V roku 1931 sa presne v tento deň narodil v Paríži francúzsky básnik, lettrista, umelec, experimentálny filmový tvorca, grafický dizajnér, spisovateľ a teoretik modernej kultúry a spoločnosti, ktorého preslávilo predovšetkým dielo Spoločnosť spektáklov (La Société du spectacle, 1967) a založenie Situacionalistickej literatúry.
Marxizmom ovplyvnený Debord využíval metódy psychogeografie agitácie a tvorby situácií. Kritizoval západný model kapitalizmu a vrcholom jeho kariéry bolo založenie umelecko-politického spolku Situacionalistickej internacionály, v roku 1957. Tá združovala umelcov nastavených proti kapitalizmu a manifestom teoreticky inšpiroval aj parížske protesty v roku 1968. Jadrom jeho kritiky bolo zamerané anti-konzumeristicky. Taktiež bol členom trockistickej spoločnosti Socialisme ou Barbarie založenej na libertariánskom socializme. V roku 1952 tiež natočil film s názvom Krik pre markíza de Sade. Debord spáchal v roku 1994 samovraždu, pričom tento akt je dodnes považovaný za kontroverzný a nejasný. Napriek tomu sa stal významným teoretikom, ktorého citujú najznámejšie osobnosti ľavicovej filozofie a politiky ako Žižek, Jameson, Badiou, Althusser a pod.
SPOLOČNOSŤ, KTORÁ NEHĽADÁ ZMYSEL
Kritik neskorého kapitalizmu vychádzal z marxizmu, ktorý aplikoval na spoločnosť 60. rokov a ideologicky bol blízky k anarchizmu. Kým v ranom kapitalizme bol podľa Deborda robotník ovládaný a vykorisťovaný materiálnou núdzou, v kapitalizme neskorom je robotník manipulovaný psychologickým tlakom, ktorý ho vyzýva k spotrebe a duševnej pasivite. Debord sa domnieval, že spoločnosť v 60. rokoch dosiahla materiálneho prebytku, ktorý ju ovládol a nadbytočná práca už neprispievala k blahobytu, ale potlačovala duševnú aktivitu s cieľom udržať mocenský systém založený na nerovnosti. A tak sa spoločnosť krúti v bludnom kruhu, zamestnáva sa nadbytočnou prácou a konzumerizmom. Konzumerizmus spôsobil, že neuvažujeme o samotnom zmysle. Podľa Deborda takúto spoločnosť nie je nutné meniť násilnou revolúciou, ale radikálnou revolúciou myslenia, teda cez osvetu, aktivizmus a priame akcie. Debordovou utópiou, ideálom, je spoločnosť robotníckych rád spojená so slobodným myslením.
TERMÍN SPEKTÁKEL
Pod termínom spektáklu (z latinského spectaculumu – javisko, divadlo) Debord chápe ideológiu, podobu, diskurz a kultúru neskorého kapitalizmu v zmysle nazerania, divadla. Spoločnosť vytvorila falošné povedomie o realite, a o sebe samej. Toto slovo Debord chápe ako pejoratívum pre niečo čo sa vystavuje na obdiv, je nápadné, efektívne, ale zároveň falošné a predstierané. Spoločnosti dávajú prednosť obrazu pred skutočnosťou, čo je v istom zmysle návrat k platónskej metafore jaskyne. Príkladom je reklama, televízia a udalosti určené na „účinné zabíjanie času.“ Debord upozorňuje, že v spoločnosti spektáklov sa spoločnosť odcudzuje, masová výroba a spotreba zaberá väčšinu pracovného času, pričom osobná tvorivosť mizne. Ideológia neustáleho konzumu a odcudzenie je šírená cez reklamu, médiá a tak ekonomika, kultúra a politika vzájomne zrástli. Donucovanie bolo nahradené nevedomým zvádzaním. Pozri bližšie heslá spektákel či Spoločnosť spektáklov.
Zdroj základných informácií: sk, cz, eng Wiki
