fbpx
- Reklama -
ZahraničnéNemci dnes volia. Kto Nemcom (a neskôr cez EÚ...

Nemci dnes volia. Kto Nemcom (a neskôr cez EÚ vlastne aj nám) doteraz vládol?

-

Nemci dnes volia. Kto Nemcom (a neskôr cez EÚ vlastne aj nám) doteraz vládol?

V Nemecku sa začali voľby do Spolkového snemu 

      Berlín 26. septembra (TASR) – V Nemecku sa v nedeľu o 8.00 h otvorili volebné miestnosti. Občania Nemeckej spolkovej republiky majú možnosť voliť poslancov v poradí 20. Spolkového snemu (Bundestag). Približne 60,4 milióna voličov rozhodne nielen o novom zložení Bundestagu, ale aj o novom spolkovom kancelárovi, pretože Angela Merkelová, ktorá bola pri moci 16 rokov, sa už o tento post znova neuchádza.


      Volebný systém v Nemecku je pomerne zložitý. Každý z voličov má totiž dva hlasy. Prvý odovzdáva priamo kandidátovi vo svojom volebnom obvode a druhým hlasuje za niektorú z politických strán. Vo voľbách môžu voliť iba nemeckí občania, ktorí majú viac ako 18 rokov. V krajine by tento rok malo byť približne 2,8 milióna prvovoličov.

- reklama -


      Volebné miestnosti uzavrú o 18.00 h, krátko na to budú k dispozícii prvé odhady.
      Vo voľbách sa tento rok o priazeň voličov uchádza 47 politických strán. Na to, aby sa strana dostala do Spolkového snemu, potrebuje získať najmenej päť percent hlasov a mať troch kandidátov, ktorých voliči zvolia v priamych voľbách, uvádza stanica Deutsche Welle (DW).


      Vo volebných prieskumoch vedú tri strany — stredopravicová konzervatívna únia CDU/CSU Angely Merkelovej, stredoľavicová Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) a strana Zelených.


      Okrem toho sa podľa Deutsche Welle očakáva, že v Bundestagu by mali mať zastúpenie aj liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) a strana Ľavica. Všetky tieto strany majú v Spolkovom sneme zastúpenie aj v súčasnosti.


      Predvolebná kampaň sa sústredila na otázky spojené s klimatickou krízou a znížením emisií skleníkových plynov, s bojom proti pandémii COVID-19 a ňou spôsobenou zhoršenou ekonomickou situáciou, ako aj podporou vlády pre Európsku úniu a NATO.


      Nemci si vo voľbách síce priamo nevolia nového kancelára, avšak najsilnejšie strany určili svojich kandidátov na tento post.


      Armin Laschet (60) je kandidátom na post kancelára Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angely Merkelovej. Laschet je premiérom najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. Spočiatku bol vedúcim kandidátom, avšak neskôr v priebehu kampane sa jeho pozícia oslabila. Uškodilo mu aj video, ktoré zachytáva, ako sa usmieva počas júlovej spomienkovej udalosti na obete ničivých záplav v Nemecku, uvádza denník The Washington Post.


      Olaf Scholz (63) je kandidátom SPD a podľa denníka New York Times je považovaný za politicky najskúsenejšieho. Scholz je v súčasnosti nemeckým ministrom financií a od roku 2018 tiež vicekancelárom. V predchádzajúcej vláde Angely Merkelovej pôsobil tiež na poste ministra práce. V posledných týždňoch jeho popularita medzi Nemcami narástla. Jeho strana začiatkom septembra predbehla v prieskumoch úniu CDU/CSU a odvtedy vedie.


      Annalena Baerbocková (40) je kandidátkou strany Zelených. Je najmladšou a jedinou ženskou kandidátkou na post kancelára. Po tom, ako bola ohlásená jej nominácia, prvé dojmy naznačovali, že má vo voľbách šancu. Avšak neskôr ju jej protivníci začali kritizovať pre nedostatok skúseností s politikou a pre plagiátorstvo.

Prehľad nemeckých spolkových kancelárov 

      Berlín 26. septembra (TASR) – Nedeľné voľby do nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) sú od roku 1949 prvými, v ktorých opäť nekandiduje úradujúci spolkový kancelár. Kresťanská demokratka Angela Merkelová (CDU) v októbri 2018 oznámila, že po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa už nebude uchádzať o post spolkovej kancelárky, ktorý zastáva 16 rokov.


      Po svojich siedmich predchodcoch sa stala v dejinách Nemecka prvou ženou, ktorá sa postavila na čelo spolkovej vlády. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom a prvým, ktorý pochádzal z východu krajiny.
      TASR prináša prehľad nemeckých spolkových kancelárov:

      Konrad Adenauer (CDU) – v úrade od 15. septembra 1949 do 15. októbra 1963


      V septembri 1949 bol zvolený za prvého kancelára Nemeckej spolkovej republiky (NSR), keď vládu vytvoril z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Kresťanskosociálnej únie (CSU), liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a pravicovej národno-konzervatívnej Nemeckej strany (DP).
      Na poste spolkového kancelára, ktorý zastával 14 rokov, bol potvrdený v rokoch 1953, 1957 a 1961.

      Ludwig Erhard (CDU) – v úrade od 16. októbra 1963 do 30. novembra 1966


      Kresťanskodemokratický kancelár Ludwig Erhard stál tri roky na čele vlády zloženej z CDU/CSU a liberálnej FDP.

      Kurt Georg Kiesinger (CDU) – v úrade od 1. decembra 1966 do 20. októbra 1969


      Kurt Georg Kiesinger bol prvým spolkovým kancelárom, ktorý vytvoril kabinet tzv. veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a Sociálnodemokratickej strany (SPD).

      Willy Brandt (SPD) – v úrade od 21. októbra 1969 do 6. mája 1974


      Voľby do Spolkového snemu, ktoré sa konali 28. septembra 1969, ukončili 20-ročné vládnutie CDU/CSU. Sociálny demokrat Willy Brandt vládol spoločne s liberálmi z FDP.

      Helmut Schmidt (SPD) – v úrade od 16. mája 1974 do 1. októbra 1982


      Helmut Schmidt pokračoval v sociálno-liberálnej vláde svojho predchodcu Willyho Brandta.

      Helmut Kohl (CDU) – v úrade od 1. októbra 1982 do 26. októbra 1998


      Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl stál na čele svojich piatich kabinetov, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a liberálmi z FDP. V úrade bol rekordných 16 rokov.

      Gerhard Schröder (SPD) – v úrade od 27. októbra 1998 do 21. novembra 2005


      Po víťazstve vo voľbách do Bundestagu, ktoré sa uskutočnili 27. septembra 1998, sa k moci dostala prvá červeno-zelená vláda sociálneho demokrata Gerharda Schrödera.

      Angela Merkelová (CDU) – v úrade od 22. novembra 2005 – súčasnosť


      Do kresla spolkového kancelára zasadla 22. novembra 2005 po prvýkrát v dejinách Nemecka žena. Svoj prvý kabinet vytvorila Angela Merkelová z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a sociálnych demokratov (SPD). Vládol do 28. októbra 2009.


      Po voľbách do Spolkového snemu v roku 2009 vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP, ale po parlamentných voľbách v rokoch 2013 a 2017 sa kancelárka Merkelová opäť vrátila k veľkej koalícii zloženej z CDU/CSU a SPD.

      Zdroj: www.bundeskanzlerin.de, www.hdg.de

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Vážení priaznivci Veci Verejných

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu.

Vo Veciach verejných stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme onedlho.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity.

Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať Veci verejné.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..

Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

 

INLIBRI - online kníhkupectvo

spot_imgspot_img

1 komentár

  1. Veľmi nekompetentný nadpis článku, ktorý v obsahu dobre rozoberá nemecké politické osoby a partaje. Pretože títo v Európe NEVLÁDNU! Prvá a jediná čo si totálne dovolila jednať nielen v mene nemeckého ľudu, ale hlavne v mene „bruselského byrokratického ľudu“ a Euro-ľudu bola MERKEL. (Chce neutralitu pohlavia, tak nech si má, hanlivejšie by bolo Merkel-Ferkel //nájdite si v slovníku//). Vyhlásila „poďte k nám“ a zabudla, že v Nemecku žijú Nemci, vo Francúzsku Francúzi, v vČechách Česi a Moravania a na Slovensku Slováci. Len Maďari si uvedomili, že sú Maďarmi a nie Merkel-Ferkel euroobčanmi. Boli i ďalší, ten priopilý Scholz, nikdy nedržala zbraň Uršuľa (a predsa bola ministerkou armády Bundeswehr) a dnes šéfuje Bruselskej Totalite z Rád (teda Sovietov) a komisií (teda komisssárom). A viete, Soviety a komissári, tí predsa pozabíjali veľa ľudí v Rusku i Európe. Majú sa títo čo učiť.
    Vďaka za článok: Už tuším, že tí neúspešní budu ticho presunutí do Bruselu a aniž by ich niekto volil, budú v budúcnosti vládnuť CEZ BRUSEL. …no, máme sa na čo tešiť…

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás