12. december je významným dňom pre minimálne štyri historické osobnosti, ktoré si určite treba pripomenúť. Pre Slovákov je to v prdom rade Ľudovít Štúr slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. V druhom rade je to vo svetovom kontexte excelentný americký ľavicový spisovateľ Jack London, ktorý sa v tento deň narodil. Okrem toho v tento deň zomrel významný slovenský výtvarník Koloman Sokol a narodil sa filozof Edmund Burke zakladateľ intelektuálneho konzervativizmu, nazývaný aj otec konzervativizmu.
Okrem spomínaných osobností sa tiež narodil dnes už zosnulý slovenský kultúrny antropológ a kulturológ Ivan Dubnička či slovenský maliar, grafik a ilustrátor Ernest Zmeták.
ĽUDOVÍT ŠTÚR
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.
Na poľovačke 22. decembra 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil do stehna; úmrtná matrika uvádza „Dne 22ho Decemb. 1855 na polovce, příkopu jakovausi přeskočiti chteje, padl a v pádu ručnici tak nějak nešťastlivě potrhl, že mu vypálila a stěhenní kost prostřelila; následkem čehož, po velkých bolestech a mnohém krvácení vyšioloženého dne, pokojne skonal.„.
Tesne pred smrťou napísal svoj politický manifest Slovanstvo a svet budúcnosti, ktorý sa dá taktiež objednať v našom kníhkupectve INLIBRI.
Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 „o deváté hodině večerní“ v Modre ako štyridsaťročný. Pohreb odbavovali 15. januára modranský farár Daniel Minich a Jozef Miloslav Hurban.
JACK LONDON
Jack London vlastným menom John Griffith Chaney (* 12. január 1876, San Francisco – † 22. november 1916, Glen Ellen) bol americký spisovateľ. Ako píše Miloš Jesenský, mladším čitateľom sa nezabudnuteľne spája s dobrodružnými románmi „Volanie divočiny“ či „Biely tesák“, tým starším zase aj vďaka trojzväzkovému výberu vydavateľstva Tatran so sociálne ladenými románmi „Martin Eden“, „Železná päta“ či „Morský vlk“.
Prečítajte si aj Miloš Jesenský: VOLANIE DIVOČINY: Jack London ako socialista
Spracoval životné príbehy individualít, ktoré musia bojovať o svoju existenciu. Vyjadroval názor, že život človeka má zmysel len vtedy, ak musí bojovať o určitý cieľ. Často ako hlavná postava vystupuje zviera, hlavne pes. Vyjadruje presvedčenie, že právo na prežitie má silnejší. Hrdinovia boli výrazné individuality, cieľavedomé a pragmatické. Cieľ dosahujú vynaložením fyzických a psychických síl. Väčšina postáv má autobiografické črty. Základným konfliktom je vzťah jednotlivca s prírodou a spoločnosťou. Charakteristický je vnútorný monológ a opis.
KOLOMAN SOKOL
Koloman Sokol (* 12. december 1902, Liptovský Mikuláš – † 13. január 2003, Tucson, Arizona, Spojené štáty) bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Je zakladateľom slovenskej i mexickej grafiky, autorom ilustrácií.
Bol odporcom akademizmu a už počas štúdií majú jeho maľby silný emotívny podtón, čo mu zaručilo nemalé úspechy. Počas celej tvorby sa venoval sociálnym otázkam, chudobe. Jeho diela sa vyznačujú silným emotívnym podtónom. V Československu reagoval svojimi dielami na nezamestnanosť, vysťahovalectvo a sociálnym problémom. Obľúbil si aj Mexičanov, toto prostredie veľmi ovplyvnilo jeho tvorbu. So Slovenskom však zostal spätý po celý život. Častými motívmi jeho tvorby sa stali pes, kôň, mytológia, býčie zápasy a medziľudské vzťahy. V roku 1976 mu zomrel pes Sambo a na jeho pamiatku od tohto obdobia podpisoval svoje obrazy pseudonymom Sambo. Jeho tvorba po tomto období dosahuje ešte väčšiu hĺbku.
Sokola si pripomenulo aj Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.
EDMUND BURKE
Edmund Burke († 12. január 1729– † 9. júl 1797) bol britský politik, politický teoretik a filozof anglo-írskeho pôvodu. Je považovaný za zakladateľa moderného konzervativizmu.
Bol dlhoročným poslancom za britských whigov. V dobe Americkej revolúcie vyjadroval americkým kolóniám podporu v boji za nezávislosť, ale odmietal revolučné praktiky, pretože podľa Burkeho revolúcia plodí násilie. Podľa jeho názoru k zmierneniu napätia mohla viesť zmena daňovej sadzby a určitá forma nezávislosti, bol ale proti republikánskym princípom (Burke presadzoval monarchiu).
Opakovane tvrdil, že ľudia – či už potomkovia alebo prvá generácia zakladateľov – žijúci na americkom kontinente, budú vždy Angličania, a vznik USA preto neschvaľoval. Bol tiež silným odporcom Veľkej francúzskej revolúcie a jej kritiku, ktorá je vedená z konzervatívnych pozícií, vyjadril v knihe Úvahy o revolúcii vo Francúzsku, vydanej roku 1790. Je to vlastne odpoveď v liste Ch. J. F. Pontovi, parížskemu aristokratovi, s ktorým si dopisoval. Vyjavujú sa tu všetky témy, ktoré konzervatizmus ako ideológiu sprevádzajú (postoj k rodine, autorite, nedotknuteľnosti majetku). Táto kniha sa považuje za akýsi manifest konzervatizmu.
