„Falošné dobro, falošné sľuby, všetko len preto, aby sme našli našich verných priaznivcov, toho, čo sami uctievame, toho, čo sami uznávame, toho čomu my veríme, že je pravdou.“ Takto by sa dal charakterizovať zámer väčšiny politických strán, ktoré sa uchádzajú o hlasy voličov, teda občanov Česka.
Pred nami teda, ako z predchádzajúcich viet vyplýva, stojí práve teraz voľby do poslaneckej snemovne Českej republiky. Hoci sa situácie z predvolebných období neustále opakujú a ľudia už dávno vedia, že sa politické strany predháňajú v tom, ako najlepšie navariť predvolebné polievočku, aby práve ich voličom zachutila, a aj keď už mnohokrát sami okúsili, ako zradný lekvár nakoniec chutí, napriek tomu sa ho znovu chystajú zožrať, znovu a znovu sa voliči nechávajú opiť tým rožkom, tou šiškou, tým jelením gulášom. A čerešničkou na torte je potom akcia „Česko u Jeleňa“, ktorá má evokovať štedrosť a poriadok vládnucich strán, a tiež nám má ukázať, že pod „Jeleňou párty“ sa v skutočnosti skrýva „Sorošovská klauniáda ovenčená girlandami zo stodolároviek“, nie však zámer skutočne splniť práve sľubované a avizované, pretože pomáhať národom by predstavovalo návrat k sociálnemu cíteniu, a teda k socializmu.
Čo by súčasní predstavitelia kapitalizmu predsa nikdy nedopustili, aby sa takéto divadlo – plné nových masiek, ktoré aj napriek tomu, že ho preveril sám čas a samo svedomie, nám ukázalo, že mnohé socialistické bolo správne v tom, že ľudia aj politici si ctili vlasť, ctili si národ, ctili si skutočné hodnoty – teraz opäť ujalo vlády. A to aj napriek tomu, že tí, ktorí totalitu nastavili za socializmu, sú tí istí, ktorí nastavili súčasnú fašisticko-kapitalistickú diktatúru, ktorá nesie stokrát väčšie bezprávie, zverstvá a obmedzovanie, manipuláciu a diskrimináciu, cenzúru a uniformitu, selekciu a dualitu, a zisk na úkor zdravia, namiesto aby títo politici, ľuďmi zvolení poslanci, priniesli svojim národom slobodu a spravodlivosť, slobodu tlače a slova, bojovali za ľudské práva, podporovali individualitu, umožnili pravdivé a kvalitné vzdelávanie, kládli dôraz na silné stránky každého jedinca a podporovali ho v jeho výnimočnosti, umožnili každému prácu podľa jeho zásluh a zaistili zodpovedajúce finančné ohodnotenie nielen podľa vzdelania, ale najmä podľa vedomostí, schopností, skúseností a zručností každého človeka.
Namiesto toho všetkého neustále presadzujú toľko populárne „rozdeľuj a panuj“, a zastarané paradigmy skoršej totality, aby tak zakryli skutočné hrôzy súčasnosti, za ktoré sú plne zodpovední. A to najmä za vytunelovanie českých a slovenských firiem, rozpredanie vlastných zdrojov základných komodít, ako sú voda, elektrina a plyn zahraničným investorom. Ďalej sú zodpovední za privatizáciu všetkých štátnych podnikov, za prehĺbenie rozdielov medzi bohatou a chudobnou triedou spoločnosti, za vymiznutie strednej spoločenskej triedy. A v neposlednom rade za rozdelenie Československa, čím došlo k oslabeniu pôvodne priemyselne najsilnejšieho štátu Európy. A tak vznikli dve malé krajiny, ktoré snáď možno ani nie sú právoplatne rozdelené, lebo som kdesi čítala, že zmluvnej dokumentácie, ktorá Československo rozdelila, je neplatná. Keď tento fakt preskočím, všetky podniky a továrne, ktoré boli naše, sú buď zrušené, alebo rozpredané zahraničným investorom, čiže v konečnom dôsledku nám tu zhola nič nepatrí. A po tom všetkom sa ešte politické strany pri moci, ktoré propagujú súčasný systém, teda kapitalizmus, môžu pretrhnúť, aby si do práve nadchádzajúcich volieb do poslaneckej snemovne uzurpoval čo najväčší diel pomyselného koláča, a vôbec sa nehanbia pozrieť sa svojim voličom priamo do očí. Čo ešte sa musí stať, aby voliči konečne odmietli pozvanie na „Jeleniu Párty“ a k „Jeleniemu baru“?
Autor: Nicole Blankenship
