Nemecko: Nedostatok plynu z Ruska môže predĺžiť prevádzku jadrových elektrární 

Berlín 31. júla (TASR) – Rastúce obavy z odstavenia dodávok ruského plynu podnecujú v Nemecku diskusiu o ďalšom osude troch jadrových elektrární. Ich odstavenie sa pôvodne plánovalo na konci tohto roka. TASR informuje na základe správy AP.

      Možnosť, že vláda ponechá jadrové elektrárne v prevádzke, sa posilnila po tom, ako ministerstvo hospodárstva v polovici júla oznámilo nový „záťažový test“ bezpečnosti dodávok elektriny. Má brať do úvahy tvrdšie podmienky, ako boli pri májovom teste, podľa ktorého neboli dodávky elektriny ohrozené.

      Odvtedy však Rusko znížilo dodávky zemného plynu cez plynovod Nord Stream 1 na 20 percent kapacity. Spôsobili to údajne technické problémy, podľa Nemecka však takto Moskva ospravedlňuje svoju mocenskú hru po februárovej invázii na Ukrajine.

      Rusko v súčasnosti dodáva Nemecku iba tretinu dohodnutého množstva plynu a existujú obavy, že kohútik by mohlo úplne uzavrieť.

      Hlavný opozičný blok CDU/CSU preto žiada predĺženie životnosti jadrových elektrární a podobné výzvy prichádzajú aj od Slobodných demokratov (FDP), najmenšej strany v koaličnej vláde kancelára Olafa Scholza.

      „Veľa (argumentov) hovorí za to, aby sa bezpečné a ku klíme priateľské jadrové elektrárne nevypínali, ale aby sa v prípade potreby použili až do roku 2024,“ povedal minister financií Christian Lindner (FDP) pre nedeľné noviny Bild am Sonntag.

      Pokračovať vo využívaní jadrovej energie je však nepríjemné pre ďalšie dve vládne strany, Scholzových sociálnych demokratov a najmä Zelených pod vedením ministra hospodárstva Roberta Habecka. Trvajú na tom, aby sa tri reaktory odpojili na konci decembra. Habeck tvrdí, že udržanie reaktorov v prevádzke by bolo právne a technicky zložité a problémy spôsobené nedostatkom plynu by to neriešilo. „Máme problém s vykurovaním alebo problém v priemysle, ale nie problém s elektrinou. Aspoň nie všeobecne v celej krajine,“ povedal začiatkom júla.

      Za prvý štvrťrok jadrové elektrárne vyrobili 6 percent a plyn 13 percent elektriny. „Musíme pracovať na tom, aby sa kríza v oblasti elektrickej energie nepripojila k plynovej kríze,“ povedal Lindner.

      Časť Zelených už naznačila, že by podporili, ak by reaktory dočasne fungovali počas núdzovej situácie v zásobovaní elektrinou. Minister životného prostredia to  však odmieta, pretože „predĺženie životnosti“ reaktorov by si vyžadovalo zmenu zákona, „a toho sa nedotkneme,“ vyhlásil minister životného prostredia Jürgen Trittin (Zelení) pre sobotňajšie vydanie novín Tagesspiegel.

      Predseda poslaneckého klubu opozičných kresťanských demokratov (CDU) Friedrich Merz vyzval vládu, aby okamžite objednala nové palivové tyče pre fungujúce reaktory. Merzov kolega Alexander Dobrindt (CSU) vládu vyzval na reaktiváciu troch už odstavených reaktorov. Pre noviny Welt am Sonntag povedal, že „za tejto situácie je možné predĺženie používania jadrovej energie o ďalších najmenej päť rokov,“ píše agentúra AP. 

      Vláda už elektrárenským spoločnostiam povolila, aby znovu uviedli do prevádzky desať odstavených uhoľných elektrární a šesť elektrární na ropu. Ďalších 11 uhoľných elektrární, ktoré mali byť odstavené v novembri, ostane v prevádzke a plánuje tiež spustiť odstavené elektrárne na hnedé uhlie.