Dňa 4.5.2021 sa uskutočnila tlačová konferencia k Dlhovému poradenstvu a zriadeniu bezplatných dlhových poradní ministra práce sociálnych vecí a rodiny, pána Milana Krajniaka, na ktorej sa zúčastnili aj poslanci NR SR Martin Borguľa, pani Petra Krištúfková a Igor Kašper, všetci z hnutia Sme rodina. Predmetom tejto tlačovej konferencie bolo oboznámenie širokej verejnosti o tom, že sa budú zriaďovať poradne, ktoré by občanom – dlžníkom mali pomôcť.
Dňa 20.1.2022 boli otvorené prvé kancelárie-poradne, ktoré sú a budú v sídlach úradov práce sociálnych vecí a rodiny. Spolu by ich podľa vyhlásenia ministra malo byť zriadených 46. V každej takejto kancelárii by mali sedieť traja, ako sa vyjadril minister „experti”, ktorí budú občanom poskytovať bezplatné dlhové poradenstvo. Konkrétne by malo ísť o jedného právnika, jedného ekonóma a jedného psychológa. Podľa toho, čo je uvedené na oficiálnej stránke https://www.pomahamedlznikom.sk/ sa jedná o (budeme konkrétne citovať z oficiálnej stránky):- Ekonomické poradenstvo – analýzu dlhov spolu s analýzou príjmovej a výdavkovej situácie a odporúčaním pre optimalizáciu rozpočtu,- Právne poradenstvo – analýzu zmluvných záväzkov, vysvetlenie výhod a nevýhod rôznych právnych riešení no a nakoniec o – Psychologické poradenstvo – analýzu dopadov zadlženia na psychické zdravie, pomoc so zvládaním ťažkej životnej situácie.
Ako v tejto tlačovej konferencii minister a jeho kolegovia uviedli, cieľom zriadenia kancelárií je pomáhať ľuďom, ktorí majú dlhy a poskytnúť im poradenstvo – ako čo najlepšie túto situáciu zvládnuť. Na stránke https://www.facebook.com/BezplatneDlhovePoradne si je možné prečítať, citujeme: “Nepriaznivá dlhová situácia neznamená len finančné problémy. Vaše dlhy vyplývajú z rôznych zmluvných či nezmluvných záväzkov. Hromadia sa Vám doma upomienky, výzvy na zaplatenie dlhov či exekučné príkazy? Určite to na Vás vytvára veľký psychický tlak a ste v strese. A práve Vašim problémom sa v bezplatných dlhových poradniach venujeme komplexne, integrovaním ekonomického, právneho aj psychologického poradenstva. Spolu s dlhovým poradcom určite zistíte aké konkrétne poradenstvo potrebujete a nájdete cestu ako splatiť významnú časť svojich dlhov”
Poukazujeme na vyjadrenie manažéra projektu bezplatných dlhových poradní, pána Ladislava Šútyho, zo dňa 21.01.2022, na priamu otázku moderátora v relácii RTVS čo získam, pán Šutý odpovedal okrem iného takto:”“…snahou nie je odpustiť, snahou je splácať podľa možností, a ak ten veriteľ zvyčajne vidí, že je to dobré, aj on potom nie je ostrý…” link : https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14026/303956#1255,
Musíme uznať, že prvotný zámer a nápad bol dobrý.Včera bol ten deň, keď sa otvorili prvé poradne. Iste, pre dlžníka, ktorý dlh veriteľovi nespláca, tento dlh nie je premlčaný, dlh aj zodpovedá reálnej výške, nezahŕňa úžerné úroky a neprimerane vysokú odplatu, je len výhodou, že sa s veriteľom na splatení dlhu formou splátkového kalendára dohodne. Predíde tak ďalším sankciám zo strany veriteľa, navyšovaniu úrokov, prípadne súdnym sporom, exekúciám. Je len výhodou, že štát sa takto snaží pomôcť dlžníkovi, ktorý si sám nevie poradiť v tejto situácii.
Avšak v tomto projekte absentuje podľa nášho názoru ochrana spotrebiteľa. Aspoň sme to nikde vo vyjadreniach kompetentných nepostrehli.
Preto vyjadríme náš subjektívny pohľad na vec ako osoby, ktoré sa problematike ochrany práv spotrebiteľa dlhé roky venujú.
Najprv sa budeme venovať konkrétnemu vyjadreniu p. Šútyho, citujeme:“…snahou nie je odpustiť, snahou je splácať…”
Všetci tí, ktorí sa špecializujú na spotrebiteľské právo, majú vedomosť o tom, že nie každá pohľadávka vymáhaná veriteľom a to či už výzvami, dražbami, mimoexekučnými zrážkami zo mzdy, alebo exekučnými príkazmi prostredníctvom exekútora je reálna. Preto sa nemôžeme stotožniť s názorom pána Šutýho, že snahou by malo byť predovšetkým dlh splatiť. Snahou by malo byť dlžníkovi pomôcť poskytnutím kvalifikovanej právnej pomoci,Čo v prípade sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv neznamená vždy dlh, ktorý deklaruje veriteľ splatiť.V prípade spotrebiteľa ako slabšej strany, je predsa prvé, na čo sa musíme zamerať, či dlh vôbec existuje, či existuje v takej výške ako deklaruje veriteľ, prípadne či nie je premlčaný. Až potom sa vieme vyjadriť k tomu, či sa dlh bude splácať a ako.
Že námietka premlčania je v neprospech veriteľa?Veriteľom je zvyčajne banka, nebanková spoločnosť (samozrejme môže ním byť aj štát, teraz ale hovoríme o dlžníkoch – spotrebiteľoch). Títo všetci majú k dispozícii rozsiahly právny aparát, neobmedzené finančné prostriedky na ktorúkoľvek advokátsku kanceláriu na rozdiel od spotrebiteľa. Preto je ich povinnosťou strážiť si svoje práva. Napokon aj zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník inštitút premlčania upravuje. Na námietku premlčania prihliadajú aj súdy. Nie je nám preto jasné, prečo by malo byť snahou dlhových poradní zabezpečiť najmä splácanie dlhu veriteľovi. Účelu a zmyslu právnej úpravy premlčania v občianskom práve môže zodpovedať iba taký výklad právnych ustanovení /§100 a § 101 Obč. zák./, ktorý rešpektuje jednak účel a zmysel inštitútu premlčania v právnom štáte a jednak citované ustanovenia vykladá v ich systematickom kontexte. Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas. Premlčaním právo nezaniká. K premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby. Aj v okamihu uplynutia premlčacej doby je však nastúpenie jeho následkov podmienené námietkou dlžníka. Tak ako je pre veriteľa významnou hodnotou právneho štátu vymožiteľnosť práva, pre dlžníka je rovnako významnou hodnotou aj naplnenie princípu právnej istoty.
Samozrejme, ak dlh existuje vo výške ako deklaruje veriteľ, nie je premlčaný a spotrebiteľ aj finančné prostriedky od veriteľa čerpal, je vždy múdrejšie dohodnúť si napríklad nižšie splátky, ktoré už ten dlžník veriteľovi je v stave splácať a tým predíde súdnemu či exekučnému konaniu.
Nám však v tomto projekte chýba akákoľvek zmienka o spotrebiteľoch a ich právach.
Naopak.
Z vyjadrenia kompetentných sa javí, ako by bolo cieľom uspokojiť výlučne veriteľa.
Navyše.
Spotrebiteľské združenia, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov roky suplovali a suplujú štát a to jednak pri poskytovaní právnej pomoci, pri vzdelávaní ako aj pri zastupovaní spotrebiteľov v súdnych konaniach. Iste by občanov tohto štátu zaujímalo, koľko právnikov, ktorých bude platiť štát a ktorí budú poskytovať poradenstvo v rámci dlhového poradenstva (predpokladáme, že aj spotrebiteľom), sa venovali spotrebiteľskej agende.
Prípadne, či sa v minulosti špecializovali len na vymáhanie pohľadávok….
K živým exekučným konaniam len toľko, ak je vykonateľným exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, je potrebné posúdiť či sa jedná o materiálne vykonateľný exekučný titul, či nie je na mieste podať návrh na zastavenie exekúcie. Aj v prípade, ak je v zmluve uvedené IČO dlžníka, ale ten poskytnuté finančné prostriedky použil pre osobnú potrebu. A je osobou, ktorá je SZČO….
Je zarážajúce, že štát nezasiahne voči bankám, nebankovým spoločnostiam, ktoré opakovane v zmluvách nerešpektujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ktoré napriek súdnym rozhodnutiam si neprijateľné zmluvné podmienky naďalej v zmluvách uplatňujú.
Nemáme vedomosť o tom, že by do tohto projektu boli zapojené občianske združenia, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, prípadne advokáti, ktorí sa dlhoročne venujú ochrane práv spotrebiteľa. Taktiež nemáme vedomosť o tom, že by kompetentní napríklad oslovili Komisiu na ochranu práv spotrebiteľov zriadenú Výborom pre hospodárske záležitosti, ktorej predsedníčkou je pani poslankyňa NR SR, Ing. Magdaléna Sulanová a ktorej členmi sú občianske združenia, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.
Čo je veľká škoda.
Zriadeniu Dlhových poradní mohol podľa nášho názoru predchádzať minimálne dialóg vyššie citovaných subjektov.
Veríme, že vynaloženie finančných prostriedkov na zamestnanie takmer 50-tich psychológov a ekonómov nebude márne. Pretože z praxe je zrejmé, že na posúdenie, či vôbec dlh splácať, prípadne v akej výške postačuje jedna kvalifikovaná osoba.
Aký je Váš názor?
