Debatovali sme s bývalým ministrom financií a podpredsedom strany 
SMER-SD Ladislavom Kamenickým. Najmä o pláne obnovy, okolo ktorého sa 
ostatné mesiace dosť rozprávalo a exminister financií neraz Hegerovu 
vládu kritizoval za nie vhodný prístup k tomuto dôležitému nástroju. 
Nástroju, ktorý mohol výraznejšie pomôcť ľuďom, keď už sa tieto peniaze 
budú požičiavať. Ladislav Kamenický si zaspomínal aj na zaujímavý rok 
svojho života.

Ponúkame aj video z rozhovoru:

Pán Kamenický, ste v Banskej Štiavnici. Ako hodnotíte toto mesto po 
dlhom čase? Lebo ste tu pôsobili.

Ja som študoval v Štiavnici na gymnáziu jeden rok. Bola to prípravka na 
štúdium do zahraničia a mám na to najlepšie spomienky a musím povedať, 
že odvtedy sa Štiavnica veľmi zmenila a je veľmi vynovená, nádherná, ja 
sa nečudujem, že je to také centrum turistického ruchu v Štiavnických 
vrchoch, takže je to krásne mesto.

Plán obnovy, o ktorom sa dosť tak dlho diskutovalo a ktorý sa nedarilo 
vláde nejako uskutočniť, tak nakoľko on myslí možno na také opravy, 
takýchto aj historických a veľmi dôležitých miest? Lebo aj nedávno bol 
rozhovor v nejakom denníku, že Banská Štiavnica je síce v UNESCO, ale to 
tak nemusí byť večne a musíme sa proste o to starať.

Ide o to, aké priority si dá táto vláda. Ja hovorím, že mne sa zdá, že 
kultúra je jedna z tých, ktorá je na poslednom mieste záujmu tejto vlády 
a ja vidím veľký problém už v pláne obnovy v tom, že vláda napríklad 
absolútne nemyslela na to, ako odškodniť ľudí, hlavne tých, ktorí teda v 
pandémii veľmi trpeli, nestará sa o to, tí ľudia tam v podstate z plánu 
obnovy neuvidia nič. Problém je, že sa nestará o slovenské stredné a 
malé podniky, ktoré prinášajú najviac práce pre Slovensko a toto sa 
napríklad v pláne obnovy skoro vôbec nenachádza. Ja mám najväčšiu obavu 
v tom, že najväčší problém s plánom obnovy bude práve tá realizácia, 
ktorú podľa toho, ako amatérsky pôsobí táto vláda, mám veľké 
pochybnosti, že sa podarí plán obnovy vôbec realizovať.

Čo tam možno tak najviac chýba? Je to možno aj nejaká dotácia pre 
poľnohospodárov, alebo je to niečo iné ešte?

Poľnohospodári, ako sme videli, pán Mičovský odišiel zo svojho postu 
kvôli viacerým veciam, ale jednou z nich bolo, že nevybavil v tom pláne 
obnovy ani jedno euro, ostatné krajiny si svoje poľnohospodárstvo, 
hlavne teda potravinovú sebestačnosť oveľa lepšie strážia a táto vláda 
sa na poľnohospodárov úplne vykašlala. Čiže toto je hlavný problém. Plán 
obnovy, jeho pôvodná myšlienka bola to, aby sa obnovila ekonomika po 
tejto pandémii a myslím si, že práve vláda sa spreneverila tomuto 
poslaniu a naplnila len nejaké formálne veci, ktoré od nich chcel 
Brusel, ale slovenskej ekonomike to nepomôže.

V súvislosti s tým plánom obnovy sa hovorilo aj o akomsi novodobom 
Maršalovom pláne. Vy ste vlastne kritizovali vládu, že k tomu 
nepristúpila adekvátne a vlastne dlho verejnosti nepredložila nejaký 
ucelený plán. S čím možno tá pomalá reakcia súvisela?

Podľa mňa súvisela hlavne s nekompetentnosťou tejto vlády. Videli sme, 
ako vznikal plán obnovy. V podstate, ja stále hovorím, že papier znesie 
všetko, ale dokonca už ani neobsahuje to, čo by potrebovala ekonomika na 
svoj reštart na Slovensku.

A v čom to možno tak najviac môže pomôcť Slovensku, ten plán, ak sa 
podarí zrealizovať? Aj keď je pravda, že sa dosť zase výrazne zadlžime, 
lebo to nie sú peniaze, ktoré pôjdu darom.

V podstate nie sú to peniaze darom, lebo tie peniaze my teda musíme tiež 
splácať, ako ostatné krajiny, lebo na toto si Európska únia zobrala 
úver, čiže nie sú to peniaze zadarmo. Budeme ich musieť vrátiť niekedy. 
Ale problém je, aká je efektivita vynaložených peňazí a čo za to 
Slovensko dostane. Tu hlavne je to krátkodobý plán, to znamená 
najbližších tri až šesť rokov. A to, čo robí vláda, nie je okamžitá 
obnova slovenskej ekonomiky, ktorú tak veľmi potrebujeme. Vláda zadlžila 
enormne Slovensko na niekoľko, možno desiatok rokov a plán obnovy nám má 
v tomto trošku pomôcť, aby sme sa z tohto dostali. Ale ten cieľ podľa 
mňa nebude naplnený.

V tom pláne sa vlastne počíta aj s obnovovaním budov, pričom na 
Slovensku máme ruiny po továrňach, ktoré tu vlastne vybudovali ľudia za 
predchádzajúceho režimu. Myslí podľa vás vláda dostatočne aj na tieto 
objekty a aj v tom zmysle, aby to neboli len nejaké možno kultúrne, 
kreatívne centrá, aj keď aj to určite treba, ale či dostatočne myslí na 
to, aby sa tam možno vytvárali v tých bývalých továrňach nejaké sociálne 
podniky a vlastne aby sa zvýšila aj zamestnanosť?

Podľa mňa, myslím, že hlavným cieľom plánu obnovy práve nemalo byť len 
zatepľovanie budov, nakoľko aj Európska únia videla tie zdráhavé reakcie 
vôbec štátov, tak toto sa im zdalo na konci ako jedno z najjednoduchších 
riešení, a dala to do takéhoto balíka zelených projektov, ale myslím si, 
že niekedy práve toto je to, čo nebude efektívne vynaložené verejné 
financie, alebo financie z plánu obnovy a mohli sa možno sústrediť možno 
na to, čo ste povedali, na takéto projekty, kde by sa mohli zapojiť aj 
rôzni slovenskí architekti a mohli by z toho vytvoriť nejaké zaujímavé 
priestory.

Prakticky vôbec sa tam nemyslelo na to pôdohospodárstvo, o čom sme sa už 
aj rozprávali pred chvíľou. A v konečnom dôsledku to vplýva potom aj na 
naše zdravie a teraz je zdravie veľmi dôležitá téma. Niektorí odborníci 
pripomínajú, že potraviny by mali byť pestované najďalej 300 km od 
miesta človeka, kde sa nachádza a teda kde konzumuje tie potraviny. Aký 
je to možno signál zo strany vlády, keď sa nepočíta v pláne aj s 
podporou poľnohospodárov? Je to aj signál možno taký, že nemyslia 
dostatočne na tú zdravotnú prevenciu?

Predovšetkým táto vláda podporuje celosvetovú globalizáciu a máme tu 
všetky tie reťazce sú v podstate medzinárodné firmy a je veľkou chybou, 
že nepodporujeme, tak ako ostatné krajiny, práve tú domácu výrobu, kde 
teda, samozrejme, tie potraviny sú najčerstvejšie. A my tu konzumujeme 
mnohokrát paradajky, ktoré niekde zozbierali zelené a dozrievali v 
kamiónoch a toto je v podstate veľká chyba. Aj keď, samozrejme, že tá 
slovenská výroba by mohla byť trošku drahšia, ale zas ja si myslím, dnes 
sú aj ľudia, ktorí sú si ochotní priplatiť za tú domácu kvalitu, za tie 
kvalitné potraviny, ktoré by sme chceli všetci pre nás a pre naše deti.

Michal Albert