Jeruzalem 2. júna (TASR) – Novým izraelským prezidentom sa stane bývalý opozičný líder Jicchak Herzog. Vo funkcii budúci mesiac nahradí Reuvena Rivlina. Informujú o tom agentúry AFP a DPA s odvolaním sa výsledky stredajšieho hlasovania izraelského parlamentu.
Šesťdesiatročný Herzog získal medzi poslancami Knesetu 87 hlasov, kým jeho súperke, aktivistke a pedagogičke Miriam Perecovej (67) vyjadrilo podporu 26 členov parlamentu.
Herzog prevezme funkciu od Rivlina 9. júla. K voľbe nového prezidenta došlo len krátko pred očakávaným ukončením vlády izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, píše DPA.
Jicchak Herzog stál od roku 2013 na čele Strany práce. V roku 2018 sa stal riaditeľom neziskovej organizácie Židovská agentúra pre Izrael, ktorá sa okrem iného venuje imigrácii do krajiny. Jeho otec Chajim Herzog bol izraelským prezidentom v rokoch 1983 – 1993.
Prezident má v Izraeli predovšetkým reprezentatívnu funkciu. Jeho najdôležitejšími úlohami sú udeľovanie milosti väzňom a udelenie poverenia na zostavovanie vlády. Volí sa každých sedem rokov v tajnom hlasovaní v Knesete.
TASR prináša profil bývalého predsedu Strany práce a budúceho 11. izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga:
Jicchak Herzog sa narodil 22. septembra 1960 v Tel Avive do rodiny, ktorá mala v Izraeli významné spoločenské postavenie. Jeho otec Chajim Herzog bol v rokoch 1983 – 1993 izraelským prezidentom, strýko Abba Eban bol v rokoch 1966 – 1974 ministrom zahraničných vecí a starý otec Jicchak ha-Levi Herzog bol ešte pred založením štátu Izrael v roku 1948 hlavným rabínom.
Budúci izraelský prezident absolvoval právo na Telavivskej univerzite a na Cornellovej univerzite v Spojených štátoch amerických (USA).
Do izraelského parlamentu (Knesetu) kandidoval Jicchak Herzog v roku 1999. Poslancom sa nestal, ale do roku 2001 zastával funkciu tajomníka vlády premiéra Ehuda Baraka. V rokoch 2000 – 2003 bol aj predsedom Izraelského protidrogového úradu.
V roku 2003 sa stal poslancom Knesetu za Stranu práce, ale napokon zastával post ministra výstavby vo vláde Ariela Šarona. V novembri 2005 na funkciu ministra rezignoval.
O rok neskôr opäť kandidoval do Knesetu z druhého miesta kandidátky Strany práce. Vo vláde Ehuda Olmerta najskôr zastával post ministra cestovného ruchu, od marca 2007 bol ministrom práce a sociálnych vecí a zároveň aj ministrom diaspory a boja proti antisemitizmu.
Vo voľbách v roku 2009 znova kandidoval z druhého miesta na kandidátke Strany práce a post ministra práce a sociálnych veci zastával aj v koaličnej vláde Benjamina Netanjahua. Z funkcie ministra v roku 2011 odstúpil v dôsledku odchodu časti poslancov Strany práce na čele Ehudom Barakom do novej politickej strany Acma’ut.
Jicchak Herzog obhájil v roku 2013 vo voľbách nielen poslanecký mandát, ale stal sa aj predsedom Strany práce. Pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali v roku 2015, vytvoril s Cipi Livniovou, šéfkou centristickej strany ha-Tnua, koalíciu s názvom Sionistický tábor. Voľby však napokon vyhrala strana Likud na čele s Netanjahuom. Herzog sa vzdal poslaneckého mandátu a 1. augusta 2018 sa stal riaditeľom neziskovej organizácie Židovská agentúra pre Izrael, ktorá sa okrem iného venuje imigrácii do krajiny.
Po svojom zvolení za prezidenta v parlamente vyhlásil, že chce byť prezidentom všetkých Izraelčanov a usilovať sa o zjednotenie rozdelenej krajiny: „Nastal čas stavať mosty.“
Funkcie prezidenta, ktorý plní v Izraeli najmä reprezentatívnu funkciu, sa Herzog ujme 9. júla 2021. K najdôležitejším úlohám izraelského prezidenta patrí udeľovanie milosti väzňom a udelenie poverenia na zostavovanie vlády. Volí sa každých sedem rokov v tajnom hlasovaní v Knesete.
Budúci izraelský prezident Jicchak Herzog je ženatý a má tri deti.