Zloženie vlády Liz Trussovej

Celkový počet členov kabinetu, ktorí majú nárok na plat, je obmedzený na 21. Niektorí z vyššie uvedených šéfov „ministerských rezortov“ nie sú členmi kabinetu. A naopak oddelenie pre medzinárodný obchod a oddelenie záruky exportných úverov spravidla vedie jedna osoba. Lord vysoký kancelár ako člen kabinetu je platený samostatne. V kabinete Trussovej je plne využitých všetkých 22 miest. Zloženie kabinetu sa uvádza spravidla v nasledovnom poradí:
– Thérèse Coffeyová (*1971) – zástupkyňa predsedníčky vlády, ktorá je súčasne ministerkou zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (deputy prime minister, Secretary of State for Health and Social Care),
– Kwasi Kwarteng (*1975) – minister financií (oficiálne kancelár a podpokladník štátnej pokladnice /Chancellor and Under-Treasurer of Her Majesty’s Exchequer/),
– James Cleverly (*1969) – minister zahraničia (štátny tajomník pre zahraničie, Spoločenstvo národov a rozvojové záležitosti /Secretary of State for Foreign, Commonwealth and Development Affairs/),
– Suella Bravermanová (*1980) – ministerka vnútra (štátny tajomník pre domáce oddelenie /Secretary of State for the Home Department/),
– Brandon Lewis (*1971) – minister spravodlivosti (oficiálne lord vysoký kancelár Veľkej Británie, štátny tajomník pre spravodlivosť/Lord High Chancellor of Great Britain,  Secretary of State for Justice/),
– Ben Wallace (*1970) – minister obrany (štátny tajomník pre obranu /Secretary of State for Defence/),
– Nadhim Zahawi (*1967) – kancelár lancasterského vojvodstva, minister pre medzivládne vzťahy a minister pre rovnosti (oficiálne Chancellor of the Duchy of Lancaster Minister for Intergovernmental Relations, Minister for Equalities),
– Simon Clarke (*1984) – minister pre nivelizáciu, bývanie a komunity (Secretary of State for Levelling Up, Housing and Communities),
– Jacob Rees-Mogg (*1969) – minister obchodu, energetiky a priemyslovej stratégie (Secretary of State for Business, Energy and Industrial Strategy),
– Alok Sharma (*1967) – predseda COP 26 (26. konferencie OSN o klimatických zmenách), štátny minister na Úrade vlády (President for COP26, Minister of State at the Cabinet Office),
– Kemi Badenochová (*1980) – ministerka medzinárodného obchodu a prezidentka Obchodnej rady  (Secretary of State for International Trade, President of the Board of Trade),
– Chloe Smithová (*1982) – ministerka práce a dôchodkov (Secretary of State for Work and Pensions),
– Kit Malthouse (*1966) – minister vzdelávania (Secretary of State for Education),
– Ranil Jayawardena (*1986) – minister životného prostredia, potravín a vidieckych záležitostí (Secretary of State for Environment, Food and Rural Affairs),
– Anne-Marie Trevelyanová (*1969) – ministerka dopravy (Secretary of State for Transport),
– Chris Heaton-Harris (*1967) – minister pre Severné Írsko (Secretary of State for Northern Ireland),
– Alister Jack (*1963) – minister pre Škótsko (Secretary of State for Scotland),
– Robert Buckland (*1968)  – minister pre Wales (Secretary of State for Wales),
– Nicholas True (*1951) – vodca Snemovne lordov, Lord strážca malej (tajnej?) pečate (Leader of the House of Lords, Lord Keeper of the Privy Seal),
– Michelle Donelanová (*1984) – ministerka digitalizácie, kultúry, médií a športu (Secretary of State for Digital, Culture, Media and Sport),
– Penny Mordauntová (*1973) – vodkyňa Dolnej snemovne, Lord predseda Rady (Leader of the House of Commons, Lord President of the Council),
– Jake Berry (*1978) – vedúci Konzervatívnej strany, minister bez kresla (Chairman of the Conservative Party, Minister without Portfolio).

Na zasadnutiach kabinetu ministrov sa zúčastňuje osem ďalších osôb:
– Edward Argar (*1977) – minister v Úrade vlády, hlavný platiteľ (Minister for the Cabinet Office, Paymaster General),
– Wendy Mortonová (*1967) – parlamentná tajomníčka pre štátnu pokladnicu (Parliamentary Secretary to the Treasury), zodpovedá aj za stranícku disciplínu (Government Chief Whip),
– Chris Philp (*1976) – vedúci tajomník štátnej pokladnice (Chief Secretary to the Treasury),
– Michael Ellis (*1967) – generálny prokurátor pre Anglicko a Wales a generálny advokát pre severné Írsko (Attorney General for England and Wales, Advocate General for Northern Ireland),
– Vicky Fordová (*1967) – štátna ministerka pre rozvoj – ministerstvo zahraničia (Minister of State for Development – Foreign Office),
– Tom Tugendhat (*1973) – štátny minister pre bezpečnosť – ministerstvo vnútra (Minister of State for Security – Home Office),
– James Heappey (*1981)– štátny minister pre ozbrojené sily a veteránov – ministerstvo obrany (Minister of State for the Armed Forces and Veterans – Ministry of Defence),
– Graham Stuart (*1962) – štátny minister pre klimatické záležitosti na ministerstve obchodu, energetiky a priemyslovej stratégie (Minister of State for Climate – Department for Business, Energy and Industrial Strategy).

Poznámka: Napriek dlhému hľadaniu v otvorených zdrojoch sa nám nepodarilo nájsť, či bol novomenovaný generálny advokát pre Škótsko, ktorý by mal byť šéfom rovnomenného úradu, zaradeného do „ministerských rezortov“. Vo funkcii je stále Keit Stewart (*1965), ktorý bol vymenovaný v októbri 2020. Terminologická zložitosť sa spája aj s rôznym označovaním funkcií generálneho prokurátora pre Anglicko a Wales a generálneho advokáta pre severné Írsko, ktorý je šéfom Úradu generálneho prokurátora. 

Takmer všetci riadni členovia kabinetu i funkcionári, ktorí sa zúčastňujú na jeho zasadnutiach, sú poslancami Dolnej snemovne. Výnimkami sú N. True, ktorý je zo Snemovne lordov a James Heappey, ktorý je poslancom parlamentu Walesu.

V rámci jednotlivých ministerstiev je okrem štátneho tajomníka, ktorý stojí na jeho čele, aj rôzny počet štátnych ministrov a parlamentných štátnych podtajomníkov. Uvedieme ich počty v súčasnosti len na vybraných ministerstvách. Na ministerstve vnútra sú 4 štátni ministri a 4 parlamentní štátni podtajomníci. Na ministerstve obrany sú 3 štátni ministri a jeden stály parlamentný podtajomník. Ministerstvo zahraničných vecí má 4 štátnych ministrov a 4 parlamentných štátnych podtajomníkov.

Najzložitejšia je štruktúra ministerstva financií. Prvým lordom pokladnice je formálne predseda vlády. Minister financií je druhým lordom pokladnice. Tretím v poradí „šéfov“ je vedúci tajomník pokladnice (Chief Secretary to the Treasury). Funkcia bola zriadená v roku 1961. Okrem toho sú aj funkcie parlamentného, finančného, ekonomického a „pokladničného“ (exchequer) tajomníka. Navyše je aj stály tajomník pokladnice.

Úrad vlády, ktorý má 10 200 zamestnancov (celkovo podľa neoficiálnych údajov majú „ministerské rezorty“ okolo 66 000 zamestnancov, pričom ich počet chcel už B. Johnson znížiť), zabezpečuje činnosť nielen predsedníčky vlády, ale aj niektorých členov kabinetu – kancelára lancasterského vojvodstva a predsedu COP 26. Okrem toho je v jeho kuratele samozrejme aj minister v Úrade vlády. Na webovej stránke úradu sú uvedení aj vodca Snemovne lordov a vodkyňa Dolnej snemovne, hoci majú vlastné úrady.

Prehľad funkcionárov úradu uzatvárajú parlamentný štátny tajomník, ktorý je zástupcom vodkyne Dolnej snemovne a parlamentný tajomník. Okrem toho je uvedený aj zoznam manažmentu úradu, v ktorom je okolo 20 osôb. Pre zaujímavosť doplníme, že je medzi nimi je stále aj Sue Grantová (druhá stála tajomníčka úradu), ktorá sa stala známa tým, že uviedla pri vyšetrovaní podrobnosti o večierkoch s účasťou B. Johnsona počas lockdownu. 

Pristavíme sa ešte pri vekovom zložení kabinetu a osôb, ktoré sa zúčastňujú na jeho zasadnutiach. Najstarším členom kabinetu je N. True, ktorý má 71 rokov. Od 51 do 60 rokov je 14 členov kabinetu a 4 osoby, ktoré sa zúčastňujú na jeho zasadnutiach. Od 41 do 50 rokov sú štyria členovia kabinetu a 4 zasadajúci v ňom. Dopĺňa ich aj L Trussová, ktorá má 47 rokov. Traja majú menej ako 40 rokov, pričom najmladší z nich je R. Jayawardena (36 rokov).

Z hľadiska politického zloženia kabinetu (i celej vlády) médiá uvádzajú, že L. Trussová (pochopiteľne?) nedala nijaký priestor tým, ktorí podporili jej súpera v súboji o vodcovstvo R. Sunaka, za čo ju určité kruhy v strane kritizovali. Avšak 4 ďalší uchádzači o funkciu vodcu konzervatívcov sa dostali do kabinetu (K. Badenochová, S. Bravermanová, P. Mordauntová a N. Zahawi) a jeden (T. Tugendhat) sa zúčastňuje na jeho zasadnutiach.

Z kabinetu B. Johnsona, ktorý s rôznymi zmenami pôsobil od decembra 2019, zostali vo svojej funkcii len minister obrany B. Wallace a minister pre Škótsko A. Jack. Na iné funkcie, ako zastávali predtým, sa v kabinete L. Trussovej dostali R. Buckland, T. Coffeyová, J. Cleverly, K. Kwarteng, K. Malthouse A. Sharma a A.-M. Trevelyanová. Pôsobia v ňom aj J. Berry, S. Bravermannová, B. Lewis, J. Rees-Mogg a M. Spencer, ktorí sa zúčastňovali na zasadnutiach Johnsonovho kabinetu. Na zasadnutia Trussovej kabinetu chodia E. Argar (člen predchádzajúceho kabinetu) a S. Clarke, C. Heaton-Harris a M. Ellis (zúčastňovali sa na zasadnutiach predchádzajúceho kabinetu). Z 30 osôb, ktoré sú členmi nového kabinetu a zúčastňujú sa na jeho zasadnutiach, teda viac ako polovica bola v starom kabinete, čo naznačuje, že k „prevratu“ vo vládnej politike nedôjde.

V novom kabinete nie sú úplní politickí nováčikova a všetci už vykonávali vládne funkcie v rôznych rezortoch od úrovne podtajomníka. Niektorí však pôsobili vo vláde iba krátko – najkratšie K. Malthouse, ktorý bol kancelárom lancasterského vojvodstva len v poverenej vláde od júla 2022. Nie je to však nejakým výnimočným znakom kvality britskej politiky, ale vyplýva to zo systému dvoch veľkých strán, ktoré sa striedajú vo vedení vlády. V skutočnosti sa pri obsadzovaní funkcií vo vláde prihliada na odbornosť, či prax v rezorte minimálne,  preferuje sa stranícka príslušnosť a niekedy aj oddanosť vodcovi, čo predviedla pri obsadzovaní miest vo vláde aj L. Trussová.

Stručne o ústredných postavách nového kabinetu

Podľa tradičnej hierarchie je druhou najvyššou osobou v kabinete kancelár štátnej pokladnice (minister financií), ktorým je K. Kwarteng. Narodil sa v ghanskej rodine, ktorá emigrovala do Veľkej Británie v 60. rokoch. Študoval na Trinity College v Cambridge. V roku 2000  získal doktorát z ekonomických dejín na University of Cambridge. Získal Kennedyho štipendium na Harvarde. Po škole pracoval ako novinár a finančný analytik.

Poslancom Dolnej snemovne sa K. Kwarteng stal v roku 2010. Médiá ho už vo voľbách v roku 2005  prezentovali ako vychádzajúcu hviezdu pravice strany, ale neuspel. V roku 2017 sa stal parlamentným súkromným tajomníkom ministra financií. Kariéru vo vládnych funkciách začal až v novembri 2018, keď bol menovaný za jedného z parlamentných podtajomníkov rezortu pre vystúpenie z EÚ. V júli 2019 sa stal štátnym ministrom pre obchod, energetiku a čistý rast v rezorte obchodu, energií a priemyslovej stratégie. V júni 2020 prešiel na čelo rezortu a stal sa jeho ministrom, ktorým bol až do menovania za ministra financií.

Ministrom zahraničia sa stal J. Cleverly. Jeho otec je Brit a matka pochádza zo Sierra Leone. Nastúpil do vojska, ale pre zranenie nohy službu v roku 1989 skončil. V októbri 1991 nastúpil do dobrovoľníckych záloh v Teritoriálnej armáde (od roku 2014 sa nazýva Armádnymi zálohami), kde ho v marci 2015 povýšili na podplukovníka.

V roku 2002 J. Cleverly ukončil bakalárske štúdium manažmentu pohostinstva na University of West London. Po škole pracoval v manažérskych funkciách vo vydavateľstvách. V máji 2008 bol zvolený za člena londýnskeho zhromaždenia, ktoré je spolu so starostom súčasťou správy Veľkého Londýna. V januári 2009 bol starostom vymenovaný za londýnskeho veľvyslanca pre mládež. Vo februári 2010 sa stal predsedom správnej rady londýnskej spoločnosti pre odpad a recykláciu. V auguste 2010 spôsobil škandál v tweete s vulgárnym vyjadrením na adresu jedného z koaličných partnerov, za čo sa neskôr ospravedlnil. Po znovuzvolení za člena londýnskeho zhromaždenia v máji 2012 bol vymenovaný za šéfa londýnskeho úradu pre požiarne a núdzové plánovanie. V novembri 2015 bol za smrť staršieho muža po oneskorenom príchode hasičských jednotiek kritizovaný za to, že presadil zatvorenie 10 hasičských staníc. Vo voľbách v roku 2016 sa do zhromaždenia už nedostal.

Vo voľbách v máji 2015 získal kreslo poslanca Dolnej snemovne. Podporoval vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Od januára 2018 do apríla 2019 bol podpredsedom a od júla 2019 do februára 2020 spolupredsedom Konzervatívnej strany. Po odstúpení T. Mayovej sa chcel uchádzať o kreslo vodcu strany, ale neskôr sa účasti vo voľbách vzdal. Od apríla do júla 2019 bol jedným z parlamentných podtajomníkov rezortu pre vystúpenie z EÚ. Od februára 2020 do februára 2022 bol štátnym ministrom pre Stredný východ, severnú Afriku a Severnú Ameriku na ministerstve zahraničia. Potom tam bol štátnym ministrom pre Európu a Severnú Ameriku do júla 2022, keď sa stal ministrom vzdelávania.

Len stručne poznamenáme, že vzdelanie ani kariéra (s výnimkou úradníckeho pôsobenia v rezorte na vystúpenie z EÚ a na ministerstve zahraničia) z J. Cleverlyho nerobí veľkého znalca medzinárodnej politiky. Niekedy sa uštipačne uvádza, že miesto dostal za podporu  L. Trussovej. Považuje sa však za sympatickejšieho a charizmatickejšieho ako L. Trussová. Pozitívne sa o ňom vyjadrujú aj mimovládne organizácie. Do vysokej politiky sa dostal pomerne neskoro, ale má za sebou aj menšie škandály (okrem už uvedených išlo aj o autonehodu v auguste 2019, pri ktorej poškodil auto iného vodiča).

V Británii nie je tradícia obsadzovať post ministra zahraničných vecí kariérnym diplomatom, a tak menovanie J. Cleverlyho nie je žiadnou výnimkou. Základným princípom pôsobenia zahraničnej politiky je, že svet sa prispôsobí cieľom a záujmom Londýna, ktorý držia v rukách hospodárske (finančné) kruhy, často napojené na medzinárodné sily a USA. Pozícia Británie vo svetovej politike a ekonomike sa ani po brexite nezlepšila. Možno to chce kompenzovať politikou na Ukrajine, ktorá je však finančne veľmi náročná a zatiaľ nevyzerá na to, že by to obraz Londýna v nezápadnom svete vylepšilo.

Do funkcie ministra vnútra bola menovaná S. Bravermanová. Narodila sa v Británii, ale má indické korene. Jej rodičia sa prisťahovali v 60. rokoch z Kene a Maurícia, kam sa presťahovali z Indie. Vraj sa považuje za dieťa Britskej ríše, ktorú chápe ako silu dobra. Študovala právo na Queens‘ College v Cambridge. Dva roky bola v rámci programu Erasmus vo Francúzsku, kde absolvovala magisterské štúdium práva na Université Paris I Panthéon-Sorbonne. Pôsobila v súdnictve.

V máji 2015 bola zvolená za poslankyňu Dolnej snemovne. Zaoberala sa najmä problémami vzdelávania, vnútra a spravodlivosti a bola novinársky činná. Pôsobila aj v European Research Group (Európskej výskumnej skupine) ako utajovanej organizácii euroskeptických konzervatívnych poslancov a bola jej vedúcou (od júna 2017 do januára 2018). Politickú kariéru začala ako jedna z parlamentných podtajomníkov rezortu pre vystúpenie z EÚ, ktorou bola od júna 2017 do januára 2018. Od februára 2020 zastávala funkciu generálneho prokurátora pre Anglicko a Wales a generálneho advokáta pre Severné Írsko až do vymenovania do súčasnej vládnej pozície.

Prehľad najvýznamnejších členov novej britskej vlády doplníme o ministra obrany B. Wallacea. Ak na ministerstve zahraničia nie je zvykom vymenovať na čelo kariérneho diplomata, tento princíp sa tak dôsledne na ministerstve obrany nedodržiava a viackrát ho viedli bývalí dôstojníci, ktorí však v armáde neboli na najvyšších funkciách. B. Wallace je tiež jedným z nich. Absolvoval vojenskú akadémiu v Sandhurste a v rokoch 1991 – 1998 slúžil v Škótskej garde (ide o jeden z piatich historických plukov, ktoré od 17. storočia ochraňovali panovníka) a dosiahol hodnosť kapitána. Bývalým dôstojníkom na súčasnom ministerstve obrany aj J. Heappey (štátny minister pre ozbrojené sily a veteránov), ktorý absolvoval tiež vojenskú akadémiu v Sandhurste a v ozbrojených silách slúžil v rokoch 2004 – 2012 (určitý čas aj na generálnom štábe), keď odišiel do zálohy v hodnosti majora. 

Od mája 1999 do marca 2003 bol B. Wallace poslancom škótskeho parlamentu. V máji 2005 sa stal poslancom Dolnej snemovne. Po roku 2010 pôsobil ako parlamentný súkromný tajomník ministra spravodlivosti a neskôr ministra bez kresla. Politickú kariéru začal ako minister pre Severné Írsko od mája 2015 do júla 2016. Od júla 2106 do júla 2019 bol štátnym ministrom pre bezpečnosť a ekonomickú kriminalitu na ministerstve vnútra. V júli 2019 bol menovaný ministrom obrany a v tejto funkcii pokračuje aj vo vláde L. Trussovej.

Pri voľbe vodcu konzervatívcov v roku 2019 B. Wallace podporoval B. Johnsona. Pri prieskumoch Yougov, kto by mohol byť novým vodcom konzervatívcov, mal v roku 2022 najvyššie preferencie, ale o miesto sa neuchádzal. Ide o najskúsenejšieho člena kabinetu L. Trussovej. V médiách sa považuje za jednu z mála osôb vo vláde, ktorá má vysokú autoritu v celej strane i potenciál zjednocovať ju.

Osobou podpredsedníčky vlády T. Coffeyovej sa vzhľadom na formálny charakter tejto funkcie nebudeme zaoberať. Uvedieme len, že bola kľúčovou postavou kampane L. Trussovej o vodcovstvo konzervatívcov. Zakončíme tým, že pri mediálnych hodnoteniach uvedenej trojice členov kabinetu sa považujú K. Kwarteng a S. Bravermanová za osoby, ktoré majú potenciál na riešenie problémov. Pri J. Cleverlym sú vyjadrenia spravidla opatrnejšie, aj keď niekedy sa považuje za schopnejšieho, ako bola na tejto funkcii L. Trussová.

Stručne o predpokladanej línii vlády L. Trussovej

Podľa rôznych vyjadrení, najmä L. Trussovej, zostane doterajšia línia zahraničnej a bezpečnostnej politiky bez výrazných zmien. Dá sa očakávať jej ďalšie pritvrdenie najmä voči Rusku, ale aj Číne. J. Cleverly zatiaľ nijaké širšie či zásadnejšie vyjadrenia o svojej predstave pôsobenia vo funkcii neuviedol.

Hlavným problémom v tejto oblasti je pre Londýn Ukrajina. Británia patrí k vodcom vojenskej podpory Ukrajiny a vyzýva ju k pokračovaniu bojov, bez čo i len štipky zvažovania úsilia o diplomatické riešenie konfliktu. Akoby sa vrátili časy, keď v Európe boli hlavné svetové veľmoci a k najväčším súperom Británie patrilo Rusko. V tomto duchu sa vyjadruje L. Trussová i B. Wallace. Napriek tomu však Londýn vo svojej pokryteckej politike hľadá škáročky, ako obísť protiruské sankcie.

Druhým problémom, ktorý je v tieni udalostí na Ukrajine, sú vzťahy s EÚ. Rokovania medzi Londýnom a Bruselom boli po vypuknutí vojny na Ukrajine prerušené. Musia sa však obnoviť, pričom je v nich viacero problémov, na riešenie ktorých majú Británia a EÚ rozdielny názor. Šance Londýna dosiahnuť zmenu postoja Bruselu v Protokole o Írsku a Severnom Írsku sú takmer nulové. Médiá uviedli, že v EÚ neoficiálne nie sú nadšení tým, že L. Trussová sa stala predsedníčkou vlády, hoci samozrejme blahopriane k vymenovaniu odišlo. Brusel dal viackrát jednoznačne najavo, že brexit je brexit a nič sa meniť nebude. V kontexte vzťahov s EÚ možno vidieť aj pokračujúcu nevraživosť Británie voči Francúzsku, ktoré sa jej odpláca rovnakým metrom.

Podľa niektorých vyjadrení, najmä L. Trussovej, sa predpokladá, že za hrozbu a nepriateľa Británie bude v budúcnosti označená Čína, najmä z dôvodov, že vraj chce zmeniť súčasný (západný) svetový poriadok a z hľadiska jej ekonomických a obchodných aktivít. V jednom zo svojich vystúpení „upozornila“, že ak Čína nebude hrať podľa globálnych pravidiel, mala by sa pozrieť na to, ako energicky ekonomicky Západ zareagoval na vpád Ruska na Ukrajinu. Ide teda aj o problém Taiwanu a Západ musí zabezpečiť, aby bol schopný brániť sa.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning po zvolení L. Trussovej uviedla, že dúfa, že vzťahy s Britániou zostanú „na správnej ceste“. V oficiálnom denníku Komunistickej strany Číny Žen-min ž‘-pao (Ľudový denník) ju však označili za radikálnu populistku, ktorá by sa mala zbaviť zastaralej imperiálnej mentality.

No a napokon nemastno-neslano to vyzerá aj v britsko-amerických vzťahoch. Navonok vládne dojemná jednota, ktorá sa prezentuje pri podpore Ukrajiny a protiruských sankciách. V pozadí je však ututlávaná nespokojnosť demokratov z USA s konzervatívcami a naopak, inklinácia časti konzervatívcov k Donaldovi Trumpovi a s ním spojeným silám. Návrh L. Trussovej pripraviť pre Kyjev nový Marshallov plán sa v USA stretol s ironickými poznámkami.

V domácej politike ide v prvom rade o „balík“ vážnych ekonomických problémov, ktoré hrozia narastaním chudoby, aj možným vznikom sociálnych nepokojov. Silných rečí je plno a plány na ich riešenie vraj sú, ale médiá i odborníci o ich účinnosti pochybujú. Základnou otázkou je, či konzervatívna politika thatcherovského typu, ktorú chce vláda L. Trussovej uskutočňovať, dokáže niečo zlepšiť. Recepty sa však hľadajú ťažko, lebo s veľkými ťažkosťami bojujú aj EÚ a USA. V širšom kontexte môžu ekonomický i politický vývoj v Británii ovplyvniť aj výsledky polčasových volieb v USA, ale tiež iné faktory, vrátane neželaných následkov súčasnej globálnej politiky „zjednoteného“ Západu.

Nesmieme zabudnúť ani na komplikácie, ktoré môže spôsobiť úsilie Škótska o zopakovanie referenda o samostatnosti. Narastá tam nespokojnosť s rôznymi otázkami v disproporčnej politike  Londýna doma, ale aj vo svete. Konzervatívci opakovanie referenda nechcú pripustiť, ale stabilite v kráľovstve to neprispeje.

Záverom – nová britská vláda ide do neistoty doma i vo svete

Británia je dnes v nezávideniahodnom stave. Otázne je, či nová vláda vidí (chce vidieť, je schopná vidieť?) skutočnú hĺbku problémov, v ktorých sa kráľovstvo ocitlo. Stáročia boli najmä Angličania zvyknutí žiť na úkor ostatného sveta, ale čím ďalej, tým je toho už menej. V posledných desaťročiach britské ťažkosti narastajú a nepomohol ani brexit (a to kráľovská rodina patrila k najväčším individuálnym poberateľom podpôr na pôdu v EÚ). Tradície sú síce pekná nostalgická vec, ale samé o sebe dnes už nič neprinášajú – opájať sa nimi môžu len salónni, monarchiou nadšení experti, novinári a pod.

Do týchto ťažkých časov prišla aj smrť najdlhšie vládnucej panovníčky v britských dejinách. Rôzne zdroje to označujú za koniec nejakej epochy. Žiaľ, pri všetkej úcte k Alžbete II. bola len symbolom a reálne dianie doma ani vo svete neovplyvnila a sila Británie počas jej vládnutia  upadla – nie kvôli nej samotnej, ale kvôli politike a ekonomike monarchie. Ktovie, či nová vláda má šťastie alebo nešťastie, že nastúpila v takejto pohnutej dobe.

V povestnej londýnskej hmle sa v literárnych dielach často dejú čudné veci. Chaos a neprehľadnosť, ktoré sa dnes šíria všade, môžu spôsobiť, že sa v podobnej situácii ocitne aj politika… Veľká Británia už niekoľko rokov stojí na politicko-ekonomickom rázcestí a popísať čo i len stručne, čo sa tam deje, je náročné.

Momentálne sa zvýšená pozornosť venuje uctievaniu pamiatky zomretej panovníčky, čo zatlačilo do pozadia všetky ostatné témy. Nová britská vláda má tak svojím spôsobom trochu dlhší čas na to, aby sa začala prejavovať. Ako sa spieva v jednej z pesničiek Miroslava Žbirku „chce to zmenu štýlu“. Ale aby sme mohli zhodnotiť, či je toho nová britská vláda skutočne schopná, čo bude robiť a aké dosiahne výsledky, na to si musíme nejaký ten mesiac počkať. Prichádzajúca jeseň, nehovoriac už o zime, zatiaľ neveštia pre Veľkú Britániu nič dobré (ale ani pre Západ a žiaľ, ani pre Slovensko s jeho neschopnou, nehumánnou vládou).

Autor: František Škvrnda st.

Zdroj: noveslovo.sk