fbpx
- Reklama -
NázoryMichal Albert v rozhovore s Pavlom Bogdanom, vtedajším poslancom...

Michal Albert v rozhovore s Pavlom Bogdanom, vtedajším poslancom SNR, ktorý bol pri prijatí významnej deklarácie (1. časť)

-

Michal Albert v rozhovore s Pavlom Bogdanom, vtedajším poslancom SNR, ktorý bol pri prijatí významnej deklarácie (1. časť)

Viac ako 30 rokov pracoval v ukrajinskom štúdiu Československého rozhlasu, neskôr Slovenského rozhlasu v Prešove, a to na rôznych pozíciách až do roku 2003. Od roku 2004 pracuje vo Zväze Rusínov a Ukrajincov Slovenskej republiky, kde sa angažuje do súčasnosti. V období, keď sa prijala Deklarácia Slovenskej národnej rady (SNR) o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. 7. 1992) bol poslancom SNR. Pýtali sme sa ho, ako si na tieto udalosti spomína, ale aj na ďalšie otázky. PAVOL BOGDAN, vtedajší poslanec SNR za Stranu demokratickej ľavice.

Pán Bogdan, čo robíte teraz, čomu sa venujete? Počul som, že pomáhate aj národnostným menšinám.

Aj keď som už na dôchodku, tak sa venujem ešte práci vo Zväze Rusínov a Ukrajincov Slovenskej republiky, kde zastávam funkciu výkonného podpredsedu, zároveň riadim Slovensko-ukrajinské kultúrno-informačné centrum v Prešove. Usporadúvame tam rôzne kultúrne akcie, ale hlavne náš zväz robí kultúrne podujatia v celom regióne, kde je táto národnostná menšina. Minule sme napríklad, pred týždňom mali festival folklóru Rusínov a Ukrajincov Slovenska v Kamienke, to je okres Stará Ľubovňa a začiatkom augusta, 6. až 8. 8. budú 67. Slávnosti Rusínov a Ukrajincov Slovenska vo Svidníku. Takže ten záber je pomerne široký.

- reklama -

Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky,  ktorú prijala Slovenská národná rada (SNR) 17. júla 1992, otvorila cestu k našej samostatnosti. Strana demokratickej ľavice (SDĽ), ktorej členom ste vtedy boli, nemala na to celkom vyhranený názor, nakoniec však túto deklaráciu podporila. Aké diskusie vnútri SDĽ prebiehali? Čo Vás nakoniec presvedčilo, aby ste sa  pridali k poslancom za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS)? 

Bol to taký porevolučný čas a samozrejme, ten vývoj už spel k rozdeleniu federácie, s čím mnohí nesúhlasili tak, ako politici, tak aj časť verejnosti. A prijatie deklarácie sa vlastne považovalo za prvý krok, po ktorom nasledovalo prijatie ústavy 1. septembra, takže bolo zrejmé, že k tomu to smeruje. Ale napriek tomu išlo o to, že slovenský národ ako taký má právo na zvrchovanosť a tým to bolo vlastne vyriešené v klube SDĽ, ktorý v tom čase bol pomerne silný, tvorili ho významné osobnosti z rôznych úsekov verejného života, boli tam napríklad známy spisovateľ Ladislav Ballek, Ivan Hudec, neskorší minister kultúry, ktorý potom prešiel k HZDS, bol tam napríklad poľnohospodársky odborník Hraško a ďalší mnohí významní ľudia, takže, samozrejme, tie diskusie boli aj na patričnej úrovni, boli tam, samozrejme, aj emócie, ale snažili sme sa rozmýšľať racionálne a teda potom nakoniec sme sa rozhodli hlasovať za prijatie deklarácie. 

V reakcii na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky abdikoval už presluhujúci federálny prezident Václav Havel. Bolo to, samozrejme, politické gesto. Udalosti však nabrali svoj nemenný smer. Dňa 1. septembra 1992 prijala SNR ústavu demokratickej Slovenskej republiky a SDĽ aktívne participovala na jej vypracovávaní (v komisii pre jej prípravu SDĽ zastupoval poslanec Ľubomír Fogaš) a aj ju podporila. Ako ste túto dobu vnímali?

No, bolo to pokračovanie toho procesu, o ktorom som už hovoril, že prijatie deklarácie vlastne smerovalo už k rozdeleniu federácie a pokračovanie toho bolo vlastne prijatie Ústavy. Tam, pri prijatí Ústavy to už nebolo také jednoznačné ani v našom klube SDĽ, pretože jednak sa pri hlasovaní nepostupovalo v zmysle rokovacieho poriadku a po druhé, boli vnútorné dohody medzi klubmi, čo by mala táto Ústava obsahovať. Nakoniec tam toto všetko nebolo a preto sa niektorí poslanci SDĽ zdržali hlasovania pri prijímaní Ústavy. Potom iné poslanecké kluby mali k tomu iné výhrady, ako napríklad mal klub KDH, ale nakoniec táto Ústava bola aj zásluhou tých poslancov SDĽ, ktorí hlasovali za, prijatá. Bolo jasné, že niekoľko mesiacov po prijatí týchto dvoch dokumentov bude asi nasledovať to rozdelenie, lenže sa očakávalo, že sa bude postupovať v zmysle federálnej Ústavy, to znamená, že prebehne referendum, ktoré sa však neuskutočnilo, zvolil sa iný spôsob, podľa môjho názoru nie celkom zákonný, ale nakoniec to predsa len viedlo k rozdeleniu federácie.

V novembri 1992 vo Federálnom zhromaždení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) sa prijatím ústavného zákona dokonalo ústavne rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vznikli  dva nástupnícke štáty. Aj vtedy SDĽ dodala potrebné hlasy a proces rozdelenia mal pokojný a ústavný rámec. V SDĽ to však nebol celkom jednoznačný postoj. Aké argumenty nakoniec rozhodli, že sa SDĽ stala štátotvornou stranou a zásadným spôsobom prispela ku kreovaniu samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky?

Istým paradoxom bolo, že do rozdelenia federálneho štátu nemohli rozprávať národné parlamenty, to znamená v našom prípade vtedajšia Slovenská národná rada, my sme sa touto otázkou oficiálne nezaoberali, všetko bolo v kompetencii Federálneho zhromaždenia, no tam dochádzalo k patovej situácii, ktorá by potom len predlžovala agóniu a preto sa niektorí poslanci SDĽ nakoniec rozhodli zahlasovať za tento zákon. Nestretlo sa to s jednoznačne pozitívnym ohlasom ani v poslaneckom klube SNR, pretože sme mávali aj takéto spoločné zasadnutia s federálnymi poslancami, s federálnym klubom SDĽ a názory sa na to rôznili a rôznia dodnes. Hlavným kameňom úrazu bolo to referendum, ktoré sa vlastne aj prijatím tohto ústavného zákona obišlo. Vtedajšia situácia nenasvedčovala, že by referendum mohlo byť úspešné, preto sa volil práve takýto spôsob.

Ako vnímate fakt, že na Slovensku sú medzi ľuďmi takéto dátumy, ako deň, keď bola prijatá Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, takmer neviditeľné, kým udalosti ako Helloween sú známe? Dokonca aj americký deň nezávislosti je viac rozpoznateľný.

No, je to svojím spôsobom tragédia, pretože každý štát potrebuje mať svoju históriu, svoje legendy, svoje osobnosti a svoje významné dni. Toto nie je jediný príklad, ktorý ste uvádzali, a prispievajú k tomu, samozrejme, aj politici. Pretože po rozdelení federácie, po vzniku samostatnej republiky sa prijal zákon o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, tak sa muselo veľmi tvrdo bojovať, aby dokonca aj SNP bolo štátnym sviatkom. Medzi pamätné dni sa nedostal 6. október, ktorý dovtedy figuroval ako deň Československej armády, ale v podstate išlo o pripomenutie bojov na Dukle. Dodnes tam nie je 28. október, deň vzniku Československa, ak by nebolo Československa, tak by nebolo ani dnešného Slovenska, tiež nie je ani len pamätným dňom na Slovensku. Takže, hovorím, aj politici k tomu prispievajú, aby verejnosť brala tieto sviatky tak, ako ich berie, najmä tá mladšia generácia. Ale v každom prípade by tu mala byť trošku väčšia osveta a dôstojnejšie pripomenutie si takýchto sviatkov. Nestačí len položiť vence deň – dva pred týmto sviatkom, a potom na sviatok oddychovať, pretože tie oslavy takýchto sviatkov by mali prebiehať práve v deň, keď sa reálne odohrali, pod akým dátumom sú zapísané v kalendári. Takže je to chyba ako politikov, tak nás všetkých. Samozrejme aj školstva, kde sa málo o to dbá a tá amerikanizácia postupuje míľovými krokmi. Nie som nejaký fanatik, ani nie som slovenskej národnosti, ale mňa vyvádza z miery to nadmerné množstvo anglických názvov, nápisov a názvov firiem, obchodov, atď. Tak aj tu by mala byť väčšia osveta.

Pokračovanie nabudúce.

Michal Albert

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Vážení priaznivci Veci Verejných

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu.

Vo Veciach verejných stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme onedlho.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity.

Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať Veci verejné.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..

Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

 

INLIBRI - online kníhkupectvo

spot_imgspot_img

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás