeme ich v tom utvrdzovať,“ podotkol.

      Na výčitky o komunikácii Žilinku a vysvetľovaní jeho krokov verejnosti reagoval tým, že ako prokurátor sa drží faktov, trestného zákona a poriadku. „Mnohí si myslíte, že nie. Váš názor je v poriadku, každý má svoj názor, ale aj ten sa dá vyjadriť normálne,“ podotkol. Odmietol i kritiku, že sa Žilinka pri prednesení správy vyjadril k aktuálnym veciam. Považuje to za prirodzené, reagoval podľa neho na ataky a „okydávanie“ Generálnej prokuratúry SR.

      Pčolinský sa Žilinku zastal aj v súvislosti s paragrafom 363 Trestného poriadku. Kritizoval vyjadrenia poslancov k tejto téme a spýtal sa, kto z nich je trestný právnik s praxou, aby sa mohol odborne vyjadrovať, dokonca bez znalosti spisov a dôkaznej situácie. Pripomenul, že aj Generálna prokuratúra SR mala zákonom stanovenú lehotu, v ktorej musela rozhodnúť o paragrafe 363. V jednom z prípadov dokonca podľa jeho slov Žilinka konštatoval 27 porušení. Pýta sa, či mu naozaj chcú vyčítať, že rešpektoval lehotu a pridŕžal sa aj predošlého rozhodnutia súdu.

      Boris Susko (Smer-SD) poslancom pripomenul, že Ústava SR definuje prokuratúru ako inštitúciu, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Prokuratúra je podľa zákona samostatne hierarchicky usporiadaná štruktúra, kde sú vzťahy podriadenosti a nadriadenosti. Vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a pred začatím trestného stíhania. Prokuratúra má preto podľa Suska pôsobiť aj smerom dnu vo vzťahu k jednotlivým prokurátorom i vyšetrovateľom.

      „Zodpovedným za zákonnosť je zástupca štátu, v prípade Slovenska je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je v rozpore s požiadavkou právneho štátu,“ pripomenul.

      Upozornil, že v správe o činnosti je viacero rozhodnutí o dodržiavaní zákonnosti v prípravnom konaní. Považuje preto za zarážajúce, že reakciou na jedno rozhodnutie je vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá môže podľa dostupných informácií viesť k obmedzeniam právomocí generálneho prokurátora. „A to len preto, že sa niekomu nepáči rozhodnutie niekoho, kto má kontrolovať zákonnosť v prípravnom konaní,“ dodal.